Desatoro pre dekarbonizáciu teplárenstva na Slovensku

Cestu ukazuje nová Štúdia rozvoja OZE ako súčasti udržateľného vykurovania na Slovensku, ktorú vypracovala Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sa dostávajú v rámci celospoločenskej diskusie do popredia aj na Slovensku. Väčšinou sa však  pozornosť upriamuje na výrobu elektriny, pričom OZE majú veľký potenciál využiteľnosti aj v teplárenstve.

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) preto vypracovala štúdiu, ktorá sa prvýkrát relatívne komplexným spôsobom zaoberá možnosťami dekarbonizácie sektora teplárenstva na Slovensku. Definuje najzásadnejšie systémové bariéry rozvoja OZE v sektore teplárenstva a predstavuje 10 odporúčaní, ktoré by transformáciu teplárenstva mali urýchliť.

Štúdia bola vypracovaná na základe pološtruktúrovaných výskumných rozhovorov s expertkami a expertmi, ktoré prebiehali od mája do júla roka 2023. Opisuje súčasné charakteristiky sektora teplárenstva, pričom pozornosť venuje predovšetkým nedostatočnému využívaniu OZE, dominantnému postaveniu systémov centralizovaného zásobovania teplom (CZT) a tiež aspektu emisne intenzívneho individuálneho vykurovania domácností.

Poskytuje tiež stručný prehľad kľúčových strategických dokumentov SR relevantných v oblasti využívania OZE a analýzu povolení na podnikanie v tepelnej energetike vydávaných Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Špecifický dôraz kladie na koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky, ktoré povinne spracovávajú vybrané obce podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

V závere identifikuje bariéry rozvoja OZE v sektore teplárenstva, a najmä prináša desať kľúčových odporúčaní (tzv. desatoro pre dekarbonizáciu teplárenstva od SAPI).

Charakteristiky sektora vykurovania

Celkový podiel sektora budov na konečnej spotrebe energie na Slovensku je približne 40 %. Zahŕňa to vykurovanie, prípravu teplej vody, ako aj chladenie a vetranie. Vykurovanie priestorov a príprava teplej vody majú na konečnej spotrebe energie podiel 38 % (43 TWh). Vykurovanie budov tvorí približne 11 % celkových emisií CO₂ v Slovenskej republike.

Využívanie OZE

V kontexte sektora vykurovania (a chladenia) je z hľadiska štatistického podielu OZE pozoruhodné jeho takmer zdvojnásobenie, ku ktorému prišlo medzi rokmi 2018 a 2019. Podiel OZE vtedy narástol z 11 takmer na 20 %. Skokový nárast viedol k splneniu strednodobého cieľa (19 % do roku 2030) vyplývajúceho z INEKP z decembra 2019. Následne sa rast podielu OZE v tomto sektore v období ostatných troch vykazovaných rokov zastavil.

Nárast spôsobilo započítanie odhadovaného príspevku domácností do celkového podielu OZE, a to predovšetkým spaľovaním biomasy a využitím tepelných čerpadiel. Napriek započítaniu uvedených zdrojov je podľa údajov Eurostatu z roku 2023 Slovensko až na 20. pozícii s podielom OZE na úrovni necelých 20 %, pričom priemer EÚ dosahuje takmer 23 %.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) však v návrhu aktualizovaného INEKP z augusta 2023 predpokladá v porovnaní s rokom 2020 ďalší nárast podielu OZE v sektore vykurovania a chladenia do roku 2030 takmer o polovicu (z 19,5 % v roku 2021 na 28,3 % v cieľovom roku 2030). K zásadnému rastu podielu OZE výlučne na vykurovaní (z 20,5 % v roku 2020 na 34,1 % v roku 2030) však prispeje okrem zvýšenia využívania OZE na výrobu tepla o takmer 37 % aj očakávaný pokles dopytu po teple o takmer pätinu.

Podľa údajov ÚRSO mal v roku 2022 zemný plyn zastúpenie na regulovanej výrobe tepla na úrovni 58 %, nasledovali biomasa (16 %), uhlie a olej (obe 11%) a bioplyn (4 %).

Pri pohľade na vývoj za posledných päť rokov je potrebné upozorniť, že regulátor zaznamenal rast podielu zemného plynu ako paliva na výrobe tepla o 5 percentuálnych bodov, zásadný pokles uhlia z 19 na 11 % a relatívne stabilný príspevok biomasy na poslednej vykazovanej úrovni 16 %.

Samostatnou otázkou je využívanie geotermálnej energie, ktoré má na Slovensku nadpriemerný potenciál nielen v európskom, ale celosvetovom kontexte. Podľa posledných údajov sa však geotermálna energia vôbec nevyužíva na výrobu elektrickej energie.

CZT

Slovenská republika disponuje podľa údajov MH SR rozvinutým systémom CZT, ktorý vytvára priaznivé technické predpoklady na využívanie OZE. Podľa ukazovateľa podielu dodaného tepla systémami diaľkového vykurovania na celkovom dopyte v sektore bývania je Slovensko dokonca tretie v rámci EÚ-27 s podielom viac ako 50 %.

Je však jediným členským štátom zo skupiny piatich krajín s viac ako polovičným podielom CZT, ktorý podľa v tom čase vykazovaných údajov využíval na vykurovanie primárne fosílne palivá a iba relatívne malý podiel tuhých biopalív. Perspektíva budúceho rozvoja infraštruktúry CZT je však vzhľadom na jej relatívny vysoký vek a potrebu zásadných investícií do jej modernizácie hodnotená ako najmenej priaznivá z uvedenej skupiny členských štátov.

Celoeurópske porovnania zaraďujú Slovensko ku skupine krajín s vysokým potenciálom pre nasadzovanie obnoviteľných zdrojov do systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom. Predpokladá sa predovšetkým transformácia jestvujúcich systémov na moderné systémy diaľkového vykurovania štvrtej, teda nízkoteplotnej generácie. Medzinárodná agentúra pre energetiku upozorňuje na slovenský sektor diaľkového vykurovania ako na nevyhnutný prvok energetickej transformácie krajiny.

Podľa posledných údajov z SOBD (2021) vykuruje viac ako tretina domácností (35 %) prostredníctvom systémov CZT. Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT; 2023) uvádza, že systémy CZT zásobujú teplom približne až 2,4 milióna obyvateľov. Údaje projektu Heat Road Map (2023) hovoria o podiele diaľkového vykurovania v SR na úrovni približne 41 %. 

Individuálne vykurovanie domácností

Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou mierou distribúcie zemného plynu (tzv. plynofikácie) v Európe. MH SR uvádza v poslednej Správe o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu z júla 2023 plynofikáciu 77 % (2 233) obcí, v ktorých eviduje trvalý pobyt viac ako 94 % všetkých obyvateľov Slovenska. Podľa údajov vyplývajúcich zo sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB; 2022) je na plynovú infraštruktúru napojených takmer 68 % všetkých domov.

Podľa posledných údajov Európskej asociácie tepelných čerpadiel (EHPA) sa na Slovensku v roku 2022 predal najnižší celkový počet tepelných čerpadiel (13 467) z analyzovaných 19 členských štátov EÚ.

Podľa relatívneho ukazovateľa počtu predaných tepelných čerpadiel na domácnosť je Slovenská republika 18. z celkového počtu 22 analyzovaných krajín s približne 7 čerpadlami na 1 000 domácností. Podľa informácií Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZ CHKT) počet predaných tepelných čerpadiel na Slovensku, a to predovšetkým z kategórie určenej na individuálne vykurovanie domácností, v dlhodobom horizonte rastie (SZ CHKT).

Podnikanie v tepelnej energetike

Podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike možno podnikať v energetike len na základe povolenia a v súlade s povolením, ktoré vydáva ÚRSO. Povolenie na podnikanie v tepelnej energetike sa vyžaduje na výrobu tepla a tiež na výrobu a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa.

Na Slovensku pôsobí v podnikaní v tepelnej energetike spolu 342 subjektov, celkový inštalovaný výkon je 11 977 MW. Z inštalovanej kapacity tvoria technológie vykurovania v systémoch CZT 9 309 MW (približne 78 %), decentralizovaný spôsob vykurovania dosahuje úroveň 2 668 MW (22 %). Celková dĺžka rozvodov, ktoré obsluhujú subjekty s povolením, dosahuje 3 320 km. Uvedený počet subjektov obsluhuje spolu 30 077 odberných miest. 

Technológie na výrobu tepla

V členení podľa technológií dominuje vykurovanie zemným plynom, ktoré dosahuje podiel takmer 56 % (5 207 MW). Zostupne nasleduje výroba tepla z čierneho uhlia s celkovou inštalovanou kapacitou 913 MW (približne 10 %) a z hnedého uhlia (794 MW; 9 %). Výroba tepla z koksu, LPG a LNG nemá v systémoch CZT žiadne zastúpenie.

Z uvedeného množstva tvorí inštalovaný výkon zariadení vyrábajúcich teplo z OZE v systémoch CZT spolu približne 1 088 MW (12 %). Z identifikovaných, t. j. definovaných technológií v analyzovaných rozhodnutiach ÚRSO o povolení na podnikanie v tepelnej energetike všetkých subjektov mala k 1. 3. 2023 najväčšie zastúpenie biomasa s celkovou inštalovanou kapacitou 433 MW (5 %).

Takmer žiadne zastúpenie na výrobe tepla z CZT nemá solárna energia (0,01 MW) a nulové inštalované kapacity boli zaznamenané v prípade geotermálnej energie (0 MW). Samostatnú kategóriu tvorí podskupina výroba tepla z OZE (637 MW), pri ktorej nebolo na základe vydaných rozhodnutí ÚRSO možné definovať príslušnosť k technológii.

Decentralizovaný spôsob vykurovania na základe povolenia na podnikanie v tepelnej energetike dosahuje inštalované kapacity na úrovni približne 2 668 MW. Aj tu dominuje zemný plyn, a to s podielom na výrobe tepla na úrovni takmer 91 % (približne 2 434 MW). Nasledujú OZE s celkovým podielom na úrovni približne 8 % (222 MW). Ostatné technológie majú na výrobe tepla takmer zanedbateľné zastúpenie (spolu 11 MW).

Bariéry rozvoja OZE v sektore teplárenstva

Prekážky rozvoja sú v štúdii členené do štyroch kategórií (legislatívne, regulačné, finančné a ostatné bariéry). Cieľom však nie je poskytnúť vyčerpávajúci opis všetkých bariér, definujú sa výlučne tie bariéry, ktoré označili konzultovaní experti a expertky v oblasti tepelnej energetiky ako najzásadnejšie.

Legislatíva

Zásadným problémom je neplnenie zákonnej povinnosti v oblasti miestneho plánovania rozvoja tepelnej energetiky. Podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike obec s počtom viac ako 2 500 obyvateľov, na ktorej území pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, spracuje koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, a to v rozsahu metodického usmernenia MH SR č. 952/2005-200.

Podľa článku 2 tohto usmernenia obce napr. povinne zhodnocujú prostredníctvom pripravovaných koncepcií aj možnosť využitia OZE. Uvedená zákonná povinnosť obcí je zároveň doplnená o povinnosť ich aktualizácie, a to aspoň raz za päť rokov.

Z analýzy SAPI však vyplynulo, že iba 47 zo 130 obcí (približne 36 %), na ktoré sa vzťahuje vyššie uvedená zákonná povinnosť, má koncepciu rozvoja v oblasti tepelnej energetiky vypracovanú a aktualizovanú (a tiež verejne dostupnú). Hoci 64 obcí (49 %) má dokument vypracovaný a schválený, možno ho podľa zákona o tepelnej energetike hodnotiť ako zastaraný.

Oslovení experti však hodnotia dlhodobé plánovanie samospráv v oblasti rozvoja tepelnej energetiky ako kľúčový nástroj dekarbonizácie sektora. Na ďalších priečkach stoja nedostatočná právna úprava energetických komunít vyrábajúcich energiu z OZE, a ako už tradične, zdĺhavé a zložité povoľovacie procesy. 

Regulačné bariéry

Sem spadá nesprávna legislatívna definícia faktora primárnej energie pre systémy CZT a rigidná a nemotivujúca cenová regulácia ÚRSO. 

Finančné bariéry

Patria k nim nepriaznivý pomer medzi cenou elektriny a zemného plynu, či chýbajúca finančná podpora rozvoja geotermálnej energie. V slovenských podmienkach je výrazným problémom aj individuálne vykurovanie domácností tuhými palivami.

Ostatné bariéry

Štúdia sem zaradila absentujúci rezervoár odborných kapacít umožňujúcich rýchlejšie nasadzovanie OZE a fragmentovaný zber údajov v sektore vykurovania a chladenia.

Desatoro pre dekarbonizáciu teplárenstva SAPI

Odporúčania formulované asociáciou adresujú uvedené bariéry s cieľom ich zmierniť, resp. úplne prekonať.

1. Podpora miestneho plánovania obcí v oblasti rozvoja tepelnej energetiky

   • odstránenie nadmernej legislatívnej povinnosti vypracovávať koncepciu rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky vyplývajúcej z § 31 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v prípade obcí s relatívne nižším počtom obyvateľov
   • technická podpora pri miestnom plánovaní rozvoja tepelnej energetiky obcí prostredníctvom vznikajúcich regionálnych centier udržateľnej energetiky (RCUE)
   • podpora motivácie k vypracovávaniu a aktualizácii miestnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky stanovením vhodných podmienok podpory v dotačných nástrojoch (napr. zvýhodnená miera spolufinancovania)

2. Podpora rozvoja miestnych energetických komunít vyrábajúcich energiu z OZE

   • precizovanie a doplnenie ustanovení v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike (autonómia, možnosť účasti občanov, rozdeľovanie zisku) pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov
   • vypracovanie usmerňujúceho dokumentu poskytujúceho komplexný prehľad o príslušných postupoch a povoleniach zainteresovaným samosprávam a občanom (vrátane domácností s nízkymi a strednými príjmami)

3. Zjednodušenie povoľovacích procesov pre OZE v súlade s odporúčaním Komisie z mája 2022 o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty OZE

   • definovanie projektov OZE ako zariadení v prevažujúcom verejnom záujme
   • ustanovenie inštitútu tzv. tichého schválenia pre projekty OZE v prípade absencie odpovede príslušného orgánu v stanovenej lehote

4. Úprava legislatívnej definície faktora primárnej energie v systémoch CZT

   • úprava legislatívnej definície faktora primárnej energie v zákone č. 555/2005 Z. z. o tepelnej energetike a vo vyhláške č. 364/2012 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov
   • zavedenie princípu transparentnosti (kontroly) do spôsobu výpočtu vyplývajúceho z vyhlášky č. 308/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri výpočte faktora primárnej energie systémami CZT

5. Motivačná cenová regulácia ÚRSO pre výrobcov regulovaného tepla pri využívaní odpadového tepla a OZE v systémoch CZT

   • podpora etablovania odpadového tepla a OZE do systémov CZT prostredníctvom preferenčného prístupu (t. j. nad úroveň vynaložených nákladov) pri uznávaní do ceny – napr. prostredníctvom priaznivejšieho výpočtu primeraného zisku pre prevádzkovateľov
   • zvýšenie váhy ukazovateľov energetickej účinnosti pri výpočte palivových nákladov, ak sa na výrobu tepla využívajú OZE

6. Daňové výhody a preferenčné tarify určené pre odberateľov elektriny vyrábajúcich teplo technológiami OZE

   • úprava súčasnej výšky spotrebnej dane na elektrinu vyplývajúcej zo zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu využívanej na napájanie tepelných a recirkulačných vodných čerpadiel, na legislatívne minimum vyplývajúce zo smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003
   • úprava tarifnej štruktúry zložiek koncovej ceny elektriny využívanej na napájanie vyššie uvedených technológií 

7. Podpora rozvoja geotermálnej energie

   • splnenie podmienky oprávnenosti nákladov spojenej s robustnou dotačnou podporou (celková úroveň zdrojov a miera spolufinancovania projektov) pri realizácii geologického prieskumu (prieskumných vrtov) za účelom stanovenia výdatnosti geotermálneho ložiska
   • úprava kolízie legislatívnych lehôt vyplývajúcich zo zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredia a zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach

8. Intenzívna dotačná podpora na obstaranie systémov výroby energie z OZE so zacielením na nízkopríjmové domácnosti

   • podmienka relatívne nízkej miery spolufinancovania opatrení v dotačných schémach cielených na oblasť zvyšovania energetickej efektívnosti a súčasného prechodu na OZE pre kategóriu tzv. nízkopríjmových domácností (aspekt energetickej chudoby)

9. Dlhodobé plánovanie a podpora rozvoja odborných kapacít pre zelenú transformáciu

   • kvantifikácia dopytu po vybraných kategóriách tzv. zelených profesií vyplývajúcich z cieľov rozvoja OZE stanovených v INEKP do roku 2030
   • cielená finančná podpora rozvoja kapacít vybraných (odborov) stredných odborných a (študijných programov) vysokých škôl vyplývajúcich z tejto kvantifikácie

10. Zjednotenie zberu a štatistického vykazovania údajov o vykurovaní a chladení

    • posúdenie možnosti systémového zjednotenia zberu štatistických údajov o vykurovaní a chladení
    • ustanovenie zákonnej povinnosti vykazovať údaje o výrobe chladu
    • skúmanie pôvodu tuhej biomasy pri štatistickom zisťovaní kategórie individuálneho vykurovania domácností s ohľadom na podmienku splnenia kritérií udržateľnosti (započítateľnosť spotrebovanej biomasy ako OZE)

TEXT A FOTO: Článok vznikol z podkladov Štúdie rozvoja OZE ako súčasti udržateľného vykurovania na Slovensku (október 2023), ktorej autorom je Boris Valach.

Článok bol uverejnený v časopise TZB 1/2024