Detekcia a odstraňovanie montážných porúch tepelnej izolácie striech
Galéria(7)

Detekcia a odstraňovanie montážných porúch tepelnej izolácie striech

Partneri sekcie:

Tepelná izolácia plochých i šikmých striech je jednou z problematických častí budovy, preto  treba venovať dostatočnú pozornosť návrhu skladby strešného plášťa a pri realizácii vykonať potrebnú kontrolu. Veľké problémy nastávajú, rovnako ako kdekoľvek inde, ak nie je od začiatku jednoznačný zmluvný stav zúčastnených a ak nie je presne stanovená nielen kvalita vykonanej práce a použitý materiál, ale aj celkový efekt a spôsob kontroly dohodnutých parametrov výsledného diela.


Problémy striech z hľadiska tepelnej ochrany budov možno rozdeliť do niekoľkých oblastí – konduktívne tepelné mosty, konvektívne tepelné mosty (vznikajúce prúdením vzduchu), nevhodná skladba z hľadiska difúzie vodných pár alebo nedostatočné kotvenie. Článok sa zaoberá najbežnejšími typmi striech, nie špeciálnymi konštrukciami.

Plochá strecha pri novostavbe
Pri tejto konštrukcii zvyčajne nedochádza k veľkým problémom, pretože sa rieši systematicky. Slabinou niekedy bývajú rozličné tepelné mosty prechádzajúce vystupujúcimi konštrukciami, ako sú napr. atiky a pod. Môžu sa tu však vyskytovať nedostatky v dôsledku tepelných mostov v konštrukciách, ktoré prechádzajú cez tepelnú izoláciu. Často ide o odvodnenie či komín. Zásadné problémy možno očakávať pri zastrešení miestností či priestorov so špeciálnou prevádzkou, ako sú bazény, ľadové plochy a pod.

Dodatočne tepelne izolovaná šikmá strecha s podkrovím
Ide o špecifické strechy, ktorých súčasný stav sa veľakrát vylepšuje. Výsledkom je však len kompromis daný možnosťami, a nie dokonalý stav strechy. Z toho dôvodu sa im v tomto článku nebudeme vo všeobecnej rovine venovať.

Dodatočne zatepľovaná plochá strecha
Tepelné mosty
Tento typ striech patrí medzi problematické. Väčšinou sa tu vyskytuje niekoľko typov chýb podľa druhu použitej technológie. V prvom rade ide o tepelné mosty prestupujúcimi konštrukciami, ktoré nie sú tepelne izolované.

Medzery v izolácii

Chybou je aj netesné uloženie dosky te­pelnej izolácie. Táto chyba sa väčšinou dokumentuje termogramom. Rozdiel v povrchových teplotách dokazuje mieru poškodenia, a tým aj mieru degradácie funkcie tepelnej izolácie. V prípade aplikácie minerálnej vlny tento problém vzniká predovšetkým nezodpovedným prístupom robotníkov.

Ešte častejšie sa podobná chyba objavuje pri použití penového polystyrénu ako tepelnej izolácie. Pri jeho natavovaní, prípadne pri natavovaní hydroizolácie, totiž pracovník môže polystyrén ošľahnúť a ten vplyvom vysokej teploty degraduje. Preto je pri tomto type zatepľovania plochých striech nevyhnutná dôsledná kontrola zo strany investora.

Aby sa investor vyhol problémom s následným riešením zle vykonanej práce, odporúča sa ako štandardné riešenie vložiť do zmluvy o dielo dodatok o kontrole realizácie. V vhodnom prípade je už v zmluve uvedené, že kontrola sa vykoná v zimnom období informatívne termovíziou (je dobré uviesť i konkrétnu realizačnú firmu) a že na vytypovaných miestach (je vhodné stanoviť ich počet – napr. tri na 100 m2) sa následne vykoná deštruktívna skúška. Dodávateľ strešného plášťa je povinný na svoje náklady a bez straty záruky tieto miesta opraviť.

Ak sa deštruktívnou skúškou dokáže, že tepelná izolácia nie je správne zrealizovaná (škáry medzi doskami tepelnej izolácie nemajú byť väčšie ako 5 mm, v zmluve však možno dohodnúť aj inak), zaplatí termovízne meranie dodávateľ stavby (resp. bude o túto sumu znížené zádržné) a strechu opraví. Následne sa vykoná nová termovízna skúška. Ak sa chyba znovu objaví, celý proces sa opakuje – samozrejme, s príslušnými sankciami. Dielo je dokončené až po odovzdaní bez chýb spôsobených kladením tepelnej izolácie. Termín dokončenia je zároveň začiatkom plynutia záručnej lehoty diela.

Použitie nevhodných príchytiek
Pri zatepľovaní plochých striech je ďalšou chybou použitie nevhodných príchytiek spôsobujúcich nadmerné bodové tepelné mosty. Aj tu je vhodné dopredu v zmluve definovať maximálne prípustné zhoršenie tepelnoizolačných vlastností plochej strechy, spôsobené týmito bodovými tepelnými mostami. To vyplýva z typu použitých príchytiek a ich počtu.

Kotvenie hydroizolácie
Štvrtou závažnou chybou býva nevhodné kotvenie hydroizolácie. To sa týka najmä povlakových krytín kotvených príchytkami. Chyba môže byť spôsobená cyklickým až vibračným namáhaním príchytky na vytiahnutie, pričom je však použitá príchytka, ktorá nie je na toto zaťaženie určená. Postupne sa vykyvuje a vyťahuje. Druhou častou príčinou je, že počet príchytiek, resp. ich únosnosť v ťahu nezodpovedá normovému zaťaženiu saním vetra. V tomto prípade treba upozorniť na to, že každá konštrukcia, čiže aj zatepľovací systém, hydroizolácia strechy a pod., musí byť navrhnutá na normové zaťaženie saním vetra. Týmto silám musí zodpovedať počet kotviacich prvkov i únosnosť každého z nich.

Pri rekonštrukciách je potom vždy nevyhnutné overiť únosnosť pomocou skúšok ťahom. Treba upozorniť na to, že vplyvom globálnych zmien klímy dochádza k častejším a silnejším vetrom a tým aj k väčšiemu zaťaženiu. Preto možno odporučiť predimenzovávanie konštrukcií namáhaných vetrom, a to aspoň o 50 %. Ide však iba o odporúčanie, nie o zákonnú požiadavku.

Šikmá strecha s podkrovím pri novostavbe
Z pohľadu experta zaoberajúceho sa problematikou tepelných izolácií ide o najproblematickejšie bežné konštrukcie, preto nie sú doložené termovíznymi snímkami – chýb je toľko, že vybrať tú najtypickejšiu je veľmi ťažké. Najčastejšou konštrukciou tejto strechy býva klasický drevený krov, kde je tepelná izolácia umiestnená medzi krokvy. V ostatnom čase sa zvykne čiastočne umiestňovať pod krokvy na sadrokartón. Treba si uvedomiť, že takto zrealizovaná konštrukcia je v podstate drevostavbou s dodatočnou tepelnou izoláciou a stretávajú sa tu všetky možné nedostatky.

Nedodržanie technologického postupu môže spôsobiť poškodenie a znefunkčnenie tepelnej izolácie. Citlivým miestom je napojenie strešných okien.

Nesprávne umiestnenie izolácie
V prvom rade nie je vždy tepelná izolácia umiestnená do všetkých priestorov (napr. nebýva medzi klieštinami, ak sú zdvojené; nebýva tiež dotiahnutá na pomúrnicu, a už vôbec nie až za ňu). Prestupujúce konštrukcie prechádzajúce tepelnou izoláciou nebývajú tepelne izolované (odvetranie kanalizácie, komíny, deliace steny a pod.). Väčšinou v týchto miestach nie je ani dostatočná hrúbka tepelnej izolácie, pretože projektant si neuvedomuje jej degradáciu tepelnými mostami prechádzajúcimi krokvami, roštom sadrokartónu, ťahadlami sadrokartónu a pod.

Všetky tieto možné chyby treba vopred stanoviť v zmluve, v ideálnom prípade s dodatkom o informatívnom meraní termovíziou s tým, že sa vykonajú deštruktívne sondy vo vopred určenom počte. Ak sa vyskytnú nedostatky, dodávateľská firma ich odstráni. Tu je navyše vhodné zmluvne ošetriť náhradné ubytovanie majiteľa domu počas prípadnej opravy (najlepšie určením sumy na deň, prípadne priamo určením hotela), dĺžku opravy a náhradu prípadných ďalších škôd.

Príklad klasickej konštrukcie šikmej strechy s podkrovím na báze dreva Správne osadenie tepelnej izolácie je hlavným predpokladom dosiahnutia požadovaných vlastností strešného plášťa.

Konvektívne tepelné mosty
Ďalším veľmi častým problémom sú konvektívne tepelné mosty, čiže tepelné mosty vznikajúce prúdením vzduchu. Môžu byť dvojaké. Jednak môže chladný vzduch prenikať do interiéru a jednak môže dochádzať k zafukovaniu medzi tepelnou izoláciou a konštrukciou interiéru. Tieto tepelné mosty môžu vyzerať zdanlivo ako nepodstatné, ak si neuvedomíme ich dôsledky.

Z praxe možno uviesť prípad, keď teplota v exteriéri bola +1 °C a povrchová teplota medzibytovej priečky bola okolo +2 °C, hoci sa v oboch bytoch naplno kúrilo. V inkriminovanom byte nebolo viac než 12 °C, pretože nebolo možné dosiahnuť v byte vyššie teploty, aj keď sa vykurovalo na plný výkon. Príčinou bolo prefukovanie cez medzibytovú sadrokartónovú priečku, takže z praktického hľadiska byt od exteriéru oddeľoval dvojitý sadrokartón – 25 mm sadrokartónu. Nedochádzalo však k nadmernej výmene vzduchu v interiéri. To vzhľadom na plochu tejto medzibytovej priečky niekoľkonásobne zvýšilo tepelnú stratu tejto časti objektu.

Umiestnenie elektroinštalácie

Posledným veľmi častým problémom týchto konštrukcií je, že sa v nich nachádzajú aj elektroinštalácie, ktorých rúrky často vedú až na povalu. V elektroinštalačných rúrkach potom môže dochádzať k intenzívnemu prúdeniu vzduchu, a dokonca aj ku kondenzácii vodnej pary (z praxe je známy prípad, keď sa po odskrutkovaní zásuvky a vytiahnutí rúrok objavil približne 1 dl vody).

Konvektívne chyby možno väčšinou zistiť meraním násobnosti výmeny vzduchu testom Blower Door. Týmto meraním však, samozrejme, nie je možné zistiť konvektívny tepelný most, keď vzduch prúdi iba cez tepelnú izoláciu, ale neprúdi do interiéru.

Riešenia a alternatívy

Vhodným riešením, ako spomínaným chybám zabrániť, je tieto konštrukcie nepoužívať. Ide naozaj o problematické konštrukcie, ktoré vznikli skôr ako provizórium a do novostavieb nie sú vhodné. Namiesto nich možno navrhnúť vhodnejšie konštrukcie strešného plášťa. Ekvivalentnou konštrukciou je drevený krov so záklopom a nadkrokvovou tepelnou izoláciou. Tu môžu vznikať problémy s tesnosťou parotesnej zábrany (možno zistiť testom Blower Door), takisto môžu vznikať problémy s tepelnými mostami prechádzajúcimi konštrukciami (komín a pod.). Tepelné mosty môžu vznikať aj nesprávne položenou tepelnou izoláciou alebo kotevnými prvkami.

Problematickým miestom je i nadkrokvový držiak izolácie. Pri tomto riešení tepelnej izolácie strešného plášťa treba zvoliť dostatočnú hrúbku tepelnej izolácie tak, aby v styku nadkrokvového držiaka a záklopu nevznikalo studené miesto s možnosťou kondenzácie vodnej pary. Druhou možnou náhradou klasickej konštrukcie šikmej strechy s podkrovím sú ťažké strechy, kde sa na strešný plášť používa stropný (strešný) panel.

Výpočtová simulácia nadkrokvového držiaka. Pri tomto riešení tepelnej izolácie strešného plášťa treba voliť dostatočnú hrúbku tepelnej izolácie tak, aby v styku nadkrokvového držiaka a záklopu nevznikalo studené miesto s možnosťou kondenzácie vodnej pary.

Príklad  z praxe
Obyvatelia panelového domu sa neustále sťažovali, že im do domu zateká. Najmä na jeseň po daždi sa na strope posledného podlažia objavovali mokré škvrny. Skúmaním sa nakoniec zistilo, že problém nie je v hydroizolácii, ale v nezateplenej stene výťahovej šachty. Tu dochádzalo k intenzívnemu ochladzovaniu stropnej konštrukcie a vplyvom vysokej vlhkosti vzduchu v interiéri kondenzovala vodná para v konštrukcii. Tá následne pri väčšom nahromadení začala vytekať. Zateplenie steny výťahovej šachty do výšky jedného metra tento problém odstránilo. Tento typ poruchy sa dobre dokumentuje pomocou termogramu, ktorý viditeľne znázorňuje miesto s teplotnou abnormalitou.

Ing. Roman Šubrt
Foto: archív autora

Autor je energetickým audítorom a predsedom občianskeho združenia Energy Consulting, o. s.