strop a podlaha

Popri požiarnej odolnosti je jedným z citlivých miest drevených stropov práve izolácia proti hluku. Konvenčné drevené stropné konštrukcie bez patričných úprav majú totiž horšie zvukovoizolačné vlastnosti ako masívne stropy na silikátovej báze. Samotné drevo a materiály na báze dreva sa pritom považujú za materiály s vynikajúcimi akustickými vlastnosťami (pohltivosť, hustota, rýchlosť šírenia zvuku a pod.). Pri ich správnom využití v celkovej skladbe konštrukcie (poznaní princípu šírenia zvuku a konštrukčných zásad) možno účinnými opatreniami podstatne zlepšiť akustické vlastnosti stropu, aby boli porovnateľné s vlastnosťami niektorých silikátových stropov.

Na zvýšenie komfortu bývania v obytnom priestore či skvalitnenie pracovného prostredia v prevádzkových objektoch má vplyv aj skladba podlahovej konštrukcie, ktorá by okrem tepelnoizolačnej schopnosti mala spĺňať aj príslušné akustické požiadavky. To možno dosiahnuť vhodným výberom stavebných materiálov v súčinnosti so správnou realizáciou podlahy.

Spoločnosť Kronospan v Prešove získala ako prvá z prešovského regiónu a zároveň ako prvý výrobca veľkoplošných materiálov na báze dreva na Slovensku právo používať národnú environmentálnu značku. Ocenenie sa týka troch výrobkov na báze dreva: laminované drevotrieskové dosky s povrchovou úpravou, obkladové panely a plávajúce podlahy. Environmentálnu  značku zástupcom spoločnosti KRONOSPAN SK, s.r.o. slávnostne odovzdal minister životného prostredia SR Jaroslav Izák pri príležitosti otvorenia 14. medzinárodného festivalu filmov o životnom prostredí „ENVIROFILM 2008“.

Kombinácia konštrukčných materiálov – ocele a betónu – sa v stavebníctve používa veľmi často, najmä pri výstavbe výškových budov, priemyselných stavieb, mostov, ale aj rodinných domov a nadstavieb. Oceľ a betón sa môžu použiť samostatne, v zmiešaných konštrukčných systémoch, v spriahnutých konštrukciách z betónu a ocele a tiež v oceľových konštrukciách doplnených betónom.

Priemyselné budovy sa doteraz chápali len vo vzťahu k minimalizácii investičných nákladov. Požiadavky sa kládli najmä na stroje či strojné zariadenia a na ich funkčnosť, ale aj životnosť budovy sa často zabúdalo. Vzhľadom na znižovanie energetickej náročnosti, ako aj potreby tepla na vykurovanie sa v súčasnosti začína aj v oblasti priemyslu uvažovať o návrhu energeticky úsporných budov s cieľom vytvoriť vhodné vnútorné pracovné prostredie. Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní tepelnej pohody vnútorných priestorov priemyselných budov zohráva spolu s vhodným konštrukčným návrhom obvodového a strešného plášťa aj podlahová konštrukcia v kontakte s podložím.

Drevo je tradičný a rokmi osvedčený podlahový materiál. Oproti keramickej či kamennej dlažbe pôsobí na dotyk teplejšie a príjemnejšie, na druhej strane však vyžaduje väčšiu starostlivosť, ktorej zanedbanie môže viesť k viacerým poruchám. Kvalitu a životnosť drevenej podlahy ovplyvňuje okrem iných faktorov najmä vlhkosť, ktorá v interiéri stavby môže pochádzať z viacerých zdrojov.

Najmä pri rekonštrukciách starších bytov alebo zobytňovaní podkrovných priestorov sa používajú suché systémy podláh. Plávajúca podlaha zo sadrovláknitých dosiek je tuhá zmontovaná podlahová doska oddelená od podkladovej konštrukcie medzivrstvou zo suchého podsypu, prípadne polystyrénu alebo minerálnej izolácie.

Úžitkové podlahy v priemysle nie sú len stavebné plochy, ako napr. stropy alebo steny. Sú to systémy, ktoré sú okrem statického zaťaženia namáhané aj výrobnými procesmi, či už mechanicky, tepelne, alebo chemicky. Okrem toho musia priemyselné podlahy spĺňať rad prevádzkových požiadaviek, ako napr. protišmykovú bezpečnosť, preklenovanie trhlín, požiarnu bezpečnosť, schopnosť odvádzania elektrického náboja, estetický vzhľad, jednoduchú údržbu a ošetrovanie, dlhú životnosť atď., aby sa zabezpečila ich funkčnosť.

Spolu s rýchlym rozvojom nových technológií a rastúcou koncentráciou obytných a pracovných priestorov dochádza k neustálemu zvyšovaniu miery ohrozenia životov, majetku a životného prostredia v dôsledku požiarov. Preto sa požiarna bezpečnosť stavieb dostáva do popredia záujmu celej spoločnosti. Na minimalizovanie následkov požiarov slúži okrem aktívnej protipožiarnej ochrany (hydrantové systémy, hasiace prístroje) aj pasívna ochrana – prijatie takých opatrení, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo vzniku a šírenia požiaru. Sem patria aj protipožiarne sadrokartónové konštrukcie.

Aby sme zabezpečili spoľahlivosť a bezpečnosť montovaných keramických stropov, treba už pri ich návrhu a samotnej montáži dbať na dodržiavanie všetkých pokynov výrobcu. Práve nedodržiavanie týchto pokynov môže viesť k rôznym chybám a následným poruchám vodorovných nosných konštrukcií.

Riešenie obnovy podlahových konštrukcií zasiahnutých vodou je v súčasnosti – v období častých povodní – veľmi aktuálne. Podlahovej konštrukcii treba pritom venovať zvýšenú pozornosť. Dôležitý je najmä návrh novej skladby podlahy, ktorá nesmie brániť odparovaniu zvyškovej vlhkosti nachádzajúcej sa v konštrukcii. V opačnom prípade by podlaha mohla byť zdrojom zvýšenej vlhkosti v miestnosti a následne aj nezdravej klímy.

Spriahnutím možno vytvárať prvky, ktoré sú zložené buď z rôznych materiálov alebo z materiálov odlišných vlastností. Ich vzájomnou kombináciou sa tak potláčajú nepriaznivé a zároveň využívajú dobré vlastnosti použitých materiálov. Tento princíp je podstatou vytvorenia spriahnutých drevo-betónových konštrukcií.

Pri montáži konštrukcií suchej výstavby treba dodržiavať niektoré všeobecné zásady, ktoré zvyčajne určuje výrobca v technologických postupoch pre prácu so svojimi výrobkami. Toto pravidlo, samozrejme, platí aj v prípade sadrokartónových podhľadov. Nedodržiavanie správnych technologických postupov totiž môže viesť k degradácii celej konštrukcie tak z funkčného, ako i z estetického hľadiska.

Sprievodnými znakmi priemyselnej činnosti môžu byť otrasy, dynamické nárazy, vibrácie a rôzne zvukové frekvencie. Práve preto sa architektom a projektantom odporúča zaoberať sa pri projektovaní a výstavbe priemyselných objektov aj otázkou adekvátnej ochrany. Ak vynecháme dynamické pôsobenie dopravného zaťaženia, zostáva ešte množstvo ďalších vplyvov pôsobiacich na konštrukciu podlahy, na časť alebo celú stavbu, ako aj na človeka a okolie.

Polyuretánové živice sa používajú v mnohých odvetviach priemyslu už viac ako 60 rokov. Dôležitou vlastnosťou polyuretánu je schopnosť prispôsobiť sa individuálnym požiadavkám. Ponúka možnosť regulácie vlastností, ako sú vytvrdzovanie, elasticita a odolnosť proti starnutiu, poveternostným vplyvom, zvetrávaniu, praskaniu a poškrabaniu. Podlahy na báze polyuretánových živíc majú všestranné využitie.