ŽSR – Modernizácia železničného uzla Žilina: časová harmonizácia priebehu výstavby

Modernizácia železničného uzla Žilina bola jednou z najrozsiahlejších investícií do železničnej infraštruktúry na Slovensku realizovanou pri plnej prevádzke. Kľúčovým faktorom úspešnej realizácie bola časová harmonizácia výstavby založená na detailnom plánovaní, etapizácii prác, priebežnej aktualizácii harmonogramov a systematickom modelovaní výlukových procesov. Článok sa zameriava na metodiku spracovania harmonogramov, tvorbu rozkazov o výlukách (ROV) a praktické skúsenosti zo zložitej realizácie stavby v podmienkach zachovania železničnej prevádzky.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Realizácia rozsiahlych železničných stavieb v prevádzkovaných železničných uzloch predstavuje mimoriadne náročnú úlohu z organizačného, technického aj dopravno-prevádzkového hľadiska. Takéto projekty si vyžadujú precíznu koordináciu výstavby so zachovaním osobnej aj nákladnej železničnej dopravy.

Vzhľadom na význam uzla Žilina v slovenskej železničnej sieti bolo pri jeho modernizácii nevyhnutné plánovať stavebné činnosti tak, aby bola zabezpečená požadovaná priepustnosť tratí a staníc počas celej realizácie.

Harmonogram – živý dokument pre koordináciu výkonov

Základným nástrojom riadenia projektu bol harmonogram výstavby. V predrealizačnej fáze bol na základe plánu organizácie výstavby (POV), navrhovaných technických riešení, technológií a predpokladaných pracovných postupov vypracovaný súťažný harmonogram výstavby. Tento harmonogram preukazoval realizovateľnosť stavby v podmienkach plánovaných výluk a prevádzkových obmedzení.

Po podpise zmluvy o dielo bol harmonogram upravený do podoby zmluvného harmonogramu v súlade s požiadavkami FIDIC – Červená kniha a zmluvnými podmienkami. V priebehu realizácie bol harmonogram pravidelne aktualizovaný a revidovaný tak, aby zohľadňoval skutočný postup stavebných prác, úpravy POV zo strany investora z dôvodu prispôsobenia legislatívnemu procesu, vydané pokyny na zmenu a schválené ROV. Harmonogram tak slúžil ako živý dokument umožňujúci efektívnu koordináciu účastníkov výstavby.

Modelovanie výlukových procesov pre tvorbu ROV

Modelovanie výlukových procesov pre tvorbu rozkazov o výluke bolo kritickou súčasťou riadenia výstavby a železničnej infraštruktúry. Počas realizácie projektu bolo spracovaných 59 ROV, ktorých cieľom bolo minimalizovať dosahy stavebných činností na železničnú dopravu pri zachovaní bezpečnosti a plynulosti prevádzky dotknutých železničných staníc v uzle Žilina a príslušných traťových úsekov.

Proces tvorby ROV zahŕňal identifikáciu technických potrieb výstavby, analýzu dosahov na grafikon vlakovej dopravy a návrh prevádzkových a organizačných opatrení. Medzi kľúčové opatrenia patrila optimalizácia rozsahu výluk, delenie výluk na menšie časové bloky, návrh náhradnej autobusovej dopravy a koordinácia technologických systémov infraštruktúry, najmä trakčného vedenia a zabezpečovacích zariadení.

Výluková činnosť bola realizovaná v súlade s internými predpismi ŽSR, a to najmä Z1 (Základný predpis pre dopravu a prevádzku), Z2 (Základný predpis pre Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach ŽSR) a DP4 (Základný predpis pre výlukovú činnosť, Prehľad výlukových prác). Všetkých 59 ROV bolo ukončených v stanovených termínoch, t. j. bez prekročenia výluk.

Pre úspešný model ROV boli kľúčové dátová presnosť s využitím aktuálnych informácií z informačných systémov o infraštruktúre ŽSR, koordinácia z hľadiska zosúladenia požiadaviek na údržbu trate s požiadavkami na dodržanie grafikonu vlakovej dopravy a technické riešenie na základe prehľadného súboru stavebných objektov a prevádzkových celkov z POV.

Charakteristika a členenie stavby

Hlavným cieľom stavby bolo zmodernizovanie technickej infraštruktúry a dosiahnutie parametrov európskych dohôd o trasách medzinárodnej dopravy (AGC, AGTC). Modernizácia zahŕňala prestavbu koľajiska, rekonštrukciu a novú výstavbu mostných objektov, výstavbu podchodov pre cestujúcich a verejnosť, obnovu nástupísk, úpravu zabezpečovacích zariadení a prípravu infraštruktúry na zmenu trakčnej sústavy.

Z dôvodu veľkého rozsahu a zložitosti projektu bola stavba rozdelená na tzv. ucelené časti stavby (UČS), ktoré umožnili vhodnejšie organizovať postup výstavby pri zachovaní prevádzky. Ucelená časť obsahovala stavebné objekty (SO) a prevádzkové súbory (PS) radené podľa profesijných odborov. Stavba zahŕňala celkovo 180 PS a 506 SO.

UČS 53 Žilina osobná stanica

Rozhodujúcou časťou projektu bola realizácia UČS 53 Žilina osobná stanica, ktorá predstavovala technicky aj prevádzkovo najnáročnejší úsek stavby. Kľúčovým kritériom realizácie bolo zachovanie prevádzky na hlavných traťových a staničných koľajach uzla Žilina s minimalizovaním stavebných prác na prevádzkovaných koľajach a zároveň dodržiavanie základných požiadaviek prevádzky dopravy (zabezpečenie prevádzky strategických vlečiek, minimalizovanie výluk susedných medzistaničných úsekov a jednotlivých častí výluk párnej a nepárnej skupiny koľají v ŽST, zabezpečenie dostatočnej kapacity zariadení pre osobnú a tranzitnú dopravu, krátkodobé deponovanie súprav).

Časová harmonizácia priebehu výstavby

V zmysle POV bola stavba rozdelená do 14 samostatných stavebných fáz. Každá fáza sa zaoberala postupnosťou demontáže starých častí koľajiska, ako aj umelých objektov, a následne tvorila postupnosť modernizácie infraštruktúry pri podmienke minimalizovania kolíznych bodov v časovej osi výstavby.

Veľký dôraz sa kládol na dodržanie POV a jeho nadväznosti na priebeh výstavby v zmysle jednotlivých fáz. V každej fáze bolo potrebné zachovať stanovené časové rozhranie, aby nedochádzalo k prekročeniu výstavby danej fázy a nedodržaniu povoleného a schváleného ROV. Do realizácie vstúpilo množstvo aspektov a obmedzení, ktoré bolo potrebné zapracovať do postupu prác bez negatívneho vplyvu na priebeh výstavby a so zachovaním plánovaného časového rozhrania danej fázy výstavby.

Stavebné postupy jednotlivých fáz mali vplyv na prevádzku koľajovej dopravy a zároveň na cestnú dopravu v meste Žilina. Významnú úlohu zohrala demontáž nepotrebných častí pôvodnej zriaďovacej stanice Žilina, príprava a realizácia nosných mostných objektov cez rieky Váh a Rajčianka, ako aj postupné dobudovanie párnej a nepárnej skupiny koľají.

Realizácia stavebných prác musela byť zároveň zosúladená s významnými zásahmi do cestnej infraštruktúry mesta Žilina, najmä s výstavbou cestných nadjazdov Žilina predmestie a Ul. 1. mája – Ľavobrežná, cestného podjazdu ulice Kysucká, podchodov a s úpravami cestných križovatiek.

Záver

Projekt preukázal, že dôsledná časová harmonizácia výstavby, komplexne spracovaný plán organizácie výstavby a systematické modelovanie výlukových procesov sú nevyhnutnými predpokladmi úspešnej realizácie rozsiahlych železničných stavieb pri zachovaní plnej prevádzky. Skúsenosti získané počas realizácie stavby predstavujú cenný podklad pre prípravu ďalších obdobných projektov v zložitých železničných uzloch.

Modernizáciou železničného uzla Žilina sa ukončila modernizácia uceleného železničného úseku v smere od Bratislavy po Varín a v smere od Žiliny do Krásna nad Kysucou. V súčasnosti sa realizuje prestavba systému 25 kV, ktorá by mala byť dokončená v 09/2026.

Text : Ľubomír Goňo, Ladislav Mokošák, STRABAG s. r. o.
Foto: STRABAG s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 3/26.