V čase vyjdenia časopisu bude nový stavebný zákon, ktorý zásadným spôsobom mení rokmi zaužívané mechanizmy, v platnosti už vyše mesiaca. Samozrejme, veľa sa o ňom už hovorilo a písalo, no v rozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR Igorom Chomom sa pokúsime predsa len zhrnúť, čo nám nová legislatíva prináša a ako sa ladila do finálnej podoby.
Hlavné mesto Slovenska pracuje na novom územnom pláne, ktorý ovplyvní rozvoj Bratislavy na dlhé roky. Jeho spracovateľom je Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Robí prípravné práce, aby získal dáta o demografii, životnom prostredí či ekonomike a vyhodnotil ich vývoj. O príprave územného plánu, po novom metropolitného územného plánu, sme sa rozprávali s Magdou Ďurdíkovou, vedúcou oddelenia územných koncepcií a analýz MIB.
Kľúčový dokument, ako je územný plán, by si mesto malo pripravovať samo, hovorí hlavný architekt Košíc s koreňmi v Českej republike. S kolegami z Útvaru hl. architekta mesta Košice (ÚHA) sú v záverečnej etape prác. Metropola slovenského východu bude mať po takmer 50 rokoch moderný, užívateľsky komfortný digitálny plán územného rozvoja.
So psychológiou architektúry sa prvýkrát stretol už počas štúdia, keď pomáhal spolužiačke zistiť, ako motivovať ľudí, aby chodili viac po schodoch. Dnes na základe vedeckých poznatkov pomáha tvoriť priestory, v ktorých sa ľudia cítia spokojne a v bezpečí.
Je rodák z talianskeho Turína, ktorého baví podnikať v nehnuteľnostiach. Aktuálne sa zaoberá na Slovensku ešte nie je veľmi rozšíreným typom bývania: co-livingom.
Trenčín sa dostal do povedomia Európy svojimi dejinami aj vychyteným letným festivalom Pohoda. V roku 2026 bude mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Čo sa v meste zmení, sme sa spýtali hlavného architekta Martina Beďatša.
Zaujíma ho všetko, čo sa vzťahuje k vizuálnej kultúre. Ako sám hovorí, je tým, ktorého nezaujíma architektúra alebo architekt, ale ktorého zaujíma vizuálna kultúra a umenie, ktorých dôsledkom je architektúra.
Okrem urbanizmu miluje zbieranie starožitností. Vie presne, komu odovzdá svoju zaujímavú zbierku. Podľa neho FAD STU ponúka najväčšiu a najkvalitnejšiu ponuku urbanistických disciplín spomedzi všetkých architektonických škôl u nás a porovnateľne so zahraničím.
Ako hovorí samotné manifesto TU-BA, Tu v Bratislave je priestor pre všetkých, ktorí spoznávajú, kritizujú, mesto, chcú sa o ňom, o jeho budúcnosti rozprávať a tvoriť ju. Odborne a verejne, spoločne a otvorene. Obyvatelia, architekti, verejná správa, developeri či návštevníci sú vítaní. Metropolitný inštitút Bratislavy vytvára miesto pre nás všetkých. O vzniku otvorenej platformy, miesta pre všetkých, sme sa rozprávali s riaditeľkou MIB-u Petrou Marko.
Patríme medzi tie krajiny Európskej únie, ktoré nemajú vlastnú architektonickú politiku. Úrad pre územné, plánovanie a výstavbu SR s odborníkmi pripravuje tento dôležitý dokument, ktorý poskytne odporúčania a usmernenia štátnej správe a samospráve aj pri financovaní obnovy budov.
Jej energia a smiech sú nákazlivé. Dokonca aj razantnosť a prísnosť, s akou pristupuje nielen k sebe, ale i svojej práci. Keď vstúpi do miestnosti, okamžite ju celú vlastní.
Je jedným z tých architektov, ktorí ovplyvnili tvorbu mnohých naprieč generáciami. Pritom ostáva stále tým istým pokorným rebelom s cigaretkou v ruke.
Pôvodne začínal ako produktový dizajnér, dnes sa venuje navrhovaniu a realizácii ekologicky pasívnych domov. Budúcnosťou stavebníctva je podľa neho slama a prírodné materiály v duchu konceptu „cradle to cradle“.
Povedali by ste o ňom, že je introvert? Nie? Tak je. Pomerne veľký. Jeho svojský humor a zmysel pre detail sa nedá nemilovať.
O vývoji stavebnej reformy, postavení projektanta v konaní aj o čiernych stavbách sme v podcaste NA BETÓN hovorili s právničkou Slavomírou Salajovou, legislatívnou konzultantkou Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Dozviete sa tiež, aký úrad je odvolací, ak prvostupňový stavebný úrad je nečinný.
