Environmentálne hodnotenie prostredia v budovách
Úroveň expozície užívateľov neprijateľnou kvalitou prostredia v budovách závisí od zabudovaných stavebných materiálov a konštrukcií, od systémov techniky prostredia a stavu okolitého vonkajšieho prostredia. Miera ich pôsobenia sa mení v závislosti od typu škodlivín a charakteru ich zdrojov. Budovy na jednej strane eliminujú expozíciu užívateľov škodlivinami z vonkajšieho prostredia, na druhej strane sú však zdrojom znečistenia vnútorného prostredia.
Zabezpečenie prijateľnej kvality vnútorného vzduchu sa spája s analýzou chemického zloženia vnútorného vzduchu a tuhých zložiek, ktoré môžu negatívne vplývať na zdravie užívateľov budov. Chemické zložky sú kvalitatívnou dominantou vnútorného prostredia. K chemickým zložkám vnútorného prostredia budov patria toxikanty, aerosóly a odorové látky. Z toxikantov majú v budovách významné zastúpenie oxidy dusíka, prchavé a poloprchavé organické látky, oxidy uhlíka, ozón, radón a tabakový dym. Typickými zástupcami aerosólového znečistenia sú tuhé častice. Kvalita vzduchu v budovách závisí od rozličných faktorov, ako je koncentrácia jednotlivých škodlivín, priestorové rozloženie a ich interakčné pôsobenie. Určujúcim činiteľom je však koncentrácia, miera vetrania, chemické reakcie škodlivín a vzduch ako médium ich prenosu.
K prioritám v systéme zabezpečenia kvality vnútorného prostredia budov patrí určenie stratégie riadeného vetrania. Zabezpečenie dostatočného a účelného vetrania budov získava v poslednom období dominantné postavenie v rámci komplexného návrhu budov. Vetraním sa zabezpečuje dostatočné množstvo čerstvého vzduchu, zníženie koncentrácie škodlivín na úroveň, ktorá negatívne neovplyvňuje zdravie užívateľov, t. j. pod ich limitné hodnoty, a zabezpečuje sa minimálny výskyt odorových látok vo vnútornom prostredí a často aj odvod odpadového tepla.
Navrhnuté riešenie výmeny vzduchu má byť nielen energeticky efektívne, ale aj efektívne vo vzťahu k zdraviu užívateľov a ich komfortu. Nadmerné vetranie spôsobuje energetické straty a, naopak, nedostatočné vetranie má za následok nevyhovujúcu kvalitu vnútorného vzduchu. V tomto zmysle treba zabezpečiť vyváženosť a rovnováhu s možnosťou regulácie vo vzťahu k miere a spôsobu užívania vetraného priestoru, tepelno-vlhkostným podmienkam a k miere výskytu škodlivín v danom prostredí [1].
Tab. 1: Ukazovatele hodnotenia vnútorného prostredia budov
Hodnotenie vnútorného prostredia budov v zahraničí
Oblasť kvality vnútorného prostredia budov patrí medzi tie oblasti, ktoré sa hodnotia vo všetkých systémoch komplexného environmentálneho hodnotenia budov. Keďže každý z nás trávi väčšinu svojho času vo vnútornom prostredí bytových aj nebytových budov, je základnou požiadavkou zabezpečenie takej kvality vnútorného prostredia, ktorá neovplyvňuje zdravie, výkonnosť a komfort užívateľov budov. V tab. 1 sa uvádzajú ukazovatele hodnotenia vnútorného prostredia vo vybratých systémoch environmentálneho hodnotenia budov, pričom tejto oblasti sú priradené váhy významnosti v rozsahu od 15 do 22 %.
Návrh hodnotenia prostredia v budovách na Slovensku
V tab. 2 sa nachádzajú navrhnuté ukazovatele pre oblasť prostredia v budovách, ktorá je súčasťou systému environmentálneho hodnotenia budov spracovaného na podmienky Slovenska [7, 8]. Pri návrhu hodnotenia jednotlivých ukazovateľov sa rešpektovali legislatívne a normatívne predpisy týkajúce sa kvality vnútorného prostredia budov. Požiadavky na vnútorné prostredie budov stanovuje vyhláška MZ SR č. 259/2008, Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2008. Táto vyhláška stanovuje požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vetranie, požiadavky na osvetlenie a insoláciu, ako aj limitné hodnoty zdraviu škodlivých chemických a biologických faktorov [2].
Tab. 2: Ukazovatele hodnotenia prostredia v budovách (pre lepšie rozlíšenie na tabuľku kliknite)
Dôležitým normatívnym predpisom je EN STN 15251: 2007 Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov – kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia, osvetlenie a akustika. Táto norma stanovuje návrhové kritériá pri dimenzovaní systémov, vymedzuje stanovenie a definovanie hlavných parametrov používaných ako vstupy pre energetické výpočty a dlhodobé hodnotenie prostredia v budovách [3]. Hodnotenie ukazovateľov týkajúcich sa hluku a osvetlenia sa opiera aj o ďalšie normatívne predpisy [4, 5, 6].
Záver
Komplexné environmentálne hodnotenie budov pozostáva nielen z hodnotenia prostredia v budovách, ale aj z ďalších oblastí, ktorými sú: pozemok na výstavbu a manažment projektu, architektonické konštrukcie, energetická hospodárnosť, vodné a odpadové hospodárstvo. Návrh hodnotenia energetickej hospodárnosti budov sa publikoval v časopise TZB Haustechnik č. 2/2008. O hodnotení ďalších oblastí v rámci komplexného environmentálneho hodnotenia budov sa budete môcť dočítať v nasledujúcich číslach.
Ing. Silvia Vilčeková, PhD.
Recenzoval: Ing. arch. Eugen Nagy, PhD.
Foto: Bruno Klomfar
Autorka pracuje na Katedre teórie a techniky prostredia budov Ústavu budov a prostredia Stavebnej fakulty TU v Košiciach.
Príspevok vznikol na základe projektu VEGA 1/3342/06, NATO ESP.NUKR.CLG 982978 Building Environmental Assessment and Certification a NATO/TUKE/08 Sustainable Building Design – Pre-design Assessment.
Literatúra
1. Šenitková, I. a kol.: Škodliviny negatívne pôsobiace na zdravie (Budovy na bývanie). Bratislava: Ministerstvo výstavby a verejných prác SR: 1999. 187 s.
2. Vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
3. EN STN 15251: 2007 Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov – kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia, osvetlenie a akustika.
4. STN 73 0580-1: 2000 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky.
5. STN 73 0580-2: 2000 Denné osvetlenie budov. Časť 2: Denné osvetlenie budov na bývanie.
6. STN 73 0532: 2000 Akustika. Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií. Požiadavky.
7. Vilčeková, S., Burdová, E.: Indoor environmental quality in assessment system of buildings. In: Proc. of the 11th International Conference on Indoor Air Quality and Climate: Indoor Air 2008, Copenhagen, Denmark, 17. – 22. 8. 2008, Lyngby, 2008, 8 p.
8. Krídlová Burdová, E., Vilčeková, S., Šenitková, I.: Návrh ukazovateľov hodnotenia vnútorného prostredia budov. In: Zborník z vedeckej konferencie Budova – Energia 8: Energetická certifikácia budov. Podbanské, 6. až 7. október 2008. Košice, 2008, s. 153 – 158.
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.
