Bezpečnosť pri práci na plochých a šikmých strechách

Činnosti spojené s montážou a údržbou plochých a šikmých striech, napríklad pri odpratávaní nadmerného množstva snehu, či oprave klimatizácie, sú vždy spojené s veľkým rizikom pádu pracovníkov. Z toho dôvodu je dôležité pri pohybe a práci na týchto konštrukciách dodržiavať určité bezpečnostné zásady a zdravie ľudí chrániť vhodnými zabezpečovacími prvkami.

Úrazy pádom z plochých a šikmých striech vznikajú väčšinou:

• prepadnutím cez hranu strechy,
• prepadnutim strechou,
• prepadnutím cez otvor v streche (napr. cez nechránený svetlík).

Riziko úrazu nehrozí iba pri výstavbe objektu, ale aj pri zabezpečovaní jeho údržby. Pravidelnú prítomnosť na streche si napríklad vyžaduje i obsluha klimatizačných jednotiek. Vysoké riziko pokĺznutia a následného pádu vzniká predovšetkým v zimnom období, keď je dosť veľkým problémom zaistiť vhodnú vysokozdvižnú plošinu, ku ktorej by sa pracovník pripevnil.

Týmto nebezpečenstvám sa dá pomerne ľahko predísť použitím vhodných bezpečnostných prvkov na ochranu osôb pred pádom. Častým dôvodom, prečo sa však tieto prvky nepoužívajú, je úspora peňazí tam, kde sa to neodporúča. Pri nových stavbách možno tento problém riešiť použitím vhodných kotviacich systémov pri rea­lizácii i údržbe stavby či ďalších prácach na streche.

Základný problém je však v nízkej znalosti bezpečnostných predpisov  jednak v projekčných kanceláriách, jednak u zadávateľa či užívateľa stavby, spôsobený neprehľadnosťou príslušných právnych noriem.

Stavebné firmy sú síce oboznámené s bezpečnostnými predpismi pri výstavbe budov, ale keďže nemajú priamy kontakt s ich užívateľmi, nezaoberajú sa možnosťou použitia bezpečnostných prvkov, ktoré môžu ostať na stavbe aj po jej dokončení. V projektovej dokumentácii tak následne chýba spracovanie základného návrhu bezpečnostných prvkov na užívanie stavby. Vo veľkom množstve predpisov sa projektanti takisto len ťažko orientujú. Z toho dôvodu by mohli firmy ponúkajúce tieto systémy poskytovať projektantom, resp. vlastníkom objektov odborné poradenstvo, prípadne aj vypracovanie projektu bezpečnostných prvkov pre danú stavbu.

Spôsoby riešenia bezpečnosti na strechách
Systémy zabezpečenia osôb proti pádu možno rozdeliť na dve základné skupiny:

• Prenosné kotviace prostriedky. Neostávajú na strechách na vlastné údržbové práce, slúžia iba firme, ktorá stavbu realizuje. Zabezpečenie osôb pri údržbe sa tak rieši dodatočne, čo, samozrejme, zvyšuje náklady.
• Trvalé kotviace systémy. Po dokončení stavby ostávajú na streche a sú tak k dispozícii pracovníkom pri kontrole a údržbe napr. vzduchotechniky či klimatizácie alebo pri bežných opravách, odpratávaní nadmerného množstva snehu a pod. Akékoľvek dodatočné osádzanie kotviacich prvkov už na hotových strechách je zložité vzhľadom na zaistenie vodotesnosti na mieste osadenia.

Pri oboch systémoch možno uplatniť tieto prostiedky alebo ich kombináciu:

• jednotlivé kotviace body – ich nevýhodou je vysoký počet a možnosť pádu pri zachytávaní sa k ďalšiemu kotviacemu bodu,
• lanové systémy – umožňujú znížiť počet kotviacich bodov, a tým aj počet záchytných miest, vylučujú riziko chyby pri zachytení sa k ďalšiemu bodu. Môžu byť zhotovené aj ako priebežné, pričom poskytujú vysokú pracovnú pohodu a bezpečnosť,
• kombinácie týchto dvoch systémov. Ak sa predpokladá veľký pohyb osôb, uplatní sa lanový systém. Ak práce prebiehajú na relatívne malom priestore, možno použiť jednotlivé kotviace body. Tie sa môžu osadiť aj na vhodné konštrukcie, napr. na vzduchotechniku.

Najčastejšie chyby pri projektovaní bezpečnostných prvkov
Pri návrhu bezpečnostných prvkov môže dôjsť k niekoľkým chybám, napríklad:

• určenie nesprávnej vzdialenosť k najvzdialenejšiemu miestu predpokladaného pohybu osôb, nevhodne zvolenej dĺžke lana na zachytenie a veľkej výške voľného pádu (maximálne by mala byť 2,0 m),
• nerešpektovanie plôch, ktoré bránia voľnej výške pádu (napríklad nižšia strieška, nižšie ležiaci balkón a pod.),
• nezohľadnenie miesta výstupu na strechu. Pracovník sa v určitej vzdialenosti od rebríka alebo plošiny nemôže zachytiť lana a túto vzdialenosť musí prekonať bez zabezpečenia,
• neosadenie kotviacich prvkov najmä na miestach možného prepadu pri otvoroch v streche alebo v blízkosti svetlíkov. Pri čistení alebo oprave svetlíkov môže totiž pracovník ľahko prepadnúť cez otvor,
• osadenie klimatizačných jednotiek na strechách pri hrane prepadu, ktoré si vyžadujú pravidelnú prítomnosť poverenej osoby, ale prístup k ním nie je bezpečný,
• nezabezpečenie ľahkého a bezpečného pohybu na šikmých strechách, ale použitie finančne nenáročného riešenia – kotevného háku, ktorý umožňuje pripútanie i bezpečné položenie rebríka,
• neuloženie prostriedkov na zachytenie k prevádzkovateľovi (správcovi, údržbárovi) budovy, aby ich mohol použiť každý, kto má oprávnenie vstúpiť na strechu,
• neriešenie bezpečného spôsobu odstránenia nadmerného množstva snehu.

Záver
Na záver možno konštatovať, že nedostatočné riešenie bezpečnosti práce na strechách je jedným z problémov nášho stavebníctva a starostlivosti o budovy. Pády zo striech majú takmer vždy vážne následky. Z toho dôvodu by mali byť oprávnené firmy poverené spracovaním technického riešenia a osadením bezpečnostných prvkov.

Dodatočné riešenie podmienok bezpečného pohybu po streche je vždy drahšie a technicky náročnejšie ako zhotovenie potrebných opatrení pri samotnej výstavbe objektu.

Ing. Mojmír Klas, CSc.
Foto: archív autora

Autor pracuje v spoločnosti Topwet, s. r. o. a je atestovaným technikom strešných zabezpečovacích systémov.

Článok bol uverejený v časopise ASB.