Jaroslav Kmeť: Železnice sú budúcnosť verejnej aj nákladnej dopravy

Jaroslav Kmeť, štátny tajomník MDV SR
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky tvrdí, že železnice majú v doprave jedinečné miesto, pretože sú ekologické a bezpečné.

Kedysi sa doprava a život v mestách sústredili okolo železnice – bola tepnou, ktorá do regiónu prinášala život. Rozvoj osobnej a nákladnej automobilovej dopravy odsunul železnice doslova na druhú koľaj, no tie ešte ani náhodou nepovedali posledné slovo.

Potvrdil to aj štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky Jaroslav Kmeť, ktorý tvrdí, že železnice majú v doprave jedinečné miesto, pretože sú ekologické a bezpečné.

Rezort dopravy chce, aby vlakmi cestovalo viac ľudí, a vie, že bez zvýšenia kvality a komfortu cestovania to nepôjde. Vozňový park a infraštruktúra tak prechádzajú historickou modernizáciou a z Fondu obnovy poputujú do železníc v najbližších rokoch stovky miliónov eur.

Vízia a plány

Priority v cestnej infraštruktúre ste predstavili verejnosti minulý rok, následne ich schválila vláda. Avizovali ste aj priority v železničnej doprave, v akom štádiu sa tieto priority momentálne nachádzajú?

So zoznamom investičných priorít v železničnej infraštruktúre finišujeme, plánujeme ho predstaviť v najbližších týždňoch. Na priorizácii spolupracujeme s Útvarom hodnoty za peniaze tak, aby sme spoločne vybrali projekty s čo najvyššou hodnotou za peniaze.

Železnice potrebujú fungovať efektívne, aby poskytovali kvalitnejšie služby a dobre hospodárili. K tomu výrazne dopomôže práve takýto dokument. Pri jeho zostavovaní sme aplikovali skúsenosti nadobudnuté pri tvorbe plánu cestnej infraštruktúry, na základe ktorého občania presne vedia kedy, kde a čo sa bude stavať.

Prečo je stanovenie si takýchto priorít v cestnej či železničnej doprave dôležité?

Je to spôsob, ako sa pri stavaní a investovaní do cestných či železničných projektov vyhnúť emóciám. Na ministerstve dopravy nemôžeme hospodáriť, ako chceme, alebo ako sa vyspíme. Každý krok je potrebné premyslieť, vyhodnotiť a keďže výstavba je dlhodobý a zložitý proces, treba myslieť aj roky dopredu.

Je potrebné, aby sa už projekty pripravovali, pretože napríklad dokumentácia a získanie všetkých povolení si vyžaduje čas a má určitú postupnosť. S pánom ministrom Andrejom Doležalom sme zažili nepríjemné prekvapenie, keď sme zistili, že veľa takýchto rozbehnutých projektov na nás pri nástupe do rezortu nečakalo.

Preto sme si povedali, že po nás takýto prázdny zásobník projektov nezostane. A priorizácia určuje ten správny smer, ktorým sa vydať. Obsahuje zoznam stavieb, ktoré sú na základe analyticky podloženej metodiky vyhodnotené ako najpotrebnejšie. Niektoré sa môžu začať stavať hneď, iné budú pripravené o rok či dva.

Priorizácia je teda akési naše zadanie, a my sa pokúšame splniť čo najviac úloh a pokračovať v nich môžu aj naši nástupcovia. Zároveň nás môže skontrolovať aj verejnosť – teda, ako si plníme naše stanovené ciele a kde smerujeme našu aktivitu. Priorizáciu v cestnej i železničnej infraštruktúre považujem za maximálne transparentnú a posilňujúcu vzťah občana a verejnej správy.

Železnice predstavujú udržateľný, inovatívny a bezpečný druh dopravy.
Železnice predstavujú udržateľný, inovatívny a bezpečný druh dopravy. | Zdroj: Shutterstock

Odsunuté na druhú koľaj

Akokoľvek dobré plány a projekty sú priamo závislé od finančného balíka. Ako to vyzerá s financovaním železníc na tento rok?

Nie je žiadnym tajomstvom, že na ministerstve hodnotíme rozpočet pre železnice na najbližšie obdobie ako absolútne katastrofálny. Tvrdo sme bojovali o to, aby zo štátnej kasy dostali omnoho viac prostriedkov. Investičný dlh je obrovský, železnice boli roky opomínané, doslova odsunuté na druhú koľaj. Čo degradovalo desaťročia, sa nedá vyriešiť za jeden rok.

Železnice Slovenskej republiky sú tlačené do toho, aby stavali nové prepojenia, no v prvom rade musia ísť financie na modernizáciu infraštruktúry, aby napríklad neboli vlaky nútené jazdiť na určitých úsekoch desaťkilometrovou rýchlosťou.

Čo sa týka Železničnej spoločnosti Slovensko, rozpočet nezodpovedá požiadavkám na objem dopravy vo verejnom záujme. Situáciu tak budeme musieť ešte v priebehu roka riešiť. Záchranou pre železnice je však Plán obnovy, v ktorom sa nám zatiaľ pre železnice podarilo presadiť až šesťsto miliónov.

Po jeho schválení môžeme začať s implementovaním investícií a keďže peniaze musíme podľa dohody s Európskou úniou čerpať za pomerne krátke obdobie, verím, že v priebehu pár rokov sa železnice významne zmodernizujú. Občania tak pocítia pozitívne zmeny v relatívne krátkom čase.

Európska komisia vyhlásila tento rok za Európsky rok železníc, aký signál tým vyslala?

Že železnice predstavujú udržateľný, inovatívny a bezpečný druh dopravy. Brusel podporuje zelené riešenia a myšlienku zelenej Európy, ktorá sa stará o životné prostredie a nezatvára oči pred klimatickými zmenami, ale hľadá aktívne riešenia. K výraznému zníženiu emisií môže napomôcť práve koľajová doprava, a to jednoduchým spôsobom – auto treba nechať doma a ísť radšej vlakom.

Platí to tiež o nákladnej doprave, ktorú potrebujeme presunúť na koľajnice. Na ministerstve dopravy a výstavby si uvedomujeme dôležitosť železníc, preto ich chceme prioritne podporiť z Fondu obnovy. Pri železniciach nehovoríme len o koľajach a vozňovom parku, ale aj o staniciach a priľahlej infraštruktúre.

Pri projektoch financovaných z fondov treba myslieť aj na bezbariérovosť a integráciu dopravy. Európska únia podporuje aj alternatívne spôsoby dopravy, ku ktorým sa radí najmä cyklodoprava. V tomto smere máme čo doháňať. Kým na Slovensku využíva cyklodopravu zhruba päť percent obyvateľov, v iných štátoch EÚ, ako napríklad v Dánsku, je to až 40 percent.

Železničnú dopravu aj cyklodopravu treba rozvíjať súčasne, lebo tvoria veľmi vyhovujúce duo. V rámci zlepšenia životného prostredia, ale aj zníženia počtu áut v mestách nemôže byť nič lepšie ako občan, ktorý sa na stanicu dopraví napríklad bicyklom a pokračuje na väčšiu vzdialenosť vlakom.

Rok rekonštrukcií

Aký rok železníc teda čaká Slovensko?

Slovensko v tomto roku čakajú významné investície do obnovy železničných tratí. Medzi top projekty železničnej infraštruktúry na rok 2021 patrí napríklad dlho očakávaná rekonštrukcia železničnej trate z Bratislavy po hranicu s Českou republikou. Modernizácia zahŕňa dva traťové úseky a implementáciu európskeho systému riadenia jazdy vlakov.

Pokračujeme aj v začatej rekonštrukcii uzla Žilina. Súčasťou tejto modernizácie je aj zvýšenie traťovej rýchlosti na všetkých úsekoch do 120 km/h, v úseku Žilina – Varín až do 160 km/h. Poputujú tu investície vo výške 323 miliónov eur, ktoré budú poskytnuté z európskych fondov aj zo štátneho rozpočtu.

V tomto roku plánujeme aj odovzdanie zmodernizovaného úseku Štrba – Štrbské Pleso, dokončenie tunela Milochov a spojazdnenie celého úseku trate Púchov – Považská Bystrica. Čo sa týka obnovy vozňového parku, tento rok a nasledujúce dva sa nesú v znamení najväčšej modernizačnej akcie v dejinách.

V roku 2021 pribudnú na slovenské koľaje osobné vozne na diaľkovú dopravu, elektrické jednotky v Žiline, dieselmotorové jednotky vo Zvolene či ozubnicové elektrické vozidlá v Tatrách. Nové hybridné vozidlá by vo Vysokých Tatrách mali jazdiť už tento rok po zrekonštruovanej trati.

Pôjde o 5 nových hybridných ozubnicových jednotiek a 1 multifunkčný rušeň. Vozidlá budú vhodné pre imobilných cestujúcich a budú vybavené klimatizáciou, elektrickými zásuvkami, Wi-Fi pripojením, priestorom na odkladanie bicyklov, lyží, snoubordov a kočíkov.

Ako motivovať ľudí, aby využívali viac železničnú osobnú dopravu?

Aby sa ľudia rozhodli nechať auto doma, musíme im ponúknuť komfortné služby. Tiež platí, že čas sú peniaze. Takže ak sa občania dostanú do miesta určenia vlakom rýchlejšie ako autom, alebo aspoň za veľmi podobný čas, rozhodnú sa pre vlak. Cesta vlakom je tiež pohodlnejšia. Namiesto šoférovania môžu cestujúci využiť čas zábavnejšie alebo efektívnejšie.

Služby ako občerstvenie, reštauračný vozeň, Wi-Fi sú tiež dôvodom, prečo si niektorí ľudia vyberú vlak namiesto auta. V rámci investičného plánu sa národný dopravca zaviazal, že do roku 2025 namontuje do všetkých súprav klimatizáciu a zriadi Wi-Fi. Ak však chce železničná doprava konkurovať autám, musí smerovať viac investícií do lepšej údržby tratí.

Pri železniciach rovnako ako pri cestách platí, že sa musia pravidelne opravovať, aby mohli slúžiť na sto percent a cestujúcich nespomaľovali. Nemenej dôležité sú stanice, vstupné brány železníc. Stanice v mnohých mestách sú však v dezolátnom stave a človek ich pri pohľade na ne radšej obíde. Veľkým problémom je aj chýbajúca infraštruktúra okolo železníc – parkoviská, cykloprístrešky či cyklocesty.

Posilnenie konkurencieschopnosti

Aké aktivity ministerstvo podniká na rozvoj intermodálnej dopravy?

Intermodálna doprava je jediný segment železničnej nákladnej dopravy, ktorý vykazuje za posledných 20 rokov viac ako 16-percentný nárast. V súčasnosti už má na Slovensku viac ako desaťpercentný podiel na celkových výkonoch železničnej nákladnej dopravy, má však oveľa väčší potenciál.

Spoluprácou so zahraničnými partnermi chceme posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska, a to aj využitím jeho dobrej geografickej polohy. Minulý rok sme rozbehli rokovania s Čínskou ľudovou republikou. V rámci iniciatívy ONE BELT ONE ROAD začala Čína intenzívne presadzovať železničnú prepravu kontajnerov do Európy.

Len za prvý štvrťrok 2020 bolo do Európskej únie prepravených 2 000 vlakov, z nich však prechádzalo len 0,5 % cez Slovensko. Toto číslo chceme výrazne zvýšiť aj pomocou výstavby ďalších terminálov intermodálnej prepravy. Najväčšia časť vlakov smeruje v súčasnosti cez terminál Dobrá. V pláne obnovy sme na intermodálnu dopravu vyčlenili 15 miliónov eur.

Pripravujeme tiež schému štátnej pomoci na nákup technických zaradení pre kombinovanú dopravu, na podporu pri prepravách jednotlivých vozových zásielok a na podporu začínajúcich a existujúcich liniek v systéme nesprevádzanej kontinentálnej kombinovanej dopravy.

Jaroslav Kmeť, štátny tajomník MDV SR

Jaroslav Kmeť má manažérske skúsenosti a tiež skúsenosti v oblasti krízového riadenia, transformácie spoločnosti, obchodu a marketingu. V roku 2018 prijal ponuku ísť pracovať do štátnej správy ako generálny riaditeľ sekcie IT verejnej správy na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (súčasné Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky).

Druhého apríla 2020 ho vláda Slovenskej republiky vymenovala na návrh ministra Andreja Doležala za štátneho tajomníka Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Na ministerstve sa venuje cestnej a železničnej doprave, elektronickým a poštovým službám.

KategórieNázory a rozhovory