Dana Čahojová bude kandidovať za primátorku Bratislavy. Kritizuje jej zadlžovanie a chce vyváženú spoluprácu s developermi
Monika Voleková Trojnásobná starostka bratislavskej mestskej časti Karlova Ves a mestská poslankyňa Dana Čahojová, kritička súčasného primátora Matúša Valla, ohlásila v utorok kandidatúru na post primátorky. Jej ambíciou je, aby sa stala hlavnou vyzývateľku súčasného primátora. Spolu s tímom pracujú na programe v doprave, hospodárení mesta a územnom rozvoji.
Poznámka: Správa je rozšírená o posledné dva odseky – téma Metropolitného inštitútu Bratislavy
Vyhlásila že, jej kampaň bude nízkonákladová, nestojí za ňou žiadny oligarcha. Na kandidatúru bude zbierať podpisy. Čahojová si zároveň uvedomuje, že mnohé závisí aj od zloženia mestského zastupiteľstva. S mestským poslancom Martinom Winklerom, ktorý ohlásil kandidatúru v roku 2025 a je rovnako kritický, je v kontakte.
Ak by sa minister dopravy Jozef Ráž rozhodol kandidovať za vládny SMER-SD, považovala by to za jeho priateľskú službu súčasnému primátorovi. Vzťahy primátora s vládou by mali byť konštruktívne v prospech Bratislavy, nech je premiér ktokoľvek.
Bratislava má podľa Čahojovej veľké problémy v doprave, nevie ponúknuť obyvateľom perspektívu, nemá a nebude mať v dohľadnom čase dostatok cenovo dostupného nájomného bývania. Ťažko sa jej ako mestskej poslankyni pozerá na to, ako mesto nakladá s financiami, „ako si kupuje voličov za požičané“.
Mesto musí znížíť výdavky
„Som prekvapená, lebo robí to isté, čo sa vytýka súčasnej vláde. Mesto sa zadlžuje, nešetrí, mesto bude musieť znížiť svoje výdavky, aby prežilo,“ povedala na úvod s tým, že mesto v dôsledku nevýhodných dohôd prichádza o zdroje na dopravnú či sociálnu infraštruktúru vrátane výstavby mestského nájomného bývania. V súčasnosti hotové mestské byty sú podľa Čahojovej kvapkou v mori a treba sa pozrieť na výšku investícií do nájomného bývania v rozpočte mesta.
Na otázku ASB, ako by naložila s pôžičkami, ktoré si mesto vzalo, odpovedala, že tie sa nedajú zrušiť, dajú sa splácať a podľa možnosti znižovať dlh, nie ho z roka na rok zvyšovať. Doplnila, že mesto presúva niektoré dlhy na mestské organizácie.
Kto má financovať trasu električky?
K trasovaniu električkovej trate pred novým SND uviedla, že je to problém a tejto téme sa bude detailne venovať, aj keď bude primátorkou. „Ak by sa nedal tento projekt zastaviť, tak by som vyžadovala minimálne to, čo bolo sľúbené ešte pred príchodom pána Valla, že najväčší podiel na jej financovaní budú mať developeri, ktorí budú mať z toho osoh,“ konštatovala.
Podľa nej je nemysliteľné, aby budúcu potrebu dopravnej infraštruktúry diktovali mestu developeri. Mesto obetovalo koncepciu MHD v prospech ilúzie, že MHD bude saturovať len električkami.
O developeroch povedala, že sú dôležití pre rozvoj mesta, ale spolupráca musí byť vyvážená, „nemôže byť lacno kúpená TU-BA alebo percentíčkom bytov, to mesto nevytrhne“. Povedala, že v dôsledku niektorých medializovaných prípadov to vyzerá, že mesto slabne v partnerskej komunikácii s developermi a de facto sa rozvojové plány mesta netvoria na magistráte, ale v iných kanceláriách, čo je smutné.
K obnove historických kúpeľov Grossling v Bratislave-Starom Meste uviedla, že by bolo skvelé, keby sa podarilo dotiahnuť ju do konca, je to symbol predstáv primátora Valla ako architekta. Ale mesto sa musí sústrediť na kľúčové problémy Bratislavy.
Prečítajte si tiež
Je MIB pre mesto dostatočne efektívny ?
„Bola som asi jediná, ktorá som nehlasovala za vznik Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), mala som na to svoje dôvody. Dnes si myslím, že sa ukázali ako správne,“ uviedla starostka Čahojová. MIB je podľa jej slov drahá organizácia a nie je pre mesto dostatočne efektívna. Zatiaľ nevidí úplne hmatateľné výsledky. „Na to, koľko nás MIB stál, takmer 15 mil. eur, si myslím, že skutočný prínos Bratislava nezaznamenala,“ konštatovala.
Čahojová pokračovala, že v MIB-e vzniklo množstvo strategických dokumentov o lavičkách, fontánach či chodníkoch. ASB pripomenul, že MIB pripravil zmeny územného plánu či štúdiu o území Mlynské nivy.
„MIB mal byť jedným z kľúčových orgánov, ktoré pracujú na novom územnom pláne mesta. Bratislava ho dôsledne nepripravuje. Všetci hovoria, že meškáme, meškáme výrazne. Spomeniem len územný generel dopravy, od roku 2016 sa ním nepohlo,“ dodala s tým, že nie je možné, aby sa najskôr nakreslil v Petržalke izolovaný ostrov nejakého developmentu, veľkého množstva bytov a kancelárií a potom sa k nemu červenou farbou na mapu nakreslila električka.
Toto je podľa Čahojovej neproporcionálny rozvoj. Práce na novom územnom pláne treba zintenzívniť. Na otázku, kto je bude mať na starosti architektúru a územný rozvoj, zareagovala, že je to zatiaľ predčasné.
