maloplosna vlaknocementova stresna krytina
Galéria(16)

Maloplošná vláknocementová strešná krytina

Partneri sekcie:

Cement (z latinského cementum) predstavuje v užšom slova zmysle práškové hydraulické spojivo, ktoré chemicky reaguje s vodou, čím dochádza k jeho tuhnutiu a k premene na materiál pevný ako kameň. Pridaním výstužných vlákien do tejto zmesi dochádza k vystuženiu zmesi a vzniká takzvaný vláknocement.

01ebmco big image
15ebmco big image
13ebmco big image
12ebmco big image
11ebmco big image
10ebmco big image
09ebmco big image
08ebmco big image
Vláknocement má vďaka výstužným vláknam vyššiu pevnosť ako cement a možno z neho pomocou kvalitnej výrobnej technológie vytvárať pevné a trvanlivé stavebné materiály vhodné na pokrývanie striech, obkladanie fasád, stien interiérov a podobne.

Pôvodom moravský rodák Ludwig Ha­ts­chek hľadal na sklonku devätnásteho storočia ohňovzdornú strešnú krytinu, ktorá by bola ľahšia ako keramická, lacnejšia a univerzálnejšia ako bridlicová, a trvanlivejšia ako plechová. Novú technológiu si nechal patentovať v roku 1900 po siedmich rokoch výskumu. Maloformátové strešné šablóny boli nielen lacné, ale predovšetkým odolné proti vysokým teplotám, mrazu, vlhkosti a ohňu. Po vydaní patentu nasledoval predaj licencií do celého sveta. Pozoruhodné je, že princíp výroby ostal počas viac ako 110-ročnej histórie rovnaký.

Vláknocement, ktorý je dostupný na súčasnom slovenskom a českom stavebnom trhu, neobsahuje azbest. Približne od konca osemdesiatych rokov (môže sa líšiť v závislosti od výrobcu) ide teda o plne ekologickú výrobu. Pôvodné výstužné vlákna na báze azbestu nahradili zdravotne neškodné umelé vlákna na báze polyvinylalkoholu a polyakrylonitritu. K ich spojeniu s cementom dochádza pomocou takzvaných procesných vlákien z buničiny. Podľa výsledkov skúšok v laboratóriách vykazuje tento materiál z hľadiska mechanických a chemických vlastností rovnako priaznivé výsledky ako pôvodný. Životnosť vláknocementových strešných materiálov sa odhaduje približne na 50 až 70 rokov.

Výroba
Maloformátové strešné šablóny sa vyrá­bajú z vláknocementu na takzvanom ha­ts­chekovom stroji. Jednotlivé komponenty tvoriace vláknocement tvorí asi 40 % spojiva – portlandský cement, asi 11 % kameniva (vápencová múčka), asi 5 % procesného vlákna – buničina, asi 2 % výstužného vlákna – PVA, PAN, asi 30 % mikroskopických čiastočiek vzduchu (póry) a asi 12 % vody (obr. 1). Všetky suroviny sa spracujú v miešacom zariadení na riedku kašu. Táto cementom viazaná zmes sa následne filtruje cez nekonečné rúno z vody a navíja na tvarovací valec tak dlho, pokiaľ sa nedosiahne potrebná hrúbka. Vytvorený návin zbavený nadbytočnej vody sa naformátuje a neošetrené šablóny idú do lisu. Následne sa naskladajú na seba a zabalia do fólie. Takto sa nechajú počas troch týždňov (prirodzený čas zretia cementu) vytvrdnúť. Po vyzretí sa šablóny naformátujú, prípadne sa v nich vytvoria otvory na kotviace prvky, nafarbia a pripravia na predaj (obr. 2).


Obr. 2 Schéma výrobného procesu

Štandardne sa pomocou plátov v lise vyrábajú dva druhy povrchu – hladký a rastrovaný (imitácia bridlice).
Vláknocement má prirodzenú sivú farbu ako cement. Niektorí výrobcovia preto na dosiahnutie napríklad tmavosivého odtieňa pridávajú do zmesi pigment. Finálna povrchová úprava šablón sa vytvára nanesením vrstvy akrylátovej farby s otvorenými pórmi. Technológia nanášania farby a jej odolnosť sa môžu odlišovať podľa výrobcu.

Vlastnosti materiálu
Z fyzikálnych vlastností je dôležitá vysoká pevnosť v ohybe vďaka ťahovej výstuži z vlákien (spoločne s vysokou pevnosťou cementu v tlaku).

Vláknocementové šablóny sú ľahké (asi 13,4 kg/m2 – najpoužívanejší formát je tak­zvaný štvorec s dvomi skosenými rohmi), čo predstavuje v porovnaní s takzvanými ťažkými krytinami predovšetkým pri rekonštrukcii pôvodných vláknocementových striech výhodu, keďže nie je nutné zosilňovať pôvodný krov.

V porovnaní s inými ľahkými krytinami tlmia vo vyššej miere hluk. Sú odolné proti zachytávaniu nečistôt, korózii a poveternostným vplyvom. Rovnako dobre odolávajú biologickej degradácii (huby, baktérie a termity), sú nehorľavé a odolné proti mrazu.

Montáž
Ako podkladová konštrukcia sa najčastejšie používa drevené latovanie alebo debnenie. Drevo musí byť zdravé a suché. Pri kladení krytiny na debnenie treba použiť vhodný podkladový pás alebo fóliu. Pokiaľ sa použije asfaltovaný podkladový pás, mal by byť minimálne typu V13 (označovanie podľa DIN 52 143) pieskovaný. Prípadne možno použiť difúznu fóliu určenú na kladenie na debnenie. Zároveň je vždy nutné rešpektovať pokyny výrobcu.

Spôsoby krytia
Šablóny sa vyrábajú v rozličných formátoch (tvaroch a veľkostiach) na rozličné druhy krytia a v množstve farebných odtieňov. Rozlišujú sa takzvané základné a doplnkové šablóny.

Najpredávanejším a najtradičnejším formátom na českom trhu je štvorec s rozmermi 40 × 40 cm s dvomi skosenými rohmi (nazývané tiež česká šablóna). Tento formát je určený na jednoduché krytie vo vodorovných radoch (obr. 3).


Obr. 3 Schéma jednoduchého krytia vo vodorovných radoch štvorcom 40 × 40 cm s dvojitým lemovaním odkvapu z celých šablón s rozmerom 30 × 30 cm

Veľkou výhodou maloformátových vláknocementových šablón je ich univerzálonosť. To je dôležité predovšetkým z hľadiska riešenia okrajových konštrukčných prvkov (obr. 4). Na odkvap, hrebeň a nárožie možno pri tomto spôsobe krytia po­užiť šablóny zhotovené opracovávaním základných šablón používaných v ploche, a to pomocou vhodných nástrojov na opracovávanie vláknocementu (nožnice, rezačky a podobne).

Obr. 4 Jednoduché krytie vo vodorovných radoch štvorcami 40 × 40 cm Obr. 5 Jednoduché krytie v stúpajúcich radoch, nazývané aj nemecké krytie
Obr. 7, 8 Nemecké krytie – štvorce 30 × 30 cm s oblúkovým rezom sa ukladajú na plné debnenie

Ďalším typom krytia je takzvané jednoduché krytie v stúpajúcich radoch (nazývané aj nemecké krytie), ktoré vychádza z princípu krytia bridlicovej krytiny (obr. 5). Najčastejšie sa používajú štvorce s rozmermi 30 × 30 cm s oblúkovým rezom (takzvaný Bogenschnitt) (obr. 6). Kladenie tohto formátu sa, rovnako ako v prípade bridlice, realizuje na plné debnenie (obr. 7 a 8). Podľa prevládajúceho smeru vetra sa vyhotovuje pravé alebo ľavé krytie. Krytie zľava doprava sa označuje ako pravé krytie (šablóna má oblúkový rez vľavo) a krytie sprava doľava ako ľavé krytie (šablóna má oblúkový rez vpravo).

Obr. 9 Pravé previazané úžľabie pri nemeckom krytí, formát 30 × 30 cm s oblúkovým rezom Obr. 10 Nemecké krytie – uchytenie snehového zachytávača na streche
Obr. 11 Nemecké krytie – riešenie špecifických detailov Obr. 12 Použitie šablóny štvorca s oblúkovým rezom na obklad štítu
Obr. 13 Použitie šablóny štvorca s oblúkových rezom na obklad vikierov  Obr. 14 Použitie šablóny štvorca s oblúkových rezom na obklad komína

Tento spôsob kladenia vláknocementovej krytiny možno považovať za menej nákladnú náhradu strechy s bridlicovou krytinou.

Výrobcovia ponúkajú doplnkové formáty na riešenie okrajov, úžľabí (obr. 9) a podobne. Na riešenie špecifických detailov možno použiť opracované základné šablóny určené na kladenie do plochy (obr. 10 a 11).

Vláknocementové šablóny možno použiť nielen na šikmé strechy, ale aj na vyriešenie detailov zvislých plôch – obkladov štítov (obr. 12), vikierov (obr. 13), komínov (obr. 14) a podobne.Dvojité krytie vo vodorovných radoch napríklad pri použití šablóny s obdĺžnikovým tvarom s rozmerom 30 × 60 cm (s plnými alebo orezanými hranami) predstavuje ďalší obľúbený spôsob krytia (obr. 15). Svojim pravidelným geometrickým tvarom je veľmi častou voľbou architektov pri navrhovaní striech moderných stavieb.

Záver
Maloformátová vláknocementová krytina predstavuje moderný ekologický strešný materiál, ktorý nachádza uplatnenie tak pri rekonštrukciách starých striech, ako aj na strechách moderných novostavieb. Svojou univerzálnosťou, materiálovými charakteristikami, množstvom tvarov, spôsobov kladenia, farebných odtieňov sa stal výzvou pre kreatívnych architektov, projektantov a investorov.

TEXT: Ing. Dagmar Jakubíková
OBRÁZKY a FOTO: EBM Co.

Ing. Dagmar Jakubíková je oblastnou manažérkou spoločnosti EBM Co., s r. o., pre Českú republiku-západ.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.