Požiadavky na zvukovú izoláciu vnútorných deliacich konštrukcií budov
Galéria(12)

Požiadavky na zvukovú izoláciu vnútorných deliacich konštrukcií budov

Partneri sekcie:

Neustále sa zvyšujúci počet sťažností obyvateľov novostavieb bytových domov na hluk prenikajúci zo susedných priestorov stavby by mal byť podnetom na zamyslenie sa pre projektantov stavieb, ale aj realizačné firmy. Neznalosť problematiky často vyústi do návrhu deliacich konštrukcií, ktoré sa svojimi zvukovoizolačnými vlastnosťami nepribližujú požiadavkám stanoveným normou STN 73 0532.

Základné požiadavky

Základnou normou platnou pre projektovanie stavebných konštrukcií z hľadiska akustiky je norma STN 73 0532 – Akustika – Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií – požiadavky. Norma stanovuje požiadavky na posudzovanie zvukovoizolačných vlastností deliacich konštrukcií medzi miestnosťami a obvodových plášťov budov. Posudzovanie sa vykonáva porovnaním jednočíselných hodnotiacich veličín určených podľa STN EN ISO 717-1 a STN EN ISO 717-2 s požadovanými hodnotami uvedenými v norme STN 73 0532. Metódy merania vzduchovej nepriezvučnosti vnútorných stien, stropov a dverí medzi dvoma miestnosťami v budovách špecifikuje norma STN EN ISO 140-4.

Tab. 1 Časť tabuľky z normy STN 73 0532

Základné pojmy

Index nepriezvučnosti Rw – je jednočíselná veličina v decibeloch určená na hodnotenie vzduchovej nepriezvučnosti stavebnej konštrukcie podľa výsledkov meraní v laboratóriu.
Index nepriezvučnosti R’w – je jednočíselná veličina v decibeloch určená na hodnotenie vzduchovej nepriezvučnosti stavebnej konštrukcie podľa výsledkov meraní v budove.

Vysvetlenie základného rozdielu medzi stavebnou nepriezvučnosťou R’w konštrukcie, ktorá v nameranej hodnote obsahuje vplyv šírenia zvuku všetkými vedľajšími cestami po zabudovaní prvku na skutočnej stavbe, a medzi laboratórnou hodnotou Rw, ktorá sa získala meraním v laboratóriu s vylúčením bočných ciest šírenia zvuku

V praxi sa stretávame s rozdielmi medzi nameranou hodnotou stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti a hodnotami nameranými v laboratóriu, ktoré dosahujú 3 až 10 dB, v niektorých prípadoch i viac. Práve zanedbanie vplyvu šírenia zvuku vedľajšími cestami býva v mnohých prípadoch príčinou negatívneho subjektívneho hodnotenia konštrukcie obyvateľmi bytov, čo sa následne mnohokrát akustickými meraniami potvrdí.

Tab.2 Zjednodušené subjektívne vyjadrenie počuteľnosti hluku v bytoch pri rôznych hodnotách nepriezvučnosti R’w steny medzi dvoma miestnosťami

V projekčnej praxi je k dispozícii viacero jednoduchých alebo mierne zložitejších metód, ktorými možno určiť korekciu na prenos zvuku vedľajšími cestami a navrhnúť deliacu konštrukciu tak, aby po zabudovaní splnila požiadavku normy STN 73 0532. Podrobnejší spôsob výpočtu špecifikuje norma STN EN 12354-1 – Stavebná akustika – výpočet akustických vlastností budov z vlastností stavebných prvkov – časť 1: vzduchová nepriezvučnosť medzi miestnosťami.

Subjektívne vnímanie hluku

Najčastejšie sa na stavbách možno stretnúť s nevyhovujúcimi konštrukciami oddeľujúcimi obytné miestnosti cudzích bytov. Podľa toho, čo sťažovateľ počuje zo susedného bytu, možno neraz už vopred odhadnúť výsledok objektívneho merania. V praxi sa možno stretnúť s deliacimi konštrukciami, cez ktoré sa susedia pri príchode domov pozdravia, pričom následné objektívne meranie nepriezvučnosti preukáže stavebnú nepriezvučnosť R’w = 32 dB, čo je hodnota výrazne vzdialená od požadovanej nepriezvučnosti podľa normy STN 73 0532.

Druhy deliacich konštrukcií
Z hľadiska akustických vlastností možno deliace vertikálne konštrukcie rozdeliť na konštrukcie:

  • jednoduché,
  • násobné.

Jednoduché konštrukcie – sú to steny zložené z tuhých materiálov (tehla, betón, železobetón), z materiálov v jednej alebo vo viacerých vrstvách, ktoré sú vzájomne spojené a kmitajú ako jeden celok. Pri tomto druhu ohybovo tuhých materiálov platí pravidlo, že čím vyššia je plošná hmotnosť steny, tým vyššia je aj jej nepriezvučnosť. Pozornosť treba venovať frekvenčnému priebehu nepriezvučnosti konštrukcie, pretože v oblasti nižších frekvencií (v rezonančnej oblasti a v oblasti koincidencie) dochádza k poklesu hodnôt nepriezvučnosti, a tým k oslabeniu zvukovoizolačných vlastností steny. Túto skutočnosť treba vziať do úvahy v prípade navrhovania deliacich konštrukcií medzi chránené priestory a hlučné miestnosti, napr. kotolne, strojovne chladenia, strojovne VZT a pod.

Násobné konštrukcie možno navrhovať v prípade, ak si zvýšenie nepriezvučnosti vyžaduje významné zvýšenie plošnej hmotnosti jednoduchej stenovej konštrukcie. Násobná konštrukcia je zložená z dvoch, prípadne viacerých prvkov, vzájomne oddelených vzduchovou medzerou. Striedaním akusticky tvrdých a mäkkých materiálov dôjde k vytvoreniu stenovej konštrukcie s výrazne lepšími zvukovoizolačnými vlastnosťami. Pri správnom návrhu materiálovej skladby a návrhu hrúbky vzduchovej medzery možno tento druh konštrukcie použiť aj ako priečku medzi bytmi, alebo ako stenu medzi radovými rodinnými domami.

Deliace konštrukcie v praxi

V praxi si treba uvedomiť, že akustické mosty vo forme prierazov, priestupov, drážok či iných zásahov do konštrukcie steny môžu mať za následok zníženie nepriezvučnosti deliacej konštrukcie. Neodporúča sa zasekávať do medzibytových priečok napríklad otvory pre elektromery, komínové prieduchy, odpadové potrubia, ani viesť v nich rozvody vody. Riziko predstavuje taktiež umiestnenie kúpeľne v blízkosti obytnej miestnosti cudzieho bytu, pretože aj v prípade nesusediacich bytov môže dôjsť k diagonálnemu prenosu hluku a zvýšeniu hladiny hluku v chránenom priestore.

Časový záznam hladiny A zvuku v obytnej miestnosti. V druhej polovici záznamu je zjavné zvýšenie hluku počas sprchovania v susednom byte. Viditeľný je nárast hladiny hluku z hlukového pozadia na úrovni 20 dB(A) až takmer na 40 dB(A)

Samostatným závažným problémom v súčasnosti v prípade novostavieb bytových domov je štrukturálny hluk, ktorý tvorí takmer polovicu hlukových problémov na stavbách. Šírenie hluku z prevádzky výťahov, kotolní, výmenníkových staníc, strojovní VZT a chladenia, zo zariaďovacích predmetov v kúpeľniach je, najmä v prípade obytných miestností, kde v nočnom čase dochádza k výraznému poklesu hladiny hluku pozadia, veľkým problémom. Preto treba pri realizácii stavby a jej technického vybavenia dbať na pružné uloženia a zavesenia všetkých zariadení, ktoré produkujú hluk a vibrácie, aby sa zabránilo prenosu hluku a vibrácií do konštrukcie stavby a následnému vyžiareniu do chránených priestorov.

Používanie polyuretánovej peny, ktorá tvrdne na vzduchu, na utesňovanie priestupov potrubí cez konštrukcie stavby je jav, s ktorým sa stretávame na každej stavbe. Málokto však asi tuší, že pena sa po vytvrdnutí stáva pevným materiálom, ktorý spoľahlivo vedie hluk, a takýto detail možno porovnať priamo s nesprávnym omietnutím potrubia v stene.

Nesprávne realizovaná deliaca sadrokartónová konštrukcia, ktorá neoddeľuje miestnosti po celej výške podlažia Nesprávne utesnený priestup potrubia cez konštrukciu steny
Nesprávne uložené a na stropnej konštrukcii zavesené rozvody, chýbajúce pružné členy Vo vertikálnom smere neuzavreté vertikálne šachty

Výrazný vplyv na celkové hlukové pomery v obytnom dome majú taktiež vertikálne šachty spájajúce často hlučné polyfunkčné priestory na najnižších podlažiach budov s obytnými priestormi na vyšších podlažiach. Obalová konštrukcia šachty, ktorá sa nachádza vo vnútri dispozície bytu a ktorou sa vedú potrubia napríklad vetrania garáží, nebytových priestorov, prípadne slúži na vedenie stúpacích potrubí po celej výške budovy, sa môže stať zdrojom mnohých problémov pri užívaní stavby.

Typickým príkladom návrhu takmer neobývateľnej obytnej miestnosti môže byť prípad jedného z nových bytových domov v Bratislave, kde projektant priamo na medzibytovú stenu jednoizbového bytu umiestnil cudziu kúpeľňu so sprchovým kútom a do priečky navrhol rozvody a ukotvil sprchovú batériu. Medzibytová priečka, ktorej nepriezvučnosť spĺňa požiadavku normy na vzduchovú nepriezvučnosť, sa však v prípade sprchovania stáva plošným zdrojom hluku, ktorý vyžaruje do jedinej obytnej miestnosti susedného bytu.

Ing. Peter Zaťko
Foto, obrázky: autor

Autor pôsobí ako projektant – akustik so zameraním na stavebnú, priestorovú a priemyselnú akustiku