Bellušov vodojem v Trnave potrebuje kozmetické úpravy na fasáde. Opravia aj betónové schodisko v interiéri
TASR 
redakcia ASB Národná technická pamiatka Bellušov vodojem v Trnave prechádza rekonštrukciou. Trnavská vodárenská spoločnosť (TAVOS) informovala na svojom webe o začatí stavebných prác, ktoré by mali trvať päť mesiacov.
„Projekt obnovy Bellušovho vodojemu rieši stavebné práce na vonkajšej časti objektu, ako je nové oplechovanie bokov kruhových prstencov, hydroizolácie vrchných častí prstencov, oprava obnaženia výstuže spôsobenej poveternostnými vplyvmi, oprava popraskanej omietky vertikálnych prvkov, ako aj celej vonkajšej fasády objektu,“ spresnila Trnavská vodárenská spoločnosť.
Vo vnútornej časti objektu rieši projekt opravu betónového schodiska, povrchu okenných rámov, dverí a parapetov a tiež opravu povrchu oceľového zábradlia a poklopov v strede vodojemu. Pristúpi sa aj k rekonštrukcii jeho vonkajšieho osvetlenia.
„Navrhované technické riešenia odstránia vzniknuté systémové poruchy a povedú k zachovaniu pôvodného charakteru stavby a rešpektovaniu pôvodného prostredia vodojemu,“ doplnila vodárenská spoločnosť. Naposledy prešiel vodojem rekonštrukciou v roku 2011.
Bellušov vodojem bol uvedený do prevádzky v roku 1954. Išlo o zavŕšenie komplexnej rekonštrukcie vodovodnej siete v Trnave po takmer polstoročných prípravách. Projekt vodojemu a jeho následná realizácia vzišla z komplexného projektu kanalizácie a vodovodu, ktorý pre mesto robil pražský inžinier Alfred Šourek takmer celé 30. roky 20. storočia. V roku 1941 naň nakoniec nadviazal známy architekt Emil Belluš, ktorý dal vodojemu a jeho areálu finálnu originálnu podobu.
Spolu s vodojemom navrhol Belluš aj celý areál: 5,37 hektárový pozemok trojuholníkového tvaru pozemku navrhol ako park, ktorý zároveň tvorí ochranné pásmo vodného zdroja. Vodojem je pod zemou spojený potrubím so studňou, ktorú architekt stvárnil viac rustikálne. Kruhová stavba obložená s kameňom, s výrazným portálom a lucernou vo vrchole situovaná medzi stromami sa viac ponáša na rotundu alebo mauzóleum, než na technickú stavbu.
Minulý rok si mesto pripomenulo 70 rokov od spustenia tejto ikony Trnavy. Okrem toho, že je dôležitou strategickou súčasťou technickej infraštruktúry nevyhnutnej pre fungovanie života v meste, je zároveň významnou architektonickou pamiatkou obdobia moderny. Tiež je jednou z dominánt porovnateľnou s ostatnými vežami, ktoré sú pre Trnavu, nazývanú aj ako Malý Rím, príznačné.
