Život v lockdowne prinútil viac ľudí uvažovať o možnosti mať aspoň malý pozemok, kde sa dá počas dňa tráviť čas. Vo viacerých krajinách najväčšie nárasty predaja počas epidemických obmedzení zaznamenali stavebné materiály a záhradný tovar. Začali ste aj vy rozmýšľať o výhodách domu oproti bytu?
Pasívny rodinný dom nebol len výzvou pre architekta Ondreja Kaluš, ale aj pre samotných zhotoviteľov. S čím všetkým sa museli popasovať?
O najčastejších chybách, ktoré sú spojené s realizáciou drevostavieb, či ich životnosti sme sa rozprávali s Ing. Petrom Filipom.
„Na tomto projekte bola radosť spolupracovať. Klienti mali od začiatku pomerne jasno o svojich predstavách a zamýšľanom dome,“ vysvetľuje Ing. Petr Filip.
Čoraz viac mladých ľudí, a to nielen študentov, zaujímajú možnosti mobilného bývania a rôzne malé domčeky, ktoré ladia s novodobým trendom moderného kočovníctva a života v súlade s prírodou.
O súčasnom dopyte investorov po drevostavbách a o podrobnostiach projektu domu so zelenou čapicou sme sa porozprávali s jeho autorkou Ing. arch. Janou Dedecius Martochovou, ktorá nám veľmi ochotne rozpovedala príbeh svojej prvej realizácie.
Rodinné domy v pasívnom štandarde si získali svojich priaznivcov na Slovensku len v nedávnej minulosti a to veľmi pozvoľne. O pasívnom štandarde sa však rozpráva skôr v súvislosti s novostavbami. Čo v prípade, že vlastníte starší rodinný dom postavený ešte „v predpasívnom“ období?
Viac o projekte pasívneho rodinného domu so slamenou izoláciou prezradili jeho samotní autori Ing. arch. Jan Márton a Ing. arch. Petr Klápště.
Inteligentné domy sú trendom. Môžeme o tom diskutovať, môžeme o tom viesť spory a môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo proti tomu môžeme urobiť. Ich nárast je vo svete v posledných rokoch enormný a je otázka veľmi blízkej budúcnosti, kedy tento trend výraznejšie zasiahne aj nás. Na západ od nás je v súčasnej dobe až 40% novo budovaných rezidenčných nehnuteľností vybavených určitou formou inteligentného riadenia. U nás je to len približne 3%. Napriek tomu aj u nás zaznamenávame viditeľný rast. Očakávané rozšírenie inteligentných domov u nás ovplyvní mnoho oborov stavebníctva. Pokúsime sa v tomto článku priblížiť, čo môžeme urobiť pre to, aby sme na tento trend boli pripravení a dokázali ho maximálne využiť. Dôležité je najmä vedieť, čo inteligentné domy sú, aká je motivácia zákazníkov pre ich kúpu a čo ich nástup a rozšírenie bude znamenať práve pre váš odbor.
Keď sa pred časom v rámci architektonického festivalu objavil na Václavskom námestí v Prahe vyvolal doslova senzáciu. Emotívna vlna záujmu o projekt Freedomky bola taká mohutná, že sa stal tvorcom trendu. Autori ho predstavili ako alternatívu k súčasnému bývaniu a po úvodnom stotožnení sa ľudí s jeho konceptom vstúpil tento projekt aj na slovenský trh.
Slovné spojenie kompozitná stavba, prípadne kompozitná stavebná konštrukcia, sa používa na označenie stavby, na ktorej realizáciu sa použije kombinácia dvoch (alebo viacerých) odlišných technológií alebo spôsobov výstavby.
Technológia ľahkých konštrukcií je na celom svete jednou z najrozšírenejších metód uplatňovaných v stavebníctve. Na výstavbu veľkej väčšiny budov sa v krajinách Severnej Ameriky, v Škandinávii, na Ďalekom východe a v ďalších regiónoch využívajú ľahké konštrukcie, zväčša drevené. Ľahké konštrukcie z ocele sa prvý raz objavili v Severnej Amerike.
Množstvo spotrebovaného paliva na vykurovanie priamo súvisí s mierou tepelných strát cez obalový plášť budovy. Mieru tepelných strát ovplyvňuje úroveň tepelnej ochrany budovy. Tá je závislá od splnenia požiadaviek normatívnych predpisov pri návrhu a kvality realizácie obalových konštrukcií.
Znižovanie energetickej náročnosti budov patrí v súčasnosti medzi najdiskutovanejšie témy v odbore TZB. Výstavba domov v nízkoenergetickom štandarde už pomaly začína byť samozrejmosťou, v budúcnosti nás však čakajú omnoho významnejšie zmeny. Podľa revidovaného znenia smernice 2002/91/ES by všetky novostavby mali mať od roku 2021 takmer nulovú spotrebu energie. V realizácii sú tieto domy ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Aj keď sú princípy ich riešenia už dobre známe, sú nulové domy stále vzácne – po celom svete ich stojí len niekoľko desiatok.
Zelená je „in“ a bude čím ďalej, tým viac. Pasívne domy sú podstatným článkom v zelenej reťazi – výskumy tvrdia, že až 40 percent celkového množstva emisií vytvárajú domácnosti. Slovensko v pasívnom štandarde zaostáva za ostatnými krajinami Európy, ale našťastie sa už aj u nás nájdu ľudia, ktorí to chcú zmeniť – patrí medzi nich napríklad tím z architektonického ateliéru Createrra.
