Dnes ide o najlukratívnejšiu adresu Bratislavy, v minulosti tu však boli len vinohrady a luxusné domy existovali len v predstavách. Slavín je dnes husto zastavanou oblasťou, kde sa hľadá voľná plocha na výstavbu len ťažko. Lokalita zároveň patrí medzi najdrahšie v metropole a spolu s výnimočnými výhľadmi na mesto sa stáva sídlom najmä vyššej spoločenskej vrstvy. Oblasť najnovšie doplní luxusná rezidencia s dobrou architektúrou s cenovkami za milióny eur.
Prvé domy tu postavili už v roku 1593, prvé záhrady o 30 rokov neskôr a v 19. storočí bolo na ulici už 88 domov. Reč je o frekventovanej Krížnej ulici v Starom Meste, ktorá má prejsť premenou od fasády k fasáde a naplánovaná je aj rekonštrukcia električkovej radiály. Dnes môže byť frekventovaný bulvár opäť o niečo kompletnejší. Rekonštrukciou totiž nemá prejsť len jeden, ale hneď tri bytové domy.
Takto to plánuje mesto Bratislava. Dokumentáciu pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie i realizáciu stavby by chcelo mať na prelome rokov 2025/2026.
V Bratislave sa postupne nachádza čoraz menej zanedbaných a spustnutých domov, ktoré neprešli rekonštrukciou niekoľko dlhých desaťročí. Deje sa tak teraz, vďaka čomu sa ulice hlavného mesta stávajú krajšími a najmä zvyšujú úroveň metropoly.
V poslednom období sa architekt snaží vyhýbať návrhom interiérov. Inak povedané, dôkladne si ich vyberá. A tak tomu bolo aj pri rekonštrukcii bytu v centre Bratislavy.
Len nedávno redakcia ASB uverejnila komplexný článok, venujúci sa Obchodnej ulici – jej histórii, súčasnom úpadku či možnom vzkriesení. Obchodná má totiž obrovský potenciál, nateraz je však najpravdepodobnejšie, že sa bude rekonštruovať len po častiach. Práve jedna z takýchto obnov onedlho čaká bytový dom na Obchodnej 10.
Navrhol ju legendárny Vladimír Dedeček a je jeho poslednou veľkou realizovanou stavbou. Budova Najvyššieho súdu SR je súčasťou historického centra Bratislavy od 80. rokov minulého storočia. V architektovom porfóliu má výnimočné postavenie, pričom objekt je jedinečný aj svojím urbanistickým a architektonickým riešením. Dnes je stav budovy zlý, dobrou správou však je, že sa plánuje jej záchrana. Tento scenár najnovšie potvrdili aj odborníci v štúdii uskutočniteľnosti, vypracovanej Metropolitným inštitútum Bratislavy (MIB).
Nový bratislavský downtown vypĺňa niekoľko veží, ktoré kompletne transformovali panorámu hlavného mesta. Projekty stavajú developeri na nábreží Dunaja alebo v jeho tesnej blízkosti, kde sa pred niekoľkými desaťročiami nachádzali priemyselné továrne a rafinérie. Túto lokalitu vyplní aj projekt Ister Tower, ktorého zámer bol ohlásený ešte v roku 2017. Po niekoľkých podobách bol nedávno odhalený finálny architektonický výraz. Redizajn Ister Tower nám priblížil samotný architekt projektu Branislav Kaliský.
Divadlo Aréna bude podľa bratislavskej župy jeden z najmodernejších kultúrnych stánkov na Slovensku. Aktuálnou rekonštrukciou – ktorá sa pomaly blíži k záveru – získa stavba podobu, akú mala pred druhou svetovou vojnou. Ešte dávno pred tým však bola na petržalskom nábreží postavená Vodná veža. Národná kultúrna pamiatka dlho chátrala a rozpadávala sa. Dnes je zo zanedbanej veže dominanta nábrežia.
Knižnice sú dôležitými kultúrnymi inštitúciami v každom meste. Platí to najmä v 21. storočí a najmä v polmiliónovej metropole krajiny z Európskej únie. Práve Bratislava sa môže čoskoro dočkať modernej knižnice, aká je v iných štátoch štandardom. Rekonštrukciou prejde jedna zo staromestských pobočiek, ktorá funguje už viac ako 60 rokov.
Riešenie lokality, kde stál legendárny Park kultúry a oddychu (PKO) na dunajskom nábreží, je veľmi citlivou otázkou pre rôzne skupiny občanov. Také je tamojšie genius loci a každý diel príbehu tohto malého územia je dlhý, komplikovaný a veľmi záleží na komunikácií samosprávy.
Historická budova Slovenského národného divadla (SND) v centre Bratislavy je uzatvorená od roku 2019 a čaká na dôležitú rekonštrukciu.
Obnova dvojpodlažnej historickej budovy Evanjelického lýcea na Konventnej ulici v mestskej časti Staré Mesto pokračuje prácami na uličnej fasáde a v interiéri.
Hlavné mesto Slovenska sa dnes nemuselo volať tak, ako ho poznáme. Pred názvom Bratislava sa taktiež uvažovalo nazvať ho po 28. americkom prezidentovi – Woodrowi Wilsonovi. Ten sa totiž zaslúžil o vznik Československa v roku 1918. Dnes jeho čin pripomína okrem busty či plakety aj ulica, spájajúca Radlinského a Blumentálsku v centre Bratislavy. Práve na Wilsonovej ulici sa môže dočkať obnovenia dom, ktorý je roky v zúboženom stave.
Bratislava sa mení pred očami svojich obyvateľov. Okrem developerských projektov je v hlavnom meste pripravovaný aj jeden z najkrajších verejný zámerov, ktorý vráti Bratislave jej tradičnú identitu – kúpele Grössling. Na tento významný projekt rekonštrukcie netrpezlivo čaká nejeden obyvateľ metropoly. Po posledných týždňoch sa projekt posúva aj v povoľovacom procese, ktorý ozrejmil ďalšie detaily obnovy kúpeľov i verejného priestoru.
