INVIZO: Efektívne fungovanie budovy potrebuje dobré vyhodnotenie dát
Monika Voleková INVIZO má dlhoročné skúsenosti s realizáciami bezpečnostných systémov v bankách, obchodoch, administratívnych budovách, bytových domoch aj v priemyselných stavbách.
INVIZO sa špecializuje na protipožiarne systémy, stabilné hasiace zariadenia a inteligentné elektroinštalácie, ktoré sú integrované do komplexných riešení. Výsledný systém odovzdá klientovi sfinalizovaný na kľúč. Rozprávali sme sa s Ľubošom Obernauerom, obchodným riaditeľom, a Ľubomírom Širancom, senior business konzultantom zo spoločnosti INVIZO.
Development summit 2025 sa uskutočnil v apríli v Bratislave, obsahoval aj panel o ESG kritériách (environmental, social and government). Ako tieto kritériá realizuje INVIZO pre zákazníka či vo vlastnej budove, kde máte svoje sídlo?
Ľ. Obernauer: Keď to poviem zjednodušene, meriame, zberáme, vyhodnocujeme, reportujeme namerané dáta, notifikujeme dáta o stavoch, udalostiach, poplachoch, prevádzkových incidentoch správcu, užívateľa budovy.
Ľ. Širanec: Dalo by sa povedať, že aj keď ESG s bezpečnosťou nutne priamo nesúvisí, ale existuje v zmysle zberaných, spracovaných, ukladaných, prezentovaných dát a pri nich je bezpečnosť dôležitá. Táto bezpečnosť súvisí s kybernetickou bezpečnosťou, čo je v súčasnosti rovnako veľmi dôležitá oblasť. Základom kybernetickej bezpečnosti aj ESG je však určite fyzická a objektová bezpečnosť.
Počas panela ďalej odznelo, že pri projektovaní budovy majú byť prítomní aj tzv. profesisti, aby sa, ako sa niekedy stáva, neriešili ESG kritériá až na konci. Aký máte na to názor a kde je vaša pozícia v tomto dôležitom procese?
Ľ. Obernauer: Vždy je dobré, ak hneď od začiatku projektu, od projektovej štúdie, od projektového zámeru, sú prítomné všetky profesie. Určite tie, ktoré sa dotýkajú aj ESG oblasti, a nesmieme zabudnúť ani na ďalšie kľúčové, medzi ktoré isto patrí aj fyzická a objektová bezpečnosť.
Ľ. Širanec: Do bezpečnosti samotnej nepatrí len niečo, čo sa nazýva koncovými zariadeniami alebo koncovými bodmi, senzormi napríklad, a iba riadiace centrum. Ale patrí do toho ochrana dát, a čo je pri nej dôležité, je ochrana prenosových trás. Sú to v podstate všetky káblové trasy v budovách, priestoroch a je veľmi dôležité, aby bola zabezpečená celková rovnomernosť.
Ľ. Obernauer: Je veľmi dobré, ak sa hneď na začiatku projektu kladú tie správne otázky. Aby sme pochopili, ako bude budova fungovať, ako si ju prajú investor a užívateľ používať, aby sme návrhom ušetrili investičné alebo prevádzkové náklady. Potrebujeme pochopiť cieľ budovy a čím skôr dať správnu spätnú väzbu klientovi.
Aké sú tie správne otázky?
Ľ. Širanec: Všetko závisí od typu projektu. Potrebujeme poznať režim používania budovy. Pretože jedna vec sú všeobecné stavebné technologické predpisy, aké má budova tepelné straty, tepelné zisky. To všetko vieme zmerať a robiť s dátami. Ale musíme poznať režim budovy, aby sme vedeli nastaviť, či už technologické riadenie, alebo aj bezpečnostné parametre budovy.
V súčasnosti sa celý svet vyrovnáva s klimatickými zmenami, ktoré sa odrážajú v energetickej spotrebe budov. Ako sa treba postaviť napríklad k nabíjačkám pre elektromobily? Treba pre ne osobitný bezpečnostný režim?
Ľ. Obernauer: Musíme všetky systémy „skamarátiť“, či ide o nabíjanie, alebo chladenie, lokálnu výrobu prostredníctvom fotovoltiky. Sledujeme neprekročenie maximálnej rezervovanej kapacity objektu a musíme spotrebu riadiť tak, aby sa maximalizovalo využitie vlastnej energie, ktorá je „zadarmo“, respektíve ju lacno nakúpim za spotové ceny.
Ľ. Širanec: Dôležité je aj rozhodovanie sa na základe dát, vzájomný súvis zdanlivo nesúvisiacich dát, ich korelácia a riadenie na základe celkového prehľadu a ich vzájomného vplyvu.
Ľ. Obernauer: Prioritou je, pochopiteľne, primárny účel budovy. Pri administratíve je to celková tepelná pohoda v priestoroch. Pre užívateľa v priemyselných objektoch je to výroba. Táto spotreba, ktorá je neriadená, určuje, koľko energie nám ostáva na akumuláciu, respektíve nabíjanie elektrických vozidiel alebo akumuláciu do formy chladu.
Ľ. Širanec: Inými slovami možno povedať, že je to riadenie na základe ceny energií a najmä na základe priority v rámci aktuálnych potrieb.
Vypočujte si tento rozhovor ako podcast
Viete sa zapojiť do prípravy výstavby budovy aj v neskorších etapách?
Ľ. Širanec: Čím neskôr sa do procesu dostaneme, tým je to menej optimálne. Ak sa zabudne na prepojenie medzi profesiami, nie je projekt komplexný tak, ako by mohol byť.
Ľ. Obernauer: Neskoršie zapojenie sa do procesu dokáže byť kritickejšie dokonca vtedy, keď máme iba čiastočné riešenie budovy alebo objektu, keď zostáva niektorá z technológií a iba niektorá sa dopĺňa alebo pridáva ako nová. V tomto zmysle napríklad nemusí byť možná integrácia alebo to bude len čiastočná integrácia, respektíve dostaneme možno iba čiastočné informácie z nových systémov.
Sú správcovia a užívatelia budov pripravení na tieto zmeny? S akými otázkami sa na vás obracajú správcovia administratívnych priestorov a priemyselných budov?
Ľ. Obernauer: Čo sa týka klimatickej zmeny, tá, samozrejme, pre nás predstavuje v podstate efektívne riadenie spotreby energií.
Ľ. Širanec: Je ideálne, keď sa s otázkami užívateľa alebo správcu stretneme už pri príprave projektu, pretože vďaka tomu vieme projekt „ušiť“ na mieru tak, aby slúžil zákazníkovi.
Ľ. Obernauer: Dnes vieme mať dáta o všetkom, dokážeme ich mať tisícky. Rozhodujúce je, aby správca dostával iba tie dáta, ktoré sú pre neho relevantné, na základe ktorých sa dokáže rýchlo a flexibilne rozhodovať.
Špecializujete sa na protipožiarne systémy, stabilné hasiace zariadenia a inteligentné elektroinštalácie. Verejnosť si pamätá požiar bytovky v Prešove na Mukačevskej ulici a v nákupnom stredisku v Rači. V akom stave z hľadiska požiarnej ochrany sú budovy u nás?
Ľ. Širanec: V praxi vidíme mnoho rôznych situácií. Vidíme kvalitne navrhnuté a kvalitne zrealizované protipožiarne riešenia, či už v našich inštaláciách, alebo aj v ostatných, dôležité je, že sa používajú a prevádzkujú správne. Vtedy by som budovy považoval za bezpečne prevádzkované.
Na druhej strane sa stretávame, bohužiaľ, veľmi často so stavom, keď ľudia nepoužívajú správne dobre navrhnuté a zrealizované systémy. Chronicky sú to zablokované únikové východy, pričom ich zablokujú samotní obyvatelia bytových budov, aby tadiaľ nikto nechodil. Neuvedomujú si, že sa zamykajú do pasce.
Naopak, požiarne uzávery, ktoré napríklad oddeľujú garáže od obytnej časti budovy a slúžia na zamedzenie šírenia požiaru z garážových priestorov, sú zase pre potrebu vetrať otvorené, podložené. Vedomie ľudí o problematike nie je nastavené úplne správne.
Ľ. Obernauer: Takýmto veciam by sa dalo možno prechádzať práve kvalitným návrhom elektronickej požiarnej signalizácie, monitorovaním dverí alebo ďalších súvisiacich prvkov a dohľadom nad dodržiavaním bežného režimu, ktorý existuje v objekte.
Ľ. Širanec: Správca jednoznačne musí kontrolovať, udržiavať, prípadne aj robiť osvetu medzi užívateľmi budovy, že by sa nemali „babrať“ do týchto systémov.
Prenesme sa na úroveň štátu. Štát podporuje obnovu starších verejných budov, ako sú školy, súdy, úrady. Aj súkromné spoločnosti rekonštruujú takéto objekty. Často ich postavili pred rokom 1989, o čom svedčia parametre stavebného materiálu a inštalácie. V čom je príprava projektu náročnejšia ako pri modernej výstavbe?
Ľ. Obernauer: Na začiatok by som si ešte dovolil rozšíriť vymenovanú skupinu inštitúcií o niečo, čo chráni alebo kde sú uložené naše kultúrne zbierky, kultúrne dedičstvo. Aj takéto budovy sú spolu s už spomenutými veľmi dôležité. Je tu veľmi dôležitá ochrana pred požiarom, a to nielen ochrana ľudí, hodnôt, ale aj umeleckých zbierok.
Ľ. Širanec: Tieto zbierky, predmety majú nevyčísliteľnú hodnotu, nedajú sa vyrobiť v prípade straty, o to je úloha ich ochrany náročnejšia. Niektoré objekty sú už krásne zrekonštruované, niektoré sa len chystajú na rekonštrukciu. Zdôraznil by som, že dôležitejšie ako nejaký represívny zásah, ako hasenie požiaru, je kvalitná a skorá detekcia vznikajúceho požiaru. Čím skôr požiar detegujem, tým menšie škody napácha.
Ľ. Obernauer: Veľmi dôležitá je detekcia ostatných rizík, ako je napríklad zatopenie vodou alebo vysoká vlhkosť. Je veľmi dobré, ak tieto informácie dostáva čo najskôr dispečing, prípadne správca, aby ich čo najrýchlejšie odstránili.
Ľ. Širanec: Ak je už v projekte predpísané na ochranu týchto citlivých predmetov stabilné hasiace zariadenie, je veľmi dôležité vhodne navrhnúť typ hasiacej látky s ohľadom práve na tieto predmety. Pretože klasické sprinklery budovu uhasia, požiar sa dostane pod kontrolu, dokonca eliminuje, ale škoda, ktorú voda napácha, je niekedy dosť veľká.
Preto treba zvoliť vhodné médium – vysokotlakovú vodnú hmlu alebo plynové hasenie. Treba potom zvážiť aj environmentálnu udržateľnosť takéhoto riešenia. Do veľmi blízkej budúcnosti sú naozaj zelenými riešeniami viac-menej hasenia na báze inertných plynov, prírodných plynov a vody, respektíve vysokotlakovej vodnej hmly.
Kto má vlastne prístup k dátam, ktoré zhromažďuje integrovaný bezpečnostný systém o prevádzke budovy? Ako sú dáta zabezpečené a zálohované?
Ľ. Obernauer: Prístup k dátam by mal mať vo všeobecnosti každý človek, ale len z hľadiska svojej pozície a vykonávanej práce. Malo by to byť na základe jednoduchých bezpečných princípov s tým, že vlastne má prístup k takým dátam, ktoré potrebuje na výkon svojej práce. S tým, že zálohovanie dát je ďalšia oblasť, úplne samostatná. Súvisí to aj s kontinuitou prevádzky, schopnosťou obnovy a podobne.
Ľ. Širanec: Je nevyhnutné, aby sme pohľad prostredníctvom bezpečnosti dát, bezpečnosti informačných systémov zohľadnili v priebehu celého návrhu výstavby a prevádzky infraštruktúry. Vo všetkých jej prvkoch musíme mať na zreteli vzájomnú kompatibilitu a spoluprácu príslušných systémov.
Ľ. Obernauer: Ešte raz by som spomenul pri tejto príležitosti oblasť kybernetickej bezpečnosti. V tej súvislosti, že bezpečnosť dát, bezpečnosť systémov je definovaná v tejto oblasti, ale ona má svoje základy vo fyzickej a objektovej bezpečnosti, ktorá sa jednoducho od kybernetickej oddeliť nedá.
Čo si teba predstaviť pod integrovaným bezpečnostným systémom? Aký je záujem o takéto komplexné riešenie?
Ľ. Širanec: Podľa nášho názoru treba integrovať všetky riešenia, od tých najmenších po najväčšie. Samozrejme, primerane mierke projektu.
Ľ. Obernauer: V súčasnosti, keď každý systém produkuje množstvo dát, existuje, všeobecne povedané, veľa informácií, ktoré sa dajú vzájomne spojiť. Ideálne je vyhodnocovať ich ako celok a vidieť ich v súvislostiach.
Ľ. Širanec: Miera a spôsob integrácie sú závislé od veľkosti projektu. Pri menších systémoch je potrebné zvoliť vhodnú technológiu. Naozaj stačia relatívne jednoduché automatizačné systémy. Pre väčšie sa použije primeraná integračná platforma.
Ľ. Obernauer: Čo sa týka integrácie technologických a bezpečnostných systémov, je to vlastne spojenie a integrácia merania a regulácie a bezpečnosti a ochrany citlivých dát.
Ľ. Širanec: K záujmu o komplexné riešenia by som povedal, že čím je projekt väčší, tým je aj väčší záujem. Tým je väčšia potreba mať zintegrované systémy. Pri najväčších riešeniach používame softvérový integračný nástroj spoločnosti Honeywell na automatizáciu budov. Je to Honeywell Optimizer, ktorý prepájame s bezpečnostnými systémami prostredníctvom platformy Honeywell Winmac.
Prečítajte si tiež
Vaša spoločnosť zabezpečuje záručný aj pozáručný servis. S akými problémami sa na vás obracajú klienti?
Ľ. Širanec: Pri veľkých sieťových zákazníkoch je základnou požiadavkou mať celoslovenské pokrytie v garantovanej kvalite. Tu je našou výhodou sieť našich vlastných stredísk. V Bratislave, vo Zvolene, v Žiline a Košiciach, kde máme vlastných zamestnancov, kde je zabezpečená kontinuita a rovnaká kvalita.
Nástroj, ktorý klienti oceňujú, je náš bezpapierový servis na platforme Importal už prakticky od roku 2018, čo je vlastne zbavenie sa papierov a digitálne spracovanie celej agendy servisu, správy, dokumentácie. Toto je parameter, ktorý klienti veľmi oceňujú. Uľahčuje to ich prácu, zaťaženie ich pracovníkov. Radi využívajú rôzne benefity, ktoré tento systém ponúka – možnosť vzdialeného podpisu, možnosť archivácie, dokumentácie a tak ďalej.
Ľ. Obernauer: Treba spomenúť veľkú zaujímavosť, že v IT a telko oblasti je celoslovenské pokrytie servisu absolútne bežné desiatky rokov. V oblasti bezpečnosti si dovolím tvrdiť, že takéto spoločnosti sú skôr výnimkou a my sme jednou z tých výnimiek.
Ľ. Širanec: Je dôležité, že pri takomto prístupe má zákazník zabezpečenú kontinuitu od fázy realizácie až po servis. Všetky dáta o jeho konkrétnom projekte sú spracovávané v nástroji Importal, kde všetky informácie, ktoré potrebuje, vždy prehľadne nájde.
Ľ. Obernauer: Tento jeden systém je dosť dôležitý aj preto, že pri väčších projektoch sú často už mnohé technológie odovzdané a dá sa povedať, že patria do servisnej podpory. Zatiaľ čo ďalšie sú ešte v procese implementácie.
Aké máte vo firme plány na rok 2025? Chystáte aj novinky?
Ľ. Širanec: Chystáme novinky. Pracujeme na príprave pekných, veľkých, technologicky zaujímavých riešení. Sú to veľké projekty pre našich strategických partnerov, a to aj s presahom cez horizont roku 2025.
Samozrejme, stále sledujeme trendy, vyberáme nové technológie, testujeme nové technológie, ktoré budú užitočné pre našich zákazníkov. Toto všetko aplikujeme priebežne.
Ľ. Obernauer: Myslím si, že pre našich zákazníkov bude určite dôležité aj to, že zostávame pri overených riešeniach, ktoré budeme ďalej rozširovať. Zostávame pri našom elektronickom spracovaní servisných požiadaviek, čo sa dá nazvať bezpapierovým servisom v celom procese. Ešte je dôležité spomenúť, že tento systém nám umožňuje aj lepšie riadenie kapacít.
Ľ. Širanec: Nasadzovanie integrovaných riešení je beh na naozaj veľmi dlhú trať. Treba individuálne pristupovať ku každému zákazníkovi. Každopádne sme presvedčení, že toto je smer, ktorý je vytýčený a na ktorý sme pripravení. A ako bonus navyše nás to veľmi baví.
Rozhovor je prepisom podcastu Na betón, ktorý vznikol vďaka spolupráci so spoločnosťou INVIZO a bol odvysielaný 30. mája 2025.
