Tunely sú na Slovensku podceňované, o ich benefitoch sa nehovorí
Práve na mesiac jún pripadajú výročia otvorenia dvoch, v súčasnosti najvýznamnejších, tunelov na Slovensku – Sitiny a Braniska. Málokto však o tom vie. Na Slovensku sa vo všeobecnosti spájajú tunely najmä s negatívami, ako je predražovanie či nedodržanie časového plánu. O ich prínosoch, napríklad ušetrení času, životného prostredia a v neposlednom rade ľudských životov, sa nehovorí. Aj preto sa Slovenská tunelárska asociácia (STA) rozhodla v období od 15. júna do 15. júla vyhlásiť Mesiac tunelov, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o týchto stavbách a priniesť viac informácií. Pre laickú verejnosť je v tejto súvislosti pripravená aj atraktívna putovná výstava, ktorá predstaví to NAJ zo slovenského tunelárstva.
Za niekoľko dní, presnejšie 23. júna uplynú dva roky od oficiálneho otvorenia tunela Sitina na diaľnici D2 Lamačská cesta – Staré grunty. Tunel, ktorý bol za ten rok ocenený titulom Stavba roka, výrazne zlepšil dopravu v západnej časti mesta a ušetril šoférom čas strávený na cestách či v zápchach. „Vďaka tunelu ušetrí každé auto pri jednej jazde v priemere šesť minút, pričom denne ich prejde tunelom okolo 40 tisíc. Za rok to predstavuje celkovú úsporu všetkých cestujúcich približne 90 tisíc dní,“ uvádza členka výboru Slovenskej tunelárskej asociácie Viktória Chomová.
Ešte závažnejším argumentom je bezpečnosť tunela, nižšia nehodovosť a ušetrenie ľudských životov. Hoci medzi verejnosťou sa rozšíril opačný mýtus. „Nehody v tuneloch sú oveľa atraktívnejšie ako na ostatných komunikáciách, preto sa o nich viac hovorí. Tunely sú však bezpečné, komplikácie vzniknú v prevažnej väčšine vinou vodičov, ktorí nepoznajú pravidlá jazdy či postup, ako je potrebné zachovať sa v prípade mimoriadnej udalosti,“ uvádza člen STA Miloslav Frankovský. Slovenské tunely sú však budované v súlade s európskymi požiadavkami na bezpečnosť prevádzky a vybavenosť bezpečnostnými prvkami je na mimoriadne vysokej úrovni. V prípade kritickej situácie pomáhajú bezpečnostné prvky túto situáciu odhaliť, okamžite upovedomiť servisné a záchranné zložky a organizovať záchrannú akciu. Stavby sú vybavené dostatočným počtom únikových východov, svetelnou signalizáciou, či kamerovým systémom.
Jedným z najdiskutovanejších tunelov je Višňové, ktorého stavba je naplánovaná v jednom z kritických úsekov slovenských ciest medzi Žilinou a Martinom. Hoci podľa pôvodných plánov mohla byť stavba v súčasnosti už v prevádzke, začiatok výstavby sa stále odkladá. „Podľa štatistík je na tomto 19-kilometrovom úseku nehodovosť tri razy väčšia ako celkový priemer na diaľniciach. Napríklad v rokoch 2003 až 2007 tu bolo 815 dopravných nehôd, ktoré si vyžiadali 16 obetí a 40 ťažko zranených. Ak by už tunel bol v prevádzke, mohli byť tieto čísla oveľa nižšie,“ hovorí člen STA Peter Witkovský.
Tunely majú jednoznačne nezastupiteľné miesto v dopravnej infraštruktúre krajiny hornatého charakteru, ako je Slovensko. Ich benefity spočívajú vo výraznom skrátení ciest v porovnaní s obchádzkovými trasami, a teda znížením spotreby energií, čo je nielen finančný, ale aj ekologický benefit. Z ekologického hľadiska taktiež umožňujú v najväčšej možnej miere zachovať charakter krajiny a prírody. V súvislosti s tunelmi sa často hovorí o ich predražení a ceny sa porovnávajú s okolitými krajinami. „Vo veľa prípadoch ide o skreslené informácie. Nestačí totiž porovnať len dĺžku dvoch tunelov, pretože náklady na ich výstavbu značne ovplyvňuje pripravenosť stavby, geologické podmienky, zemepisná poloha či technická úroveň tunela. Ceny slovenských stavebných firiem sú však plne konkurenčné , čo potvrdzujú viaceré víťazstvá v medzinárodných tendroch,“ uvádza Witkovský.
V súčasnosti vníma Slovenská tunelárska asociácia ako najväčšiu prioritu stavbu tunela Višňové, kľúčových je však aj všetkých šesť tunelov na trase diaľnice D1 najmä v úseku Hričovské Podhradie – Ivachnová. Nemenej významný je aj projekt novej železničnej trate TEN-T, ktorá bude spájať Bratislavu s Parížom či Stuttgartom. Trať vedená sčasti popod riekou Dunaj bude slúžiť aj verejnej mestskej doprave. „Preto železničné prepojenie TEN-T koridorov vnímame do budúcnosti ako kľúčové pre regionálnu i vnútromestskú hromadnú dopravu,“ uvádza Chomová. Projekt bol prezentovaný koncom mája aj na medzinárodnom fóre na Svetovom tunelárskom kongrese v Budapešti a stretol sa s mimoriadne priaznivým ohlasom. Slovenskí odborníci v oblasti podzemného staviteľstva sú v zahraničí uznávaní, viedli alebo spolupracovali na projektoch v Nemecku, Slovinsku, ale aj v Sýrii či Spojených arabských emirátoch. Paradoxne sa najčastejšie na Slovensku stretávajú s nepochopením či neprimeranými reakciami. „Tunely rovnako ako napríklad mosty sú inžinierske stavby mimoriadne náročné na návrh, realizáciu i prevádzku a nezaslúžia si negatívnu odozvu, ktorá možno vyplýva aj z neporozumenia a nedostatku informácií,“ uzatvára predseda STA Róbert Turanský.
Mesiac tunelov potrvá od 15. júna do 15. júla. V tomto období sa uskutoční v slovenských mestách putovná výstava s fotografiami, ktoré zachytávajú najstarší, najdlhší či najoriginálnejší tunel na Slovensku. Výstava 10 Naj v slovenských tuneloch sa začne v Bratislave (15. – 21. Jún, Avion Shoping Park), pokračovať bude do Žiliny (22. – 28. Jún, Obchodné centrum Max), neskôr do Košíc (29. Jún – 5. Júl, Obchodné centrum Optima) a svoju púť zakončí v Martine. Viac informácií nájdete aj na www.tunelysupotrebne.sk.
Zdroj: Slovenská tunelárska asociácia (STA)
