Okenné a dverové výplne otvorov navrhované ako súčasť obvodovej steny prešli dlhodobým vývojom rôznych typov konštrukcií. V súčasnosti tento vývoj ovplyvňujú najmä ich primárne funkcie, ako sú tepelná, zvuková a vzduchová izolácia, hydroizolácia, mechanická odolnosť, prirodzené denné osvetlenie, vetranie a v neposlednom rade aj ich požiarna odolnosť. Výplne otvorov, ktorých primárnou funkciou je zabrániť šíreniu požiaru, nazývame požiarne uzávery.
Pri rekonštrukciách objektov ľudovej architektúry je dôležité postupovať podľa zásad pamiatkovej ochrany. Medzi často vykonávané opravy patria aj rekonštrukcie striech. Na obnovu týchto konštrukcií je vhodné použiť pôvodnú krytinu – drevený šindeľ.
Zvykli sme si okenné systémy a teda okná rozdeľovať do materiálových skupín. Oknárske firmy sa väčšinou zameriavajú na jednu z nich (drevo, plast alebo hliník). Ak im zadáte požiadavku, spravia komplexnú ponuku na jednej materiálovej báze. Často sa snažia prispôsobiť výrobky možnostiam materiálu. Môže sa teda stať, že na Vašom nádhernom a vysnívanom dome máte okná, ktoré sú síce po technickej stránke v poriadku, ale od pôvodne navrhovaných sú na míle vzdialené...
Moderná architektúra vyjadruje symbiózu funkcie, estetiky, techniky a ekonómie. Obdobie striedania veku mechanickej výroby vekom informatiky, charakterizované nástupom a rozvojom mikroelektroniky, sa odráža aj v architektúre. Tá si čoraz viac vyžaduje interdisciplinárny prístup a integrované koncepcie. Cesta k ekonomicky efektívnej tepelnej ochrane budov vedie cez využívanie ekologicky čistých, obnoviteľných alternatívnych zdrojov energie. Jedným z nich je slnečné žiarenie, ktorého využitie vedie cez teóriu prirodzených fyzikálnych medzipriestorov. K najrozšírenejším praktickým aplikáciám fyzikálnej teórie medzipriestorov v súčasnom období patrí dvojitá transparentná fasáda ako jeden z variantov novej fasádnej techniky budov.
Popri požiarnej odolnosti je jedným z citlivých miest drevených stropov práve izolácia proti hluku. Konvenčné drevené stropné konštrukcie bez patričných úprav majú totiž horšie zvukovoizolačné vlastnosti ako masívne stropy na silikátovej báze. Samotné drevo a materiály na báze dreva sa pritom považujú za materiály s vynikajúcimi akustickými vlastnosťami (pohltivosť, hustota, rýchlosť šírenia zvuku a pod.). Pri ich správnom využití v celkovej skladbe konštrukcie (poznaní princípu šírenia zvuku a konštrukčných zásad) možno účinnými opatreniami podstatne zlepšiť akustické vlastnosti stropu, aby boli porovnateľné s vlastnosťami niektorých silikátových stropov.
Pripadá nám samozrejmé, že sa statika nosných konštrukcií – najmä pri výškových budovách – bude riadiť výlučne technickými hľadiskami a jediné kritériá, ktoré sa okrem fyzikálnych zákonov berú do úvahy, sú požiadavky investora, technologické nároky a architektonické hľadiská. Na príklade výškovej budovy City Tower v Prahe v štvrti Pankrác, ktorá je so 109 metrami najvyššou budovou v Česku, si však môžeme ukázať, o čo je skutočnosť zložitejšia.
Nová strešná krytina KMB BETA 2008 je, povedané motoristickou terminológiou, výsledkom faceliftu najžiadanejšej profilovanej betónovej strešnej krytiny od spoločnosti KM Beta, a.s. Úpravy lícnej a rubovej strany zvýšili technické aj úžitkové vlastnosti novinky. KMB BETA 2008 vyniká nižšou hmotnosťou pri zachovaní vysokej pevnosti, zvýšenou vodnou drážkou s väčšou vôľou a navyše aj vylepšenou stabilitou rezaných škridiel. Táto novinka sa – podobne ako ostatné krytiny od spoločnosti KM Beta, a.s. – vyrába z kvalitných surovín, predovšetkým kremičitého piesku z lokality zvanej Moravská Sahara.
Strechy s kovovými krytinami, tak ako všetky strechy, musia plniť základné funkcie strešného systému — ochranu proti vnikaniu vlhkosti, hluku, ohňu a tepelnú ochranu. Okrem toho musia odolávať zaťaženiam tlakom alebo vztlakom vetra, tiaži, dilatačným zmenám a celkovým posunom stavby v dôsledku pnutia. Z toho vyplýva, že pri zhotovovaní strechy je dôležité správne zrealizovať jej podkladovú konštrukciu a následne aj samotné pokrývanie a pripevňovanie kovovej krytiny.
Koľko hláv, toľko názorov. Téma uplatnenia obvodových plášťov v architektúre určite nenechala chladných šiestich naslovovzatých odborníkov, ktorí sa s nami podelili o svoje odborné poznatky a postrehy. Názory na problematiku sa rôznia vzhľadom na odbornú špecializáciu respondentov, ale menovateľ ostáva spoločný – kvalita života, ktorá je súčinom estetických, technických, ekologických či ekonomických vlastností komponentov, vytvárajúcich náš každodenný priestor.
Počas výstavby vysokopodlažných a polyfunkčných stavieb sa čoraz viac stavebných spoločností zaoberá otázkou návrhu betónu, postupu ukladania a spôsobu ošetrovania konštrukcií z masívneho betónu. Najčastejšie sa tento druh betónu využíva na výstavbu základových dosiek.
Na kvalitný pohľadový betón bez ďalšej povrchovej úpravy sa kladú najmä v súčasnej dobe vysoké nároky. Pri jeho výrobe je dôležité dodržať všetky technologické opatrenia, aby sa zabezpečil estetický povrch betónu s vysokou životnosťou a bez potreby ďalšej investície. Nie je zriedkavým javom, že v snahe znížiť materiálové náklady sa miesto projektovanej betónovej zmesi použije lacnejší, na tento účel nevhodný betón. V dôsledku takejto úspory sa vo väčšine prípadov po oddebnení ukáže povrch, ktorý je v rozpore s pôvodnými predstavami. Chyby, ktoré sa následne vyskytnú, možno odstrániť iba do určitej miery.
Myšlienka pasívneho domu vznikla približne pred dvadsiatimi rokmi v Nemecku. Bola taká revolučná a zároveň reálna, že už o dva roky neskôr bol položený základný kameň prvého pasívneho domu. Odvtedy sa po celom svete v rôznych obmenách a technických vylepšeniach postavili stovky ďalších pasívnych domov. V čom teda spočíva jeho výnimočnosť a v čom je iný?
„Horizontálny rozmer sme dobyli – je tu pre nás, ale vertikálny rozmer je stále voľný.“ Aj takto možno parafrázovať priekopníka vertikálnych záhrad, francúzskeho botanika Patricka Blanca. Jeho tvorba je odpoveďou na výzvu nájsť nové, unikátne cesty ochrany kultúrneho prostredia v ére ohromujúcich možností ľudskej aktivity. Život modernej spoločnosti sa čoraz viac sústreďuje na mestá, takže sa postupne vytrácajú väzby človeka s prírodou. Novodobý fenomén vertikálneho sveta architektúry – hydroponické technológie „zelených“ fasád – sa stáva stále reálnejším smerovaním kvality bývania mestských obyvateľov v budúcnosti.
Na začiatku projektu bolo zadanie investora vybudovať v Mladej Boleslavi nové vzdelávacie centrum. Napriek úvahám o stavbe na zelenej lúke dospel realizačný tím ku konečnému rozhodnutiu postaviť centrum vedľa historickej budovy kostola sv. Bonaventury a piaristického kláštora v časti mesta nesúcom názov Na Karmeli. Takto sa v podstate rozhodlo o záchrane významnej mladoboleslavskej pamiatky.
Prefabrikovaný architektonický betón (PAB) sa vyrába zo špeciálnych betónových zmesí technologickými postupmi, ktoré mu okrem pevnosti, trvácnosti a ďalších technických parametrov zabezpečujú čo najlepší vzhľad. Práve preto má PAB – na rozdiel od betónových prefabrikátov určených na konštrukčné účely – primárne estetickú funkciu.
