Vyhrievanie trávnikov futbalových štadiónov

Jedným z najväčších problémov slovenského futbalu sú zastarané a divácky neatraktívne futbalové štadióny. Okrem toho, kvalita trávnika na jar a na jeseň často pripomína skôr rozbahnené pole. Tento problém možno efektívne a dlhodobo riešiť systémom, ktorý elektricky vyhrieva trávnatú plochu.

 Systém s elektrickým vyhrievaním trávnika už úspešne využíva niekoľko európskych futbalových štadiónov. Patria medzi ne napríklad Steaua Bukurešť a Galati v Rumunsku, Amica Wronki, Kielce, Wodzislaw Śliązski či Lodž v Poľsku, Zenica v Bosne a Hercegovine alebo Silkeborg v Dánsku. V Bratislave sa takýto systém inštaloval na štadióne na Pasienkoch (bývalý Inter, dnes Slovan), v súčasnosti je v prevádzke už takmer tri roky. Na ďalších štadiónoch sa pripravuje. Na bratislavskom ihrisku sa použilo elektrické vyhrievanie DEVI so špeciálnymi káblami na vyhrievanie exteriérových plôch. Systém má vlastnú reguláciu, pri ktorej môže správca na obrazovke počítača zapínať tie zóny, ktoré potrebuje práve vyhriať. Tento prvok, okrem iného, odlišuje systém od vodného, pri ktorom sa musí zohriať celý objem vody na zohriatie jednej vybranej zóny. Pri elektricky vyhrievanom trávniku sa vykurovanie delí na sekcie. Ak na časť plochy svieti slnko, môže sa časť siete vypínať, čo pri vodnom systéme nie je možné.

Vyhrievaný trávnik skvalitní prípravu aj zápasy
Na Slovensku sa v minulosti už viackrát stalo, že štart jarnej časti aj prvej ligy sa musel posunúť na neskorší termín práve pre nevhodné podmienky na trávniku. Vyhrievaný trávnik nielenže môže predĺžiť futbalovú sezónu, ale najmä prináša kvalitnejší futbal, teda aj spokojnejších futbalových fanúšikov. Vyhrievaný trávnik zároveň chráni zdravie futbalistov, keďže na zamrznutých alebo šmykľavých trávnikoch je väčšia pravdepodobnosť zranenia. Jednoznačne sa zlepšuje imidž a zvyšuje prestíž klubu. Zároveň sa klub môže pripravovať v zimnom období na domácom trávniku a môže ho prenajímať aj iným klubom.

Kvalitná hracia plocha vydrží 50 rokov
Vo svete sa futbalové trávniky vyhrievajú viacerými spôsobmi, najčastejšie odporovými káblami alebo teplovodným systémom. U nás je porovnateľná situácia – v Bratislave je inštalácia s elektrickými káblami, v Žiline či Trnave sa využíva teplovodný systém.

Spoločnosť Danfoss využíva na vyhrievanie ihrísk systém termokáblov (DEVI), ktorých životnosť je minimálne 50 rokov. To je oveľa viac ako životnosť napríklad plynových kotlov na prípravu teplej vody. Účinnosť týchto termokáblov je v podstate stopercentná. Ďalšou výhodou termokáblov je to, že udržujú rovnomernú teplotu po celej svojej dĺžke. Celý proces položenia nového trávnika (celková renovácia ihriska, trávnik, systém vykurovania, zavlažovanie, drenáž) trvá približne štyri týždne a prvý zápas na ňom možno odohrať už po štyroch až piatich dňoch. Ak sa aplikuje systém do hotového trávnika, proces stavebnej činnosti sa skracuje približne o 10 dní. Zloženie vrstiev (pri celkovej hĺbke výkopu 60 cm) je takéto:

1. drenážne hadice: perforované, obalené geo­textíliou a prikryté jemnou vrstvou štrku,
2. 40-centimetrová vrstva jemného piesku (piesok sa priebežne rozhŕňa buldozérom s laserovým zameriavaním a zavlažuje),
3. termokáble,
4. 10-centimetrová vrstva piesku so skleneným vláknom,
5. 10-centimetrová vrstva piesku zmiešaného s hlinou (na lepšiu nasiakavosť),
6. 5-centimetrový trávnik – koberce 1,2 m × 10 m.

Treba však spomenúť, že žiadny z doteraz používaných systémov vyhrievania trávnika nevyrieši nevyhnutné odstraňovanie prívalového snehu z hracej plochy.

Výhody vyhrievania trávnika predĺženie futbalovej sezóny zvýšenie návštevnosti futbalových zápasov, čo je zaujímavé z hľadiska klubu aj sponzorov bezpečnosť a ochrana zdravia futbalistov zvýšenie prestíže a zlepšenie imidžu klubu zvýšenie kvality trávnika, keďže vyhrievaný trávnik sa nepremočí ako nevyhrievaný úspory nákladov na údržbu kvalitného trávnika, na prenájom trávnatej plochy v inom klube, na cestovanie za lepšími tréningovými možnosťami v prípravnom období návratnosť časti nákladov na výstavbu prostredníctvom prenájmu trávnika mužstvám, ktoré sa budú chcieť v zimnom období pripravovať v kvalitných podmienkach na vyhrievaných trávnikoch sa smú hrať kvalifikačné zápasy pod hlavičkou UEFA

Vyhrievanie trávnikov bude štandardom
Vo futbalovo a ekonomicky silnejších európskych krajinách má väčšina moderných futbalových stánkov vyhrievaný trávnik. Vyhrievanie trávnikov sa v susednej ČR začína v prvej lige považovať už za štandard a väčšina prvoligových klubov má vyhrievané trávniky. Na Slovensku sa vyhrievajú zatiaľ len tri spomínané trávniky – v Bratislave, Trnave a v Žiline. Trenčín má vyhrievaný umelý trávnik. Zároveň platí nariadenie UEFA, že kvalifikačné stretnutia sa od roku 2008 smú hrať len na vyhrievaných trávnikoch.

Realizácia v poľskom klube Amica Wronki
Spoločnosť Danfoss zrealizovala ešte v roku 2005 vyhrievaný trávnik pre popredný poľský futbalový klub Amica Wronki, ktorý sa rozhodol zrekonštruovať hraciu plochu svojho moderného štadióna a vybral si na to dánsku spoločnosť Danfoss, ktorá má tradíciu v odvetví. Projekt počítal s rozmermi ihriska 105 × 68 m a vykurovanou plochou zväčšenou o 2 m na každej strane.

Na projekt sa použil materiál 120 × 5 517 W (662 kW), konkrétne išlo o 120× termokábel DSM3 290 m (34,8 km). Termokáble sú upevnené na plastové rohože s rozmerom 72 × 1 m. Pri kladení sa rohože navzájom prekrývali na 10 cm. Na osvetlenie má klub inštalovaný príkon 800 kW. Reguláciu zabezpečuje päť inštalačných skríň, v každej je 1 ks DR 850 a 20 ks DR330, spolu je v hĺbke 10 cm umiestnených 100 podlahových snímačov.

Náklady na spustenie systému boli v porovnaní s vyhrievaním trávnika vodou, ktoré sa v tom čase realizovalo na iných futbalových trávnikoch, o tretinu nižšie. Celková hodnota projektu vyhrievaného ihriska v konkrétnych podmienkach realizácie v klube Amica Wronki bola približne 500-tisíc € vrátane drenáže, zavlažovacieho systému, vyhrievania, regulácie a nadradeného riadiaceho systému, ktorý umožňuje vedeniu klubu monitorovať realitu na PC a v prípade potreby okamžite volať servis. Je dôležité pripomenúť, že ide o orientačné hodnoty vztiahnuté na uvedené podmienky spomínaného projektu.

(sf)

Článok vznikol z podkladov spoločnosti DEVI
Foto: DEVI

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.