Profil spoločnosti HBH, a. s.

Súčasťou podniku Považské strojárne bol Odbor výstavby, ktorý sa zaoberal investičnou výstavbou a údržbou v rámci výrobného areálu. V roku 1990 sa odbor na výnimku ministra hospodárstva osamostatnil a stal sa základom budúcej spoločnosti HBH. V nasledujúcich rokoch prebehla postupná transformácia od verejnej obchodnej spoločnosti cez eseročku, až v roku 1994 vznikla akciová spoločnosť HBH, a. s.

Zaujímavosťou je, že sme z Odboru výstavby prebrali všetkých zamestnancov a napriek transformácii spoločnosti sme udržali ich počet na rovnakej úrovni až do dnešných čias. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu, ktorá panovala v 90. rokoch minulého storočia v slovenskom stavebníctve, naozaj stojí za zmienku, že sme dokázali zabezpečiť prácu takmer 200 pracovníkom a nikdy sme nemuseli znižovať naše stavy.

Bolo pre nás určite veľkou výhodou, že sme sa transformovali zo spoločnosti, ktorá bola už zabehnutá a mala svoje referencie, na ktoré sme sa mohli odvolávať. Na druhej strane treba priznať, že takáto spoločnosť si z minulosti nesie i rôzne neduhy, ktoré treba systematicky odhaľovať a riešiť. Práve táto snaha systematického vylepšovania spoločnosti nám pomohla získať schopnosť pružne reagovať na požiadavky trhu a prispôsobovať sa im.

Hoci sme sa ešte ako súčasť Považských strojární špecializovali najmä na výstavbu a rekonštrukciu priemyselných objektov, ako v minulosti, tak aj v nových podmienkach sme sa neváhali zhostiť aj bytovej, občianskej a sociálno-administratívnej výstavby. Zrealizovali sme tak viacero zaujímavých stavieb, medzi ktorými nechýbal ani hotel, zimný štadión, športová hala či viaceré výrobné haly, expozitúry peňažných ústavov a bytové domy. Známou referenciou je rekonštrukcia rekreačno-vzdelávacieho zariadenia Miramare-Corfu v Trenčianskych Tepliciach alebo polyfunkčný objekt Westend Tower v Bratislave. Z novších realizácií možno spomenúť Základňu technickej infraštruktúry Dopravného podniku Bratislava, a. s., čo je naozaj pekný moderný priemyselný komplex.

Už aj počet našich zamestnancov poukazuje na to, že sme nastavení na realizáciu stavebných diel väčších objemov. S verejným obstarávaním máme 18-ročné skúsenosti, takže vieme investora osloviť naozaj zaujímavou ponukou. Tým, že dokážeme ponúknuť rozumnú cenu, kvalitnú realizáciu a spoľahlivosť v plnení termínov a dodržiavaní dohôd, dostáva sa partnerstvo s investorom do inej roviny.

Vďaka tomu dnes už väčšinou nezískavame zákazky formou verejného obstarávania, ale skôr užším výberom či priamym zadaním. To sa však dá len vtedy, ak obchodní partneri s vami majú predchádzajúcu pozitívnu skúsenosť. Mnohým sme takúto skúsenosť sprostredkovali, takže v súčasnosti sa na nedostatok zákaziek nemôžeme sťažovať. Ak sme sa v 90. rokoch snažili chopiť každej príležitosti, v súčasnosti sa skôr sústreďujeme na stavby, ktoré pokladáme za to pravé orechové pre našu spoločnosť. Dnes totiž nie je taký problém získať zákazku, dôležité je vyhovieť stupňujúcim sa požiadavkám na kvalitu.

Čo je teda pre vás tým pravým orechovým?

Trend v stavebníctve ukazuje, že budúcnosť bude patriť firmám s úzkou špecializáciou. Našou doménou vždy boli i budú priemyselné stavby. V súčasnosti sú však priemyselné objekty kvalitatívne i technologicky na porovnateľnej úrovni s bytovou a občianskou výstavbou. V oboch prípadoch vieme stavbu založiť, zhotoviť železobetónové konštrukcie, postaviť hrubú stavbu, lešenie, omietnuť, osadiť vlastné okná… Odlišnosti nastávajú najmä v objeme rôznych špecifických prác a remesiel, ktoré ako stredne veľká firma aj tak nakupujeme prostredníctvom subdodávateľov – zdravotechnika, vzduchotechnika, kúrenie, plyn, elektroinštalácie… Takže tým pravým orechovým pre nás nie je ani tak typ stavby, ako skôr to, či sa naše ekonomické predstavy a kapacitné možnosti stretnú s ekonomickými a časovými predstavami investora.

Súvisí to opäť s historickou úlohou Odboru výstavby, ktorý sa v minulosti staral o údržbu areálu Považských strojární. Spájalo sa s tým viacero pridružených činností, z ktorých sme niektoré ponechali vo svojom portfóliu dodnes. Väčšinu z týchto činností sme však výrazne utlmili a dnes tvorí stavebná činnosť až 95,8 % všetkých výkonov spoločnosti. Aby boli naše výkony čo najkvalitnejšie, rozhodli sme sa investovať do strojného a technologického vybavenia.

Vo vlastnej réžii si zabezpečujeme nielen presun materiálu, ale aj mechanizáciu potrebnú pri jednotlivých technologických postupoch, napríklad pri odlievaní železobetónových konštrukcií a podobne. Máme k dispozícii vlastné debnenie, lešenie i ďalšiu užitočnú mechanizáciu. V segmente plastových okien panuje pomerne veľká konkurencia, preto sa v prvom rade snažíme umiestňovať tieto výrobky na trh najmä prostredníctvom našich stavieb. Okrem toho sa zúčastňujeme aj súťaží o subdodávku transparentných prvkov na iné stavby a nebránime sa ani predaju okien drobnejším investorom.

S akými investormi teda spolupracujete?

V minulosti, keď sme väčšinu zákaziek získavali formou verejného obstarávania, boli našimi zákazníkmi najmä rôzne inštitúcie od peňažných ústavov cez rôzne úrady až po sociálne ústavy. Neskôr sa k týmto partnerom pridali predstavitelia rôznych firiem, ktoré vznikali na pôde bývalých Považských strojární. Nezriedka išlo o spoločnosti so zahraničným kapitálom. S niektorými spolupracujeme už od ich vzniku, máme uzavreté dlhodobé kontrakty a riešime všetky ich potreby z oblasti stavebných a údržbových prác.

Aký je územný dosah vašej činnosti?

V podstate od vzniku našej spoločnosti pôsobíme v Bratislave, takže spádová oblasť nášho podnikania by sa dala ohraničiť koridorom Bratislava – Považská Bystrica – Žilina. Takýto územný dosah nám poskytuje dostatok príležitostí. Preprava ľudí i materiálu na väčšie vzdialenosti totiž stojí nemalé finančné prostriedky a hrozilo by riziko, že naše ceny prestanú byť konkurencieschopné. I tak sa nám darí už tri roky držať pomerne vyvážený objem výroby na úrovni okolo 300 mil. slovenských korún. V tomto roku plánujeme mierne zvýšenie výroby, tak uvidíme, ako sa nám to podarí.

Už takmer 20 rokov sa vám darí udržiavať stabilný a nie malý počet zamestnancov. Ako ste to dokázali?

Nedostatok kvalitnej pracovnej sily je všeobecne známym problémom slovenského stavebníctva. Za takmer 20 rokov sa nedá zabrániť postupnej generačnej výmene či odlivu viacerých dobrých remeselníkov do zahraničia v súvislosti s otvorením európskeho pracovného trhu. Na druhej strane tu máme naozaj veľa verných zamestnancov, ktorí u nás pracujú od založenia firmy. Ich vernosť si veľmi ceníme a snažíme sa ju pretaviť aj do primeraného ohodnotenia týchto pracovníkov. Ak si v súčasnosti chce firma udržať svojich zamestnancov, musí vedieť naozaj pružne reagovať na to, aké podmienky finančného ohodnotenia vytvára stavebný trh. Aby sme našim remeselníkom vytvorili naozaj nadštandardné platobné podmienky a umožnili im zarobiť, pôsobili sme dva roky vo Francúzsku. To nám pomohlo stabilizovať zdravé jadro spoločnosti. Horšie je, že nám chýba učňovská mládež, čo začína spôsobovať vážne problémy z hľadiska generačnej výmeny remeselníkov. Vzniknutú situáciu sa snažíme riešiť rôznymi spôsobmi, medziiným aj vytvorením podmienok na prijatie zahraničných robotníkov. Nakoľko sa nám to podarí, ukáže až čas.

Firma stojí na ľuďoch, preto je mojou najdôležitejšou snahou naplno využiť ľudský potenciál, ktorým naša spoločnosť disponuje. Zavedený a aplikovaný systém riadenia spolu s motivačným hodnotením pracovníkov sú rozhodujúcimi faktormi pri vytváraní priaznivého pracovného prostredia. Veľmi dôležité je zároveň zosúladiť ciele spoločnosti s jednotlivými úlohami pracovníkov a podporovať tímovú spoluprácu. Aby bol výkon našich zamestnancov čo najkvalitnejší a najefektívnejší, organizujeme pre nich rôzne školenia a vzdelávacie programy. Pre vyšší a stredný manažment sú to najmä odborné prednášky, remeselnícke profesie sa zas v spolupráci s výrobcami oboznamujú s novými stavebnými materiálmi a ich správnou aplikáciou.

Stavebný boom, ktorý na Slovensku prebieha, sa o niekoľko rokov skončí. Neobávate sa v tejto súvislosti o osud vašej spoločnosti?

Vzhľadom na to, že sme prežili zložitú situáciu 90. rokov, sa budúcnosti nebojím. V súčasnosti totiž slovenské stavebníctvo zažíva neopakovateľnú situáciu, podnikateľské prostredie sa zlepšilo a darí sa naozaj každému, kto myslí svoje pôsobenie v brandži čo len trochu seriózne. Podľa môjho názoru by mali firmy práve tieto priaznivé časy využiť na to, aby sa personálne i technicky stabilizovali a pripravili sa na obdobie stavebného útlmu, ktoré bude nasledovať.

Situácia zo začiatku 90. rokov sa však, našťastie, nevráti. Dnes je už väčšina spoločností vyprofilovaných, vydávajú sa odborné periodiká a publikácie, máme svoju stavovskú organizáciu – Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, fungujúcu legislatívu a stabilizované podnikateľské prostredie. Blížiace sa začlenenie Slovenska do eurozóny môže túto stabilitu len zvýšiť. Dá sa síce predpokladať mierny nárast cien, spôsobí ho však najmä očakávaná požiadavka vyšších miezd pracovníkov v stavebníctve. A keďže mzdy tvoria nemalé percento z cenotvorby stavebných prác, premietne sa to aj do našich koncových cien. Ide však o prirodzený vývoj, ktorému sa nemá význam brániť. Treba sa naň len dostatočne pripraviť.

A ako sa pripravujete na tento vývoj vy?

Kým sa dá, snažíme sa zvyšovať objem výroby tak, aby sa primerane k tomu zvýšil aj zisk. Tento zisk plánujeme využiť na obnovu strojového parku, aby sme dokázali udržiavať tempo so zvyšujúcimi sa technologickými nárokmi stavebných prác. Druhá dôležitá investícia bude smerovať k spomínaným vyšším nárokom na zaplatenie odbornej pracovnej sily. Myslím si, že spoločnosti, ktoré si osvoja podobný názor na rozdeľovanie zisku, majú veľmi dobré predpoklady obstáť v stavebnej brandži aj v období útlmu stavebníctva na Slovensku. Pevne verím, že my budeme jednou z nich.

Milan Bohunický
Foto: HBH, autor