Cena za najlepšiu rekonštrukciu putuje do Rakúska

Šiesty ročník medzinárodnej študentskej súťaže ISOVER Multi-Comfort House Students Contest 2010 pozná víťaza. Prvú cenu získal Rakúšan Jürgen Kunz, študent Technickej univerzity vo Viedni, s projektom Made in Paris. Slovenskí študenti však neodišli z rakúskeho Innsbrucku naprázdno; medzinárodná odborná porota špeciálnou cenou ocenila projekt Matúša Podskalického a Jána Miškova, študentov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Výhrou je porota
„Myslím, že Jürgen tomu ešte stále neverí,“ zhodnotil prekvapený výraz víťaza medzinárodnej súťaže pri slávnostnej večeri jeho rakúsky kolega. A niet sa čomu diviť – v konkurencii 47 projektov študentov z 18 krajín a pod drobnohľadom odbornej poroty sa úspech cení nielen vzhľadom na samotnú výhru. I keď ani tá nie je samozrejme zanedbateľná – 1 500 eur vie štandard študentského života výrazne ovplyvniť. Oproti kredibilite, ktorú súťaži dodáva odborná porota, je však finančné ohodnotenie naozaj druhoradé. Verdikt nad súťažnými projektmi tento rok vynášala trojica odborníkov na slovo vzatých. Pascal Gontier je francúzsky architekt, zakladateľ rovnomenného ateliéru v Paríži. Vo svojich projektoch sa zameriava na udržateľný rozvoj. Organizátora súťaže, spoločnosť ISOVER, v porote zastupoval Jean-Baptiste Rieunier, manažér výskumných a rozvojových projektov spoločnosti. Nežné pohlavie bolo v porote zastúpené odborníčkou na projekty v pasívnom štandarde Milenou Karaneshevou. Je polovicou ateliéru Karawitz, ktorý založila spoločne s Mischom Witzmannom v Paríži v roku 2006.

„Tejto súťaže som sa zúčastnil už štvrtý raz a počas štúdia bola moja najobľúbenejšia,“ zhodnotil jeden z autorov slovenského víťazného projektu, čerstvý inžinier architektúry  Matúš Poskalický. „Prináša možnosť porovnať sa s medzinárodnou konkurenciou a vymeniť si s ňou skúsenosti – tým je táto súťaž výnimočná,“ dodáva. 

Jednotná téma
„Porota mala tento rok ťažkú úlohu, keďže z roka na rok je lepšia nielen kvalita prác, ale aj samotné prezentácie,“ povedala pre ASB Zdenka Debartoli, manažérka a členka organizačného tímu súťaže vypísanej ISOVER-om. Tento rok bolo úlohou študentov vytvoriť projekt rekonštrukcie objektu bývalého priemyselného skladu v parížskej štvrti Pantin. Zadanie tohto druhu je v súťaži novinkou – po prvý raz museli všetci študenti pracovať s totožnou situáciou. „Považujem za veľké plus, že všetci pracovali na tej istej téme. V minulosti boli zadania voľnejšie, mali sme napríklad tému rodinného domu. Študenti vytvorili projekty v lokálnom prostredí tej-ktorej krajiny a výsledkom boli domy v horách, pri rieke, na pobreží a podobne. Takéto projekty sa však veľmi ťažko porovnávali aj z hľadiska efektivity, aj z hľadiska dizajnu. Myslím, že toto je lepšia cesta,“ zhodnotila Zdenka Debartoli. Jedinou podmienkou súťažných projektov bolo dodržanie pasívneho štandardu, inak mali študenti voľnú ruku – organizátori súťaže neobmedzili mieru zásahov v rámci rekonštrukcie, ani potenciálnu funkciu budovy.

Rozdielne prístupy
Mohlo by sa zdať, že jednotná téma do súťaže prinesie jednotvárnosť, ale to by bol veľmi pomýlený predpoklad. Neohraničenosť zadania z hľadiska zásahov do budovy však „spôsobila“ až neuveriteľnú diverzitu projektov. Niektorí študenti sa snažili pracovať s pôvodnou budovou do čo najväčšej miery, iní z originálu prevzali, obrazne povedané, len rozmer zastavanej plochy. „Projekty by som zaradila do troch hlavných prúdov, ktoré odrážajú tri prístupy k architektúre vo všeobecnosti. Prvý sa zameriava najmä na technické riešenia, sú to projekty, ktoré sú zrelé na realizáciu. Druhý prúd je orientovaný viac na dizajn, nie vždy sa však ráta s jeho technickými dôsledkami. A posledný vníma architektúru z pohľadu spoločenského dosahu,“ zhodnotila súťažné projekty organizátorka a dodala, že všetky tri prístupy sú veľmi dôležité, a je preto dobre, že boli všetky v súťaži zastúpené.

Zaslúžené víťazstvá
Víťazné projekty sa však viac či menej držali pri zemi. Väčšina študentov sa nechala inšpirovať veľkosťou bývalého priemyselného skladu a prisúdila jej polyfunkciu, ale našli sa aj umelecké centrá, študentské internáty a podobne. Projekt Jürgena Kunza, ktorý sa umiestnil na prvom mieste, nadväzoval na predošlú funkciu budovy – v jeho predstave mal zostať textilnou fabrikou. Študent viedenskej technickej univerzity priestor rozčlenil na obchod, showroom, reštauráciu, kancelárie a laboratórium. V ďalšom kroku  pridal spoločenskú miestnosť a škôlku a dodal budove nový rozmer. „Pri prvej cene porotu očarilo, že charakter budovy bol zachovaný, ale úrovne a tvar boli navrhnuté tak, aby sa otvorili,“ hovorí Zdenka Debartoli.
Druhá cena putovala do Fínska. Juha Märsy a Niko Mähonen vytvorili polyfunkčnú budovu, obsahujúcu obytné priestory, kancelárie a športové, kultúrne aj komerčné centrum. Autori budovu rozčlenili na množstvo menších celkov aj z pohľadu exteriéru, čím chceli vizuálne odľahčiť hmotu objektu, ktorý je veľký a podľa fínskych architektov by mohol pôsobiť na ľudí ťažko.

Tretie ceny boli dve, jednu si odniesol srbský a druhú nemecký tím. Srbská trojica Milutin Milijuš, Jelena Radojič a Aleksandar Hrib porotu presvedčili najmä originálnym riešením interiéru. Z budovy vytvorili študentské internáty a svoj zámer odôvodnili množstvom škôl a univerzít  nachádzajúcich sa v okolí. V izbách umiestnili objekt pripomínajúci nadrozmernú šatníkovú skriňu, ktorý v sebe obsahuje všetko potrebné pre život  na internáte – písací stôl, kuchyňu, posteľ a skriňu. V prípade potreby sa jednotlivé časti rozbalia, keď sa nevyužívajú, zostávajú skryté v paneli. Budovu zabalili do tieniacich prvkov, ktoré jej dodávajú kompaktný vzhľad.

Nemecká dvojica Elizabeth Schulz a Tim Reckhaus vytvorili polyfunkčný objekt tak, že predelili objekt na dve časti a do jeho interiéru začlenili zelené zóny.

Špeciálnu cenu pre Slovensko vybojoval návrh Matúša Podskalického a Jána Miškova. Plášť budovy z veľkej časti zachovali a vnútorný priestor budovy nahradili novou hmotou. Ich myšlienkou bolo polyfunkčné centrum obsahujúce priestory na bývanie, šport, relax a zázemie určené deťom. Zo všetkých ocenených návrhov tento najviac pracoval s vizualizáciou podobného vzhľadu fasád a štýlu budovy. „Na projekte nás oslovila drsná krása skladu, nechceli sme ale k rekonštrukcii pristupovať príliš konzervatívne,“ opisuje prácu na súťažnom návrhu Matúš Podskalický. Porota ich prístup ocenila, zaujalo ich najmä priestorovo jednoduché, ale funkčne rozmanité riešenie.

Druhá špeciálna cena znamenala ďalší bod pre Rakúsko. Teresa Köhler predviedla vynikajúcu prezentáciu a jej projekt Squat Shop vynikol okrem iného aj nápaditou premenou fasády.

Cenou bol aj Innsbruck
„Porota hodnotila estetiku v kombinácii s efektivitou a s dodržaním zadania, ktorým bola rekonštrukcia. Videli sme, že riešenia prvých štyroch prác mali veľmi pekný dizajn, ale vyhrali sa rafinovane najmä s interiérom, nie s exteriérom. Napríklad tretia cena, študentská ubytovňa s kompaktným blokom, to bol naozajstný dizajn,“ hodnotí manažérka a členka organizačného tímu súťaže Zdenka Debartoli. Dodáva, že porote šlo najmä o kombináciu a prepojenie pasívnej efektívnosti, dizajnu a príbehu v pozadí.

Okrem samotnej súťaže bol však výlet do tirolského mestečka Innsbruck pre študentov zaujímavý aj vďaka bohatému programu. Rakúsky organizačný tím ­ISOVER-u ­študentom sprostredkoval stretnutie s profesorom Wolfgangom Feistom, zakladateľom Inštitútu pre pasívne domy v Darmstadte, ale najmä priekopníkom pasívnych energetických noriem pre budovy. Program pokračoval ďalšími ukážkami z praxe – študenti navštívili okrem iného pasívne obytné domy Lodenareal z dielne architektonického ateliéru

Architekturwerkstatt din-a4. Ateliér vyhral súťaž na vybudovanie energeticky úsporných domov v roku 2005, stavali sa dva roky od roku 2007. Markus Prackwieser, Conrad Messner and Othmar Zobl vytvorili najväčšie sídlisko pasívnych domov v Európe. Ďalšia exkurzia viedla do centra Raiffeisen Wohncenter, kde si študenti mohli prezrieť funkčné modely pasívnych domov, ktoré banka pomáha svojim klientom financovať.
„Veľmi sa tešíme z toho, že sa do súťaže zapája čím ďalej, tým viac krajín. Tento rok sa po prvý raz  zúčastnili Turecko, Litva, Estónsko a Nemecko.  Zlepšuje sa kvalita prác aj prezentácií. A koniec koncov sa zlepšuje aj naša organizácia,“ uzatvára Zdenka Debartoli.

Šiesty ročník súťaže sa skončil, víťazi si domov odniesli výhry, no najmä zážitky a dojmy. Kto nevyhral, nemusí zúfať – o rok má šancu pokúsiť sa znova. Šepká sa, že na siedmy ročník vyhodnocovania súťaže to Slováci nebudú mať ďaleko – ceny sa budú odovzdávať v Prahe.

Tamara Leontievová
Foto: ISOVER

Článok bol uverejnený v časopise ASB.