Moderná podoba mestskej brány

Moderná podoba mestskej brány

Okrem letísk, ktoré si nachádzajú svoje miesto na stránkach časopisov i v debatách architektov, sa ostatné súčasné dopravné stavby či brány do miest, najmä vo veľkomestách s dlhou históriou, väčšinou nepovažujú za hodné reprezentácie. V Kodani, meste so skvelou súčasnou architektúrou, sa v najužšom výbere významných stavieb popri Čiernom diamante – Kráľovskej knižnici od Schmidt, Hammer a Lassen z roku 1999 spomína aj zaujímavý trajektový terminál spoločnosti DFDS od ateliéru 3XNielsen.



Projekt sa stal stavebným symbolom mesta na dvoch ostrovoch zaiste pre sentiment, ktorý jeho obyvatelia cítia k moru a lodiam – táto stavba je akosi neúplná, keď pri jej troch mólach nekotvia 170 metrov dlhé obrie trajekty, ako je Škandinávska koruna. Navyše, iba z linky z Osla prechádza cez ňu ročne 800-tisíc návštevníkov. Symbolizuje teda aj jednu z hlavných brán do Dánska. Najmä preto ju na začiatku septembra 2004 otvárala členka kráľovskej rodiny princezná Alexandra Christina.

Terminál s citom k vode

Z architektonického hľadiska je budova významná dialógom s okolím. Tvarom by zapadla medzi lodenice a suché doky, dokonca aj stojí na mieste bývalého Južného prístavu, Søndre Frihavn. Prispôsobuje sa aj novým stavbám vyrastajúcim južne od nej v štvrti Amerika Plads s obytnými a administratívnymi domami – sčasti novými, sčasti adaptovanými historickými prístavnými silami a skladiskami. Tím z 3XN vedený Kimom Herforthom Nielsenom rátal najmä s výškovou administratívnou budovou Medená veža, projektovanou ateliérom Arkitema, ktorú stavali súčasne s terminálom oproti na druhej strane ulice, a to nielen vo všeobecných vzťahoch – použili dokonca aj sklo s rovnakým odtieňom.

Terminál stojí na umelom ostrohu bývalých dokov na veľmi exponovanom mieste, odkiaľ je len na skok k soche Malej morskej víly. Starý terminál stál takmer 150 rokov bezprostredne pri kráľovskom paláci Amalienborg a trajekty nielen vyčnievali spoza klasicistických budov, ale priestor pri mólach nebol ideálny na manévrovanie áut, ktorých sa do trajektu zmestí až 400. Nová lokalita je výhodnejšia aj preto, lebo je z nej bližšie na nádražie Østerport.

Predĺžený, až 165-metrový sklený kváder patrí do typológie 3XN; charakteristický je najmä pre ich administratívne budovy. Blok zvyčajne rozčleňujú výrezmi, v ktorých bývajú zimné záhrady, ako napr. v kodanskom sídle Deloitte, o ktorom časopis ASB informoval v čísle 7/2007. V termináli si zvolili opačný postup – nie uberanie, ale pridávanie hmoty. Vyčnievajúca pravouhlá plocha na prvom poschodí na oboch dlhších stranách naznačuje ústredný priestor, kde sa zhromažďujú cestujúci. Exteriér komplikuje raster zo skla s rôznym stupňom priehľadnosti a kontrastné piliere z čierneho betónu podopierajúce blok.

Ateliér 3XN sa nešpecializuje na dopravné stavby. Očividne ho však lákajú lokality na brehu mora alebo rieky. Vo vodnej hladine sa odzrkadľujú viaceré diela: banka FIH Erhvervsbank na nábreží Langelinie neďaleko terminálu (2002), centrum modernej hudby a jazzu Musikgebouw (2005) uprostred bývalého amsterdamského prístavu, tento rok dokončený areál univerzity, koncertnej siene a vedeckého strediska v Sønderborgu pri prielive Als Sund, banka Saxo taktiež na území bývalého kodanského prístavu (2008), múzeum v Liverpoole (2008) na pamiatkovom nábreží pri rieke Mersey. Obytný dom Maják, súčasť víťazného projektu z minulého roku, bude stáť na nábreží v Aarhuse.

„Zelený“ príklad pre letiská

Z rozostavaných letiskových terminálov je jedným z najzaujímavejších terminál pri Indianapolise v USA. Medzinárodné letisko patrí k menším, je zhruba porovnateľné s pražským. Projektantom je architektonická firma Hellmuth, Obata + Kassabaum, Inc., ktorá sa v tejto oblasti špecializuje práve na letiská tejto veľkosti (v USA Lambert St. Louis, Boston Logan, v Japonsku Sendai, v Írsku Cork). Novú 103-metrovú riadiacu vežu, tretiu najväčšiu v USA, dokončili minulý rok, terminál odovzdajú do užívania na konci budúceho roku. V polovici augusta vedenie letiska odhadovalo, že stavba je dokončená na 65 percent.

Ak sa toto letisko momentálne považuje za budúcu špičku v Spojených štátoch, je to v kvalite stavby. Ani po prestavbe, keď pribudne sedem brán a budú tu môcť pristávať najväčšie lietadlá, aj dvojpalubový Airbus 380, sa nič podstatné nezmení na tom, že dopravným uzlom bude prechádzať niekoľkonásobne menej cestujúcich ako cez najväčšie svetové letiská (v roku 2005 prešlo cez starý terminál desaťkrát menej pasažierov ako cez svetovú jednotku Hartsfield-Jackson v Atlante).

Projekt vzbudzuje pozornosť ekologickými prvkami. Strešná membrána bude odrážať slnečné lúče a strecha presahom zacloní sklené priečelie. Veľký kruhový svetlík s priemerom vyše 60 metrov nad letiskovou halou budú pred prehrievaním chrániť sklá so serigraficky naneseným rastrom náteru na keramickej báze (ceramic fritted). Profil strechy zabezpečí prirodzené ochladzovanie prúdením vzduchu a dažďová voda sa zo strechy bude odvádzať a zužitkovávať. Ako ekologický prvok sa označuje aj použitie tzv. lokálnych materiálov, ktoré sa vyrobili v okruhu 800 kilometrov.

Kapacita sa v tomto prípade nezväčšila rozšírením terminálu spred 50 rokov, ale postavením nového terminálu a na novom mieste. V USA to nie je bežné, posledný raz takto postupovali pri výstavbe denverského letiska v polovici 90. rokov minulého storočia. Indianapoliský terminál bude príkladom aj úsporným riešením prístupových trás. Situovali ho medzi dvoma rovnobežnými vzletovo-pristávacími dráhami, aby sa zmenšili dráhy pojazdové. Kvôli skráteniu prístupových komunikácií nešetrili náklady na posunutie úseku diaľnice Interstate 70 z Utahu na východné pobrežie o 150 metrov bližšie k novému objektu. Touto etapou sa začala výstavba a asfalt a betón zo zrušených úsekov uplatnili v ďalšej výstavbe. Pri projektovaní sa bral ohľad aj na svetelný smog, letiskové vozidlá naplánovali s elektromotormi, o likvidáciu odpadu sa postarajú tri strediská.

Terminál nadviaže na americký trend vystavovať v halách umelecké diela, ktorý sa presadil na miamskom a denverskom letisku a letisku Washington Dulles. Na priečelí indianapoliskej haly bude napr. kompozícia z leptaného farebného skla od britského výtvarníka Martina Donlina (500 štvorcových metrov). Tieto náklady, samozrejme, tvoria len zlomok nákladov na výstavbu, ktorú oproti odhadu spred piatich rokoch dnes vyčísľujú na sumu o štvrtinu väčšiu – 1,2 miliardy dolárov.

Karol Klanic
Foto: Finn Christoffersen, Adam Mørk, Hellmuth + Obata, Kassabaum