Hlohovec: Mesto ruží, vína i priemyslu
Na vyhliadke Šianec je mesto ruží ako na dlani. Vzadu pulzuje diaľnica D1, o čosi bližšie sa rysujú kontúry tvoriacej sa priemyselnej zóny v blízkosti vlniaceho sa Váhu, v popredí je zámok s francúzskymi terasami a unikátnym empírovým divadlom, v strede historické centrum, okolo krivolaká panoráma bytoviek i rodinných domčekov, vpravo sú istoty zamestnania Zentiva a Bekaert – to všetko v náručí pohoria Považský Inovec. Ako by zaspieval slávny rodák z Hlohovca Richard Müller: „Vždycky v tom istom meste a stále na tom jednom mieste som s tebou lásku napísal...“
Doložiteľná história Hlohovca sa začala v roku 1113, keď sa v takzvanej zoborskej listine objavila prvá zmienka o meste, ktoré bolo do roku 1920 známe aj ako Freistadt (nem.: Slobodné mesto). Poslovenčené Frašták môžeme v hovorovej reči stretnúť podnes. S miernym zjednodušením sa dá povedať, že celé dejiny Hlohovca sú späté s renesančno-barokovým zámkom vybudovaným v roku 1720 rodinou Erdödyovcov na mieste stredovekého hradu. Slovami prednostky mestského úradu Ing. Evy Lukáčovej je to kultúrne dedičstvo, čo Fraštačanov spája.
„Nech by boli snahy o politické alebo iné rozdeľovanie akékoľvek, zámok je spojivom lokálpatriotizmu mesta,“ hovorí Eva Lukáčová. „Zámok i zámocký park sa nám podarilo v roku 2002 dostať do vlastníctva mesta, žiaľ, finančných prostriedkov nemáme toľko, aby sme mohli zrekonštruovať zámok podľa našich predstáv, a tak je zatiaľ v nelichotivom stave. V súčasnosti pripravujeme projekt na rekonštrukciu zámku, s ktorým sa budeme uchádzať o grant z Regionálneho operačného programu. Mestské zastupiteľstvo nedávno schválilo päťpercentnú spoluúčasť mesta na financovaní projektu vo výške 124 000 eur (3,74 mil. Sk) aj za cenu toho, že by si na ňu mesto muselo v budúcnosti zobrať úver. Celý rozpočet projektu by mal byť 2,49 milióna eur (75,01 mil. Sk).“
O čosi lepšie sú na tom francúzske terasy v priľahlom parku, vďaka ich úprave známe aj ako slovenský Versailles. Azda najkrajšie sú v období rozkvetu ruží, ktoré pripomínajú niekdajšie označenie Hlohovca ako mesta ruží pre jeho výdatnú ružovú výsadbu. V zámockom areáli je aj Empírové divadlo z roku 1802, ktorého význam má stredoeurópske rozmery. Ide totiž o jediné empírové divadlo v tomto priestore, ktoré dodnes slúži na svoj účel. Jeho turistickú atraktivitu zvyšuje aj udalosť v podobe návštevy Ludwiga van Beethovena počas jeho pobytu v piešťanských kúpeľoch. Pripomína to pomník s bustou skladateľa, umiestnený pred Empírovým divadlom. Aj na Empírovom divadle prebieha reštaurátorská obnova podporovaná mestom.
Mesto prispieva aj na obnovu sakrálnych pamiatok. „V prvom rade ide o symbol mesta – Kostol sv. Michala Archanjela, ktorý je na námestí,“ hovorí Eva Lukáčová. „Prispievali sme na obnovu jeho strechy a podobne sme prispievali aj na obnovu strechy na Kostole Všetkých svätých, ktorý je spojený s františkánskym kláštorom. V týchto priestoroch sa nachádza Vlastivedné múzeum, ktoré síce patrí pod Trnavský samosprávny kraj, ale prispievame aj na jeho údržbu, lebo v priestoroch máme obradnú sieň mesta a súčasne slúžia aj na reprezentatívne účely mesta.“
Z najvýznamnejších kultúrnych podujatí nielen s celoslovenským, ale aj medzinárodným rozmerom treba spomenúť výstavné podujatie Ex libris Hlohovec, ktoré je určené detskej výtvarnej tvorivosti v oblasti knižnej značky.
Priemysel
Slovakofarma a Drôtovňa – dve bašty priemyslu z čias nedávnominulých, ktoré sa pretransformovali do spoločností Zentiva a Bekaert Hlohovec. A hoci sú v súčasnosti tieto dva podniky zasiahnuté krízou, stále patria medzi vlajkové lode zamestnanosti v Hlohovci.
„V tomto smere spomeniem mimoriadnu aktivitu primátora Jána Dlhopolčeka, ktorý zámenou pozemkov so Slovenským pozemkovým fondom získal 25 hektárov územia za riekou Váh v smere k Trnave na výstavbu priemyselného parku,“ prízvukuje Eva Lukáčová. „Ako prvá prišla do tejto zóny nadnárodná spoločnosť Faurecia, ktorá je subdodávateľom Peugeotu. S podporou tohto strategického partnera sme mohli žiadať štát o dotácie v rámci podpory priemyselných parkov. A tak sme získali viac ako 300 tisíc eur (vyše 90 miliónov Sk) na budovanie infraštruktúry pre potrebu subjektov etablovaných v tomto parku. Z ďalších spomeniem potravinársku firmu na balenie sušeného ovocia Vetter, spol. s r. o., ako aj spoločnosť JMT, ktorá sa venuje elektrotechnike.
Ortofotomapa mesta Hlohovec
1 – priemyselná zóna, Horná Sihoť, 2 – zámok s Empírovým divadlom, 3 – individuálna bytová výstavba, 4 – centrum mesta, 5 – Zentiva, a. s.
Ortofotomapa © Eurosense, s. r. o., 2005
| Hlohovec Okres: Hlohovec Kraj: Trnavský Región: Hlohovecko Rozloha katastrálneho územia: 6 413 ha Počet obyvateľov mesta: 22 575 Počet obyvateľov okresu: 45 335 Ekonomicky aktívni občania: 23 950 Nezamestnanosť v okrese: 7,12 % Strategické podniky
|
Sociálna sféra a školstvo
Sociálna sféra, a to najmä starostlivosť o dôchodcov, patrí k najsilnejším stránkam mesta. Vo vyše 20-tisícovom meste existujú až tri organizácie, ktoré seniorom poskytujú podmienky na aktívny život. Mesto tiež zabezpečuje opatrovateľskú službu a je zriaďovateľom jedného domova dôchodcov, ktorý sa neustále zveľaďuje. V súčasnosti je vyhotovený projekt na nadstavbu tohto zariadenia, ktorý sa uchádza o prostriedky z eurofondov.
Pre generáciu na opačnom póle demografickej osnovy sa mesto stará o päť materských škôl a Centrum voľného času s rozsiahlou činnosťou. Ďalej spravuje päť základných škôl a základnú umeleckú školu, pričom jedna z nich sa rekonštruuje a na ďalšie dve sú schválené projekty na rekonštrukciu, ktoré sa budú financovať z európskych fondov a v súčasnosti prebieha výberové konanie na výber dodávateľa rekonštrukčných prác. Arcibiskupský úrad v Trnave je zriaďovateľom cirkevnej základnej školy a cirkevnej materskej školy a Krajský školský úrad v Trnave zasa špeciálnej základnej školy s materskou školou.
Gymnázium Ivana Kupca, Obchodná akadémia, Stredná odborná škola umeleckopriemyselná a Stredná odborná škola technická – to sú miesta stredného školstva, nad ktorým má kuratelu Trnavský samosprávny kraj. Krajský školský úrad je zriaďovateľom odborného učilišťa internátneho. Mesto však prispieva na stredoškolské hry mládeže, ktoré sú miestom pravidelných a vyhľadávaných aktivít.
Bytová politika
Podľa Evy Lukáčovej sa bytová politika v meste v súčasnosti nerozvíja – mesto postavilo po roku 1990 iba 48 bytových jednotiek. „Ide o nájomné byty, ktoré sa stavali s dotáciami zo Štátneho fondu rozvoja bývania a majú sociálny charakter,“ upresňuje prednostka. „Sú určené najmä mladým rodinám a každý rok sa aktualizuje poradovník. V súčasnosti evidujeme okolo päťdesiat žiadostí.“
Mesto však súčasne vytváralo podmienky na individuálnu bytovú výstavbu. Rozpredalo pozemky a zároveň pre ne zrealizovalo inžinierske siete. Tie sa budovali aj vo dvoch lokalitách individuálnej bytovej výstavby na pozemkoch v súkromnom vlastníctve fyzických osôb, kde sa zrealizovalo viac ako sto rodinných domov.
Šport a cestovný ruch
Ústrednou rekreačnou zónou mesta je spomenutý zámocký park, ktorý navštevujú najmä matky s deťmi, ale aj deti z materských škôl či obyvatelia v dôchodcovskom veku. Športové aktivity ponúka cyklochodník na nábreží Váhu, ktorý by mal viesť až do Piešťan, ale aj skatepark, pri ktorom sa dokončujú terénne úpravy.
Prioritným športom Hlohovca zostáva ešte z minulosti hádzaná, ale rezonuje aj výrazná podpora športu hendikepovaných ľudí – vozičkárov. Mesto prevádzkuje športovú halu, ktorá je najväčším stánkom určeným na tieto aktivity. „Uplynulý rok sme dali halu do dlhodobého prenájmu, pretože v tom prípade máme možnosť získať podporu zo zdrojov Európskej únie,“ približuje prednostka mestského úradu. „Z doterajších finančných prostriedkov začal nájomca s jej postupnou rekonštrukciou a dúfame, že v nej bude pokračovať.“
Cestovný ruch sprítomňuje novovybudovaná vyhliadka Šianec, ktorá na svoju panorámu mesta a blízkeho okolia láka zástupy turistov, ako aj snahy súkromného sektora vytvoriť regionálnu vínnu cesty. Vinohradníctvo tak nadväzuje na tradície, ktoré v súčasnosti posúvajú Hlohovec medzi vyspelé slovenské mestá vinohradníckeho regiónu a propagujú jeho pestrý spoločenský kolorit.
| Silné stránky mesta |
Slabé stránky mesta |
| poloha mesta na dopravnom koridore Bratislava – Žilina pri diaľnici D1 v susedstve železničného uzla Leopoldov | vedenie prieťahov ciest cez centrálnu časť mesta |
| dobré dopravné prepojenie s regionálnymi centrami – Trnavou, Nitrou i Bratislavou | absencia obchvatových komunikácií, ktoré by odviedli tranzitnú dopravu mimo centra mesta |
| mesto je centrom regiónu, sídlom spoločného obecného úradu, členom viacerých združení a udržiava partnerské vzťahy s mestami Európy | mesto nie je súčasťou prihraničného regiónu a nezúčastňuje sa na cezhraničnej spolupráci |
| etablovanie dvoch dynamicky rozvíjajúcich sa spoločností (Zentiva a Bekaert), ktoré ponúkajú stále viac pracovných príležitostí | nedostatok služieb v cestovnom ruchu, a tým nevyužitý vnútorný potenciál mesta a jeho okolia |
| vysoký podiel pracovnej sily s pracovnými návykmi | dlhoročný úbytok obyvateľstva sťahovaním |
| relatívne nízka miera nezamestnanosti | absencia súkromných škôl |
| uspokojivá dostupnosť väčšiny foriem sociálnej starostlivosti pre obyvateľov mesta | zlý technický stav budov škôl a kultúrnych inštitúcií |
| rozvinutý systém podpory školstva, kultúrnych a športových aktivít | deficitný rozpočet odpadového hospodárstva a nízky podiel zhodnocovania komunálneho odpadu |
| výrazný podiel dodávok tepla z ekologických zdrojov (JE Jaslovské Bohunice) | chýbajúca časť kanalizácie v mestskej časti Šulekovo |
Ľudo Petránsky
Foto: autor, Mestský úrad Hlohovec
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
