Ani deň bez čiary – hovoria slovenskí architekti aj počas krízy
Pred vyše rokom bol architekt či projektant nedostatkovým tovarom. Práce bolo vyše hlavy a architektonické kancelárie odmietali aj zaujímavejšie zákazky. Developeri sa museli doslova predháňať, aby si zohnali nejakého lepšieho realizátora ich investícií. Dnes je situácia iná, ale slovo kríza sa skloňuje len opatrne. Vplyvný český architekt Roman Koucký hovorí o mediálnej bubline, bratislavský architekt Roman Talaš o zmene, ktorá prináša príležitosti, architekt Roman Turčan z Banskej Bystrice zase o pokojnejšej situácii pre tvorbu.
Prezident Spolku architektov Slovenska Ján Bahna však upozorňuje, že kríza je už v povedomí architektov. „Architects‘ Council of Europe nedávno oslovil 3 000 architektov z Európy a podľa jeho ankety vyšlo, že dve tretiny kancelárií ešte zostalo na pôvodných číslach a iba osem percent podstatne znížilo svoj stav,“ uvádza. „Čo je však horšie, viac ako polovica respondentov vidí budúcnosť pesimisticky.“
Podoby vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na prácu architekta sú teda rozmanité, ale Ján Bahna pripomína, že v prvom rade sa treba zamyslieť nad tým, či je táto kríza ekonomická, finančná, alebo ide o krízu celospoločenskú, ktorá vyvolá transformáciu hodnôt a celkovú zmenu spoločenského systému: „Kríza sa začala vo finančnom sektore, ale jej príčina je hlbšia. Siaha až k základným princípom spotrebnej spoločnosti a tu niekde to zasahuje aj architektúru a stavebníctvo. Nie je možné donekonečna chrliť kubíky a štvorcové metre stavieb pre anonymných klientov. Tieto bezduché sklené objemy zostanú svietiť v mestách ako memento rozšafnej doby. Tak ako energetická kríza v sedemdesiatych rokoch minulého storočia poznačila architektúru, bude mať aj súčasná kríza postupne významný dosah na architektúru.“
Podľa Jána Bahnu niektoré oblasti budú postihnuté krízou minimálne. V súčasnosti ešte dobiehajú rozostavané projekty. Byty sa budú stavať, aj keď ich štruktúra sa zmení. Budú mať lepšie dispozície, kvalitnejšie energetické parametre, budú stáť na vhodnejších miestach. Projekčné kancelárie budú musieť byť menej špecializované a orientované na širší záber zákazok. A pre architektúru je tu šanca na kvalitnejšiu projekčnú prípravu a racionálne riešenia.
Dá sa súhlasiť aj s Petrom Hriňom, ktorý hovorí, že architektonická kvalita diela nie je prioritne určovaná ekonomickou situáciou, ale vyspelosťou spoločnosti, architekta a investora. „Architekt by nemal v žiadnom prípade, ani v čase krízy, zľavovať vo svojom úsilí vytvoriť čo najlepšie dielo, pretože to, čo vytvorí, je jeho verejný prejav, ukážka jeho umenia a šikovnosti,“ tvrdí Peter Hriň, ktorý je zároveň presvedčený, že útlm po stavebnom boome priniesol aj niektoré pozitíva: „V prvom rade kríza vyčistila trh od rôznych špekulantov, ktorým veľmi nezáležalo na kvalite diela a bezohľadne postavili a predali čokoľvek. Znížil sa aj počet zákaziek, trh už nie je taký presýtený a k slovu sa dostala kvalita. Aj kvalita architekta, jeho služieb a diela ako celku. Investor si práve teraz lepšie rozmyslí, kam dá svoje peniaze.“
Samozrejme, dosah na architektúru je aj u nás čoraz citeľnejší, ale stále sa robí. Možno oponovať, že sa dokončujú najmä staršie projekty, ale robia sa aj nové veci. Príznačný pre súčasnú situáciu je názor architektov z bratislavskej kancelárie Bogár Králik Urban, ktorý sa vznáša na krídlach latinskej vety: Nulla dies sine linea (Ani deň bez čiary). „A to platí stále, tak ako za Michelangela,“ jednohlasne prízvukujú členovia tejto kancelárie. „Kreslíme, robíme na projektoch, a hoci sa menej stavia, o to intenzívnejšie súťažíme. V minulých rokoch sme získali dosť veľa práce prostredníctvom súťaží. Doma ich je menej, takže sa pozeráme cez okno.“
Kríza je zmena
Situácia na stavebnom trhu je ešte vždy neprehľadná a svetlá nádeje v staviteľskom tuneli stále nemajú kontúry výraznejšej zmeny k lepšiemu. Pre architektúru to však nemusí byť vždy na škodu. Vylúčenie staviteľského eldoráda a naháňanie objemov vytvára priestor na kritické uvažovanie.
Kríza je zmena, a tá prináša príležitosť – povedali si v architektonickej kancelárii Siebert + Talaš, kde situáciu využili na skvalitnenie štruktúry ateliéru. „Pýtali sme sa, ako môžeme využiť krízu vo svoj prospech. Museli sme sa síce udržať na minimálnej finančnej báze, no napriek tomu sme si povedali svoje priority. Snažili sme sa vybudovať fungujúcu firmu, ale tento proces sme spustili ešte pred vpádom samotnej krízy,“ hovorí Zuzana Kalmanová, riaditeľka kancelárie Siebert + Talaš.
„Museli sme zareagovať na odliv zahraničných investorov, ktorí odstupovali od projektov už aj vo fáze, keď bola zmluva ratifikovaná. Ďalším problémom bol zdržanlivý postoj bánk, ktoré dovtedy mali vysokú mieru angažovanosti v realitnom biznise. Mnohé prehodnotili svoje riziká a stiahli svoje aktivity v tomto segmente. Domnievame sa, že práve teraz by mala prísť pomoc od mestských častí a príslušných orgánov; tie by mali zrýchliť schvaľovacie procesy a využiť skutočnosť, že niektoré projekty už majú odsúhlasené financovanie. Žiaľ, samosprávne celky doteraz nezareagovali a mnohé projekty padli z dôvodu finančného zlyhania.“
Podobne sa správa aj architektonická kancelária Projekt Team P-T, ktorej približne pred rokom zastavili dva veľké bratislavské projekty: Millennium Tower III pri Poluse a Panorama City. „Museli sme tak operatívne nájsť novú náplň. Našli sme ju v priemysle a menších projektoch,“ hovorí vedúci tejto kancelárie Juraj Hermann, ktorý však nemusel vo svojom tíme robiť dramatické škrty. „Práce je síce menej ako v minulosti, ale nedá sa povedať, že by sme nemali čo robiť. A hoci sú naše súčasné projekty komornejšieho charakteru, určite nepatria k takým, s ktorými by sme nemali skúsenosti. Kríza má však určite aj pozitívne prejavy v našej práci – ten najpodstatnejší spočíva v tom, že máme viac času na projekty.“
Následky krízy výrazne nepociťuje architektonický Ateliér Turčan, ktorý v banskobystrickom regióne aktívne pôsobí už osemnásť rokov. „Pretlak práce v skrátených termínoch, ktorý bol v minulých rokoch už pomaly nezvládnuteľný, nahradil pokojnejší ráz, čo je pre vlastnú tvorbu architekta niekedy aj lepšie,“ vysvetľuje Roman Turčan. „Tak ako mnohé iné menšie projekcie, ani my sme nemuseli redukovať vlastné kapacity.
Zmenila sa však štruktúra našich zákaziek: momentálne sa venujeme iba rekonštrukciám, a to najmä stavieb zo 60. až 80. rokov minulého storočia, pretože novostavby zatiaľ väčšinou spia. Žiaľ, zatiaľ sa nepotvrdilo naše očakávanie, že kríza vyselektuje kvalitu a to horšie neprežije. Naopak, v našom regióne majú zväčša prioritu najlacnejšie riešenia a dodávatelia na stavbách ešte vždy špekulujú, ako návrh architekta zlacniť aj na úkor kvality. Dobrí remeselníci sú čoraz väčšou vzácnosťou, takže aj dobrý projekt sa stále pomerne ťažko darí pretaviť do zdarnej realizácie. Samozrejme, česť výnimkám.“
Tendencia k menším projektom
Roman Turčan zároveň verí, že prichádza obdobie skvelých malých vecí. „V čase krízy by bolo možno aj na Slovensku prínosom sústrediť sa na to, že kvalitná architektúra nerovná sa len komerčné novostavby, veľké projekty či drahé materiály,“ hovorí Roman Turčan. „Okrem racionálneho treba priniesť aj výrazný iracionálny rozmer, vytvárať priestory s tzv. pridanou hodnotou. Architektúra by mala jednoducho pôsobiť – a to sa týka rovnako väčších aj menších zadaní. Aj preto ma potešilo, že tohtoročná Pritzkerova cena bola udelená švajčiarskemu architektovi Petrovi Zumthorovi, ktorý prezentuje vo svojich dielach práve túto filozofiu.“
O zmene investorského zadania hovorí aj Roman Talaš z architektonickej kancelárie Siebert + Talaš. Ak bola v minulosti prioritou veľkosť projektu, dnes sa prístup mení v prospech spoločného staviteľského výsledku. „Určite sa budú uprednostňovať menšie projekty, lebo pri nich sa dá efektívnejšie sústrediť na kvalitu,“ domnieva sa. „Aj u nás evidujeme reprofiláciu klientov – niektorí pribudli, iní zase ubudli. Nemôžeme však konštatovať, že tí, čo pribudli, sú horší. Naopak, sú náročnejší na architektonickú kvalitu, a tomu sa tešíme. Aj investori musia v súčasnosti rozmýšľať, aby čo najefektívnejšie splnili požiadavky financujúcej banky a zároveň oslovili klientov. Tí sú už opatrnejší a môžu si vyberať. Vzťah sa posúva ku kúpe produktu, ktorý záujemcovia už reálne vidia. To znamená, že sa bude zvyšovať aj tlak na komplexnejšie riešenia a nebude to len o štvorcových metroch, ale aj o kultúre prostredia.“
Juraj Hermann dodáva, že dravosť investorov bude korigovaná reálnymi potrebami ľudí a trhu. „Povedľa kvality prostredia to azda bude mať pozitívny vplv aj na dopravu, ktorá je v havarijnom stave,“ tvrdí Juraj Hermann. „Je povzbudzujúce, že developované územia sa začínajú podriaďovať únosnosti dopravného systému. Dúfajme, že aj úvahy niektorých investorov o enormnom vyťažení území budú korigované týmto aspektom. A to môže mať pozitívny vplyv na kvalitu architektúry a urbanizmu v Bratislave.“
Prichádza čas na rodinné domy
„Prichádza najvhodnejšie obdobie na stavbu rodinného domu,“ jednoznačne vyhlasuje brniansky architekt Milan Rak, ktorého Archteam dokazuje, že aj domy za cenu okolo dvoch miliónov českých korún môžu byť dobrou architektúrou. A to Milan Rak ani zďaleka nie je tvorcom „lacných“ riešení, patrí k českej architektonickej špičke a pýši sa prestížnymi cenami.
Milan Rak založil kanceláriu pred 17 rokmi. Navrhuje urbanistické plány, administratívne budovy, školy, bytové domy, autosalóny aj knižnice. Práve vďaka širokému záberu nemá ani počas krízy núdzu o zákazky, ktoré sčasti získava od verejných inštitúcií. „Žiadne zmeny nepociťujeme, príjmy sa nám nezmenšili a nezmenilo sa ani moje osobné finančné ohodnotenie,“ povedal architekt pre MF Dnes.
Podľa architekta Raka záujemcov o rodinné domy neubúda, avšak pre menej dostupné hypotéky sa ľudia správajú opatrnejšie: „Klienti viac premýšľajú, či si majú objednať individuálny projekt. Vopred chcú mať istú cenu stavby, preto sa zameriavajú na typové domy. Ďalším dôvodom sú nízke ceny začínajúce na sume 1,5 milióna korún.“
Menej práce majú aj stavebné firmy, to však môže byť výhoda. „Zastavil sa rast cien a firmy nebudú zavalené zákazkami, takže môžu odvádzať kvalitnú, nepredraženú prácu. Preto bude nadchádzajúce obdobie vhodné na stavbu rodinných domov,“ súdi Milan Rak.
S českým kolegom súhlasí aj bratislavský architekt Peter Hriň, ktorý sa aktívne pohybuje v oblasti navrhovania rodinných domov a v otázkach ich kvality vidí pozitíva. „Stavebné spoločnosti v snahe získať zákazku idú s cenami smerom nadol, je tiež lepšia možnosť výberu dodávateľa aj podľa kvality,“ myslí si Peter Hriň.
„Ceny pozemkov sa zreálnili, zlacneli stavebné materiály, čo znamená úsporu rozpočtu stavby a dáva možnosť pristúpiť aj ku kvalitnejším, ale ešte pred rokom drahým riešeniam. Stavba rodinného domu sa javí výhodnejšia ako v minulosti. Jeho architektonická kvalita však stále zostáva v hlavách architektov a investorov.“
Architekt a súťaže
O neadekvátnom postavení architekta v investičnom procese sa toho už popísalo dosť. Najmä pri veľkých investoroch sa veľmi zdôrazňovala marginalizácia architektovej pôsobnosti. „Už samotné zmluvy sú postavené tak, že architekt je iba bezprávny subjekt v procese investičnej výstavby,“ tvrdí Juraj Hermann. „Investor sa v nej zabezpečí, aby mohol architekta hocikedy vymeniť, využiť jeho dielo, prestavať či zbúrať. Uvedomujem si však, že architektúra musí predovšetkým slúžiť. Keď prestane, treba ju zmeniť.“
Predpokladom vyššej kvality architektonického diela by mohli byť aj súťaže. Ján Bahna je však presvedčený, že zníženie hraníc pre vypisovanie verejných súťaží a zdanlivé tendencie šetriť prinášajú opačný efekt. „Nastáva kamarátske a lobistické zadávanie verejných zákaziek,“ kriticky hovorí Ján Bahna. „Zrekapitulujme si našu situáciu: Ktorá z významných verejných zákaziek a kľúčových problémov mesta je výsledkom architektonickej súťaže? Zimný štadión, národný štadión, letisko, most, hrad, dunajské nábrežie, PKO, Kamenné námestie? To všetko by mali byť architektonické šperky, ktoré by nás reprezentovali v Európe. Takéto významné architektúry absentujú aj v nomináciách na architektonické ceny.“
A čo bude ďalej?
Premenných v rovnici ideálu je viac ako po minulé roky, keď dynamika hospodárskeho rastu prekrývala časované trhliny. Dnes je ich hrozba akútna, ale situácia ani zďaleka nie je zúfalá. Veď ako hovorí starý dobrý Murphy: „Dobré riešenie je aplikovateľné prakticky na každý problém…“
Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
