Jedinečné dielo architekta Jaromíra Krejcara z roku 1932 je po vile Tugendhat najdôležitejším medzníkom medzivojnového modernizmu v Československu.
Sú podľa vášho názoru nové stavebné zákony krokom vpred? Čo na nich oceňujete a čoho sa, naopak, obávate? Čo je podľa vás najslabším miestom aktuálneho stavebného zákona? Opýtali sme sa zástupcov z praxe – developerov a architektov.
Za akých okolností by vás ako developera zaujímala občianska výstavba? Koho úlohou by mala byť výstavba občianskych budov a akým spôsobom by podľa vás mohla fungovať najefektívnejšie?
Metropolitný inštitút Bratislavy a hlavné mesto aktuálne tvoria strategický plán, ako by mala vyzerať Bratislava o desať rokov. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030 bude vychádzať z ročnej práce odborných pracovných skupín aj zo vstupov od verejnosti.
Stavebný zákon 50/76 má takmer 50 rokov. Zákon nie je zlý, avšak jeho interpretácia, ohýbanie a podliezanie, a tiež nové postavenie subjektov stavebného konania spôsobili, že stavebný proces na Slovensku sa stal nie len ťažký, ale aj nevypočítateľný, extrémne drahý, či dokonca takmer nemožný (dnešná Bratislava).
Nový Istropolis je nepochybne zaujímavý návrh. Má však veľké „ale.“
V posledný májový deň roku 2020 zomrel vo veku 84 rokov americký umelec bulharského pôvodu Christo. „Ten, čo nielen sníval o tom, čo sa zdá nemožné, ale svoje sny aj realizoval,“ píše sa vo vyhlásení jeho štúdia. Pred 25 rokmi sme boli pri tom, keď jeden zo svojich snov zabalil v Berlíne.
Chceme vybudovaním električkovej trate v Petržalke za investičné prostriedky TEN-T projektu (železničného prepojenia Paríž – Bratislava) ukázať Európskej únii, že tam zatiaľ stále nepatríme? Sú pravidelné dopravné zápchy na vstupe do mesta a pri odchode z neho spôsobené prudkým rastom životnej úrovne obyvateľov Bratislavy a jej spádového regiónu alebo mizériou v riešení hromadnej dopravy?
Video
Najčítanejšie
