Povinnosti vlastníkov bytov pri energetickej certifikácii budov
Hodnotenie budov z hľadiska energetickej hospodárnosti je povinnosťou, ktorá vyplýva zo smernice č. 2002/91/ES pre všetky členské štáty Európskej únie. Súvisiaci zákon, ktorým sa implementovala daná smernica, zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, nadobudol v Slovenskej republike účinnosť 1. januára 2006. Podľa § 14 tohto zákona sa povinnosť energetickej certifikácie vzťahuje na novú a na významne obnovovanú budovu v prípade kolaudačného konania po 1. januári 2008, ako aj na budovu predávanú a prenajímanú po 1. januári 2008.
Od 1. januára 2007 do 30. septembra 2009 platila vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MVRR SR) č. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonával zákon č. 555/2005 Z. z. Od 1. októbra 2009 platí vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu. Európsky parlament a Rada prijali 19. mája 2010 prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov ako smernicu č. 2010/31/EÚ. Zavedenie prepracovanej smernice do právnych predpisov členských štátov je povinnosťou do 9. júla 2012.
Hlavným cieľom smernice, teda aj zákona o energetickej hospodárnosti, je:
- zlepšiť energetickú hospodárnosť budov zmenou tepelnej ochrany, vykurovania, vetrania a chladenia vo vzťahu k vonkajším klimatickým a miestnym podmienkam, prípravy teplej vody a osvetlenia;
- zabezpečiť požadované podmienky týkajúce sa vnútorného prostredia budov;
- zefektívniť výstavbu a prevádzku budov.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z. z. platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov. Tento energetický certifikát platí pre prípad predaja alebo prenájmu v ktoromkoľvek čase predaja (prenájmu) počas platnosti energetického certifikátu. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť. V takom prípade je nutné zaobstarať nový energetický certifikát zohľadňujúci zmenený stav budovy. Skutočná spotreba energie neovplyvňuje dĺžku platnosti energetického certifikátu budovy.
Výpočet energetickej hospodárnosti budov a spracovanie energetického certifikátu sa týka budov ako celkov. Z § 5 ods. 2 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov vyplýva, že ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná. V Slovenskej republike povinnosť energetickej certifikácie bytov nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu.
Povinnosti vlastníka budovy
Obstaranie energetického certifikátu je povinnosťou vlastníka budovy. Podľa § 8 zákona má vlastník budovy zákonom stanovené povinnosti. Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 555/2005 Z. z. je energetická certifikácia povinná aj pri predaji a prenájme. Znamená to, že energetický certifikát je dokladom, ktorý je potrebné predložiť ako prílohu (originál) ku kúpno-predajnej zmluve (resp. jeho overenú kópiu pri prenájme) rovnako ako v prípade výstavby novej budovy alebo vykonania významnej obnovy, keď je dokladom ku kolaudácii.
V prípade neobstarania energetického certifikátu ku kolaudácii môže stavebný úrad podľa usmernenia MVRR SR z 20. 3. 2008 na základe písomného dokladu od štatutárneho zástupcu prevádzkovateľa živnosti na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov alebo osoby oprávnenej na energetickú certifikáciu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 555/2005 Z. z. stanoviť primeranú lehotu na odstránenie zisteného nedostatku, najviac 6 mesiacov podľa veľkosti a kategórie budovy. Uvedený nedostatok v intenciách § 82 ods. 2 stavebného zákona, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky v kolaudačnom konaní, nebráni vydaniu kolaudačného rozhodnutia.
Vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť pravidelnú kontrolu klimatizačného systému a kotla umiesteného v budove, zabezpečiť pri významnej obnove budovy reguláciu zásobovania teplom, zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo energetického vybavenia.
Vlastník budovy má povinnosť umiestniť energetický štítok v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým užívateľom, ak ide o veľkú budovu, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí. V iných budovách je umiestenie energetického štítku dobrovoľné. Znamená to tiež, že energetický štítok spracovaný pre bytový dom môže byť takisto umiestený na viditeľnom a všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome prístupnom mieste.
Ak vlastníkov bytov alebo bytového domu ako aj nebytovej budovy zastupuje správca alebo iný zástupca spoločenstva vlastníkov bytov, na základe súhlasu vlastníkov podľa platných, zákonom daných podmienok tento zástupca objednáva energetický certifikát budovy (rovnako ako aj pri objednaní projektovej dokumentácie na obnovu, tepelnú ochranu zateplením a pod.). Na úhradu nákladov spojených s energetickou certifikáciou budovy platia rovnaké podmienky, ako na akékoľvek iné úhrady spojené s bývaním v bytovom dome. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 555/2005 Z. z. povinnosti, ktoré má podľa tohto zákona vlastník budovy, sa vzťahujú aj na správcu budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na bytové družstvo.
Energetický certifikát budovy je možné spracovať iba spôsobom, ktorý vyplýva zo zákona č. 555/2005 Z. z. Vzhľad energetického certifikátu musí zodpovedať vzoru, ktorý je zverejnený vo vyhláške MVRR SR č. 311/2009 Z. z. Akýkoľvek iný spôsob výpočtu a použitie iného vzoru podobného vzhľadu podľa zákona nenahrádza energetický certifikát. Energetické certifikáty vydané do 30. septembra 2009 platia na čas, na ktorý boli vydané.
Spracovateľ energetického certifikátu budovy
Energetickú certifikáciu vykonávajú odborne spôsobilé osoby ustanovené podľa miest spotreby energie, t. j. tepelná ochrana, vykurovanie a príprava teplej vody; pri iných budovách ako na bývanie aj vetranie a chladenie, osvetlenie. Zoznam odborne spôsobilých osôb je zverejnený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov. Vykonávať energetickú certifikáciu môže odborne spôsobilá osoba, iba ak má na túto činnosť živnosť. Energetickú certifikáciu môžu vykonávať aj právnické osoby, ktoré zamestnávajú odborne spôsobilé osoby podľa miest spotreby (§ 6 ods. 2 zákona) alebo fyzické osoby navzájom dohodnuté o podiele na spracovaní energetického certifikátu.
Energetický certifikát budovy vydáva osoba odborne spôsobilá na tepelnú ochranu budov, ktorá na titulnej strane energetického certifikátu umiestňuje svoj podpis a odtlačok pečiatky. Energetický certifikát budovy sa vyhotovuje vo dvoch origináloch, z ktorých jeden patrí vlastníkovi budovy a druhý uchováva odborne spôsobilá osoba. Prílohou energetického certifikátu je správa, ktorá musí obsahovať aspoň vstupné údaje energetického hodnotenia a čiastkové výsledky výpočtu. Jedno vyhotovenie správy odovzdá osoba odborne spôsobilá na tepelnú ochranu budov vlastníkovi budovy.
Číslo energetického certifikátu prideľuje a eviduje ministerstvo na základe požiadavky odborne spôsobilej osoby. Odborne spôsobilá osoba má povinnosť poslať energetický certifikát elektronicky ministerstvu. Zaevidovanie spracovaného energetického certifikátu si môže vlastník budovy skontrolovať na webovej stránke Informačného systému pre podporu rozvoja regiónov Slovenskej republiky.
Energetický certifikát budovy musí obsahovať aj návrh opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií budovy a na zvýšenie účinnosti technického a energetického vybavenia budovy, ako aj organizačných opatrení v správe budovy, najmä na zlepšenie jej prevádzky a údržby a jej technických a energetických zariadení. Uplatniť navrhované opatrenia nie je povinnosťou vlastníka budovy.
Odborne spôsobilú osobu na vykonanie energetickej certifikácie si môže zvoliť vlastník alebo v jeho zastúpení správca. Energetická certifikácia sa uskutoční na základe zmluvy.
Podmienky súvisiace s energetickou certifikáciou budovy
Nové budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy (§ 4 ods. 1 zákona).
V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z. z. projektová dokumentácia bytových a nebytových budov predkladaná k žiadosti o stavebné povolenie nových a existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú, musí mať ako súčasť tejto dokumentácie spracované projektové hodnotenie podľa § 1 ods. 2 vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z. z. vykonané so zohľadnením normalizovaných vstupných údajov (klimatické podmienky, podmienky vnútorného prostredia, obsadenosť budovy) a projektovaných vlastností zabudovaných stavebných výrobkov. Projektové hodnotenie sa spracuje v rozsahu, ktorý závisí od rozsahu významnej obnovy (napr. v prípade zateplenia budovy bez zásahov do vykurovania sa spracuje iba tepelnotechnický posudok). Podľa § 4 ods. 3 zákona je projektant povinný minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie rovnako ako na povolenie zmeny stavby. Minimálne požiadavky určujú technické normy. Spracovateľom projektového hodnotenia je autorizovaný inžinier ustanovený podľa zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (zoznam autorizovaných inžinierov je uvedený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov).
Výpočet energetickej hospodárnosti sa v procese energetickej certifikácie vykonáva ako normalizované energetické hodnotenie podľa vyhlášky č. 311/2009 Z. z. ku kolaudačnému konaniu. Normalizované hodnotenie sa vykonáva so zohľadnením skutočného zhotovenia stavby, teda odborne spôsobilá osoba musí porovnať skutočné vyhotovenie s vlastnosťami stavebných materiálov, stavebných konštrukcií a prvkov systémov technického zariadenia budovy s projektovanými, teda zahrnutými do projektovej dokumentácie.
Zaradenie bytového domu do energetickej triedy A až G sa uskutočňuje na základe hodnotenia potreby energie na vykurovanie (vrátane potreby tepla na vykurovanie) a potreby energie na prípravu teplej vody. Ostatné miesta spotreby sa hodnotia iba pri nebytovej budove. Každá odborne spôsobilá osoba podľa miesta spotreby energie v budove vykoná výpočet a zatriedenie do energetickej triedy podľa miesta spotreby energie. Odborne spôsobilá osoba takto hodnotí aj splnenie povinností projektanta, ktorý mal navrhnúť novú a významne obnovenú budovu tak, aby sa preukázalo splnenie požiadaviek na minimálnu energetickú hospodárnosť budovy. Súčasne potvrdzuje aj kvalitu vykonania stavebných prác, ktorými sa mali zabezpečiť predpoklady stanovené projektovou dokumentáciou.
Zaradenie budovy do energetickej triedy sa vykonáva podľa globálneho ukazovateľa – celkovej dodanej energie. Ide o hodnotenie budovy z hľadiska energetickej hospodárnosti. Ak sa na zásobovanie budovy použije energia zo zdroja s využitím solárnej energie, ktorý je pevne spojený so stavbou (na streche alebo na stene budovy), podľa Metodického usmernenia MVRR SR zo 17. decembra 2009 sa získaná energia odráta z dodanej energie podľa jednotlivých miest spotreby energie pred porovnaním so škálou energetických tried. Rodinný dom, bytový dom, či administratívna budova sa zaraďujú do energetickej triedy aj podľa primárnej energie. Výhodnosť uplatnenia obnoviteľných zdrojov energie sa zohľadňuje pri výpočte primárnej energie a emisií CO2.
Záver
Významnou obnovou budovy sa dosahuje viac ako 40 %-ná úspora energie. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov súvisí nielen so znížením spotreby energie pri užívaní budov, ale aj so znížením nákladov na ich prevádzku pri zabezpečení tepelnej pohody a hygienických podmienok v užívanom vnútornom prostredí.
TEXT: prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
FOTO: Technický a skúšobný ústav stavebný, Dano Veselský, archív JAGA
Autorka pôsobí ako riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
