Obnova bytového domu je komplikovaný proces. Vyžaduje viaceré finančné zdroje

budovy
Zdroj: Miro Pochyba

Obnovu bytového domu možno financovať z rozličných zdrojov. Aké sú v súčasnosti ich podmienky a koľko peňazí možno získať?

Obnova bytového domu je komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje kombinovanie viacerých finančných zdrojov.

Sú to predovšetkým úverové programy Štátneho fondu rozvoja bývania, dotačné prostriedky na odstránenie systémových porúch bytových domov Ministerstva dopravy a výstavby SR a úverové a záručné programy Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. Ponuku produktov v tejto oblasti neustále rozširujú a zvýhodňujú aj komerčné banky a stavebné sporiteľne.

Výhody obnovy bytového domu treba vidieť tak v zlepšení jeho energetickej hospodárnosti, predĺžení životnosti bytového domu, znížení nákladov na bývanie, zvýšení komfortu bývania, ako aj vo zvýšení trhovej hodnoty jednotlivých bytov.

Zateplenie, ktoré sa pri obnove obvodového plášťa na budove zhotovuje, tak vďaka týmto benefitom prináša úspory, z ktorých možno potom financovať vynaloženú investíciu. Podpora zo strany štátu, dostupná v podobe dotácií z Ministerstva dopravy a výstavby SR a v podobe úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, má už dlhé roky obnovy bytových domov na Slovensku.

Dotácia z MDV SR

Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytuje dotácie na odstránenie systémových porúch bytového domu. Systémová porucha je osobitným druhom obnovy, na ktorú možno poskytnúť dotáciu v súlade so zákonom č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v platnom znení a vyhlášky č.181/2019 Z. z., ktorá upravuje výšku dotácie od 1. januára 2021.

Ak ide o:

  • vystupujúce konštrukcie schodiskového priestoru bytového domu,
  • predsadené lodžie s kazetovými stropnými panelmi bytového domu,
  • predsadené lodžie s dutinovými stropnými panelmi bytového domu,
  • balkóny a lodžie bytového domu,
  • atiku bytového domu, dotáciu možno poskytnúť vo výške 22 €/m2 podlahovej plochy bytu, najviac však do výšky 70 % oprávnených nákladov (§ 6 ods. 1 písm. a) až e) zákona.

Ak ide o predsadené lodžie bytového domu a súvisiaceho obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu (podľa § 6 ods. 1 písm. f zákona), dotáciu možno poskytnúť vo výške 15 €/m2 podlahovej plochy bytu, najviac však do výšky 50 % oprávnených nákladov. Pri odstraňovaní dvoch a viac systémových porúch na jednom bytovom dome sa výška dotácie určí ako súčet dotácie na jednotlivé systémové poruchy.

Financovanie odstránenia systémovej poruchy možno zabezpečiť viacerými spôsobmi. Buď len z vlastných zdrojov, alebo v kombinácii dotácia + vlastné zdroje, dotácia + vlastné zdroje + úver z komerčnej banky vrátane úveru zo stavebnej sporiteľne alebo dotácia + úver z komerčnej banky, vlastné stroje + úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Štátny fond rozvoja bývania

Žiadateľmi o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) môžu byť: ƒ

  • spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ƒ
  • vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom, ƒ
  • iná právnická osoba, ƒ
  • obec, mestská časť, samosprávny kraj, ƒ
  • nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu, ƒ
  • fyzická osoba.

Úroková sadzba (0 % až 2 % p. a.) závisí od kombinácie a počtu účelov a jej výhodou je, že je pevná počas celej splatnosti úveru. Výška úrokovej sadzby sa určí takto: ƒ

  • ak sa na jednej stavbe budú realizovať zároveň dva typy obnovy, určí sa pre poskytnutý úver spoločná úroková sadzba vo výške nižšej z hodnôt úrokových sadzieb určených pre realizované typy obnovy; ƒ
  • ak sa na uvedenej stavbe budú realizovať zároveň tri a viac typov obnovy, určí sa pre poskytnutý úver spoločná úroková sadzba vo výške rozdielu medzi najnižšou z hodnôt pre realizované typy obnovy a 0,5 % p. a.

Žiadosti o financovanie zo ŠFRB možno podať od 15. 1. do 30. 9. príslušného kalendárneho roka. Aktuálne úverové programy na účely obnovy bytových domov sú uvedené v tabuľkách 1 a 2 (ŠFRB 2021).

Banková záruka

Bankovú záruku na úver poskytovaný ŠFRB na obnovu bytového fondu, t. j. na opravu, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu, poskytuje Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

Cieľom poskytnutia bankovej záruky je skvalitnenie bývania a úspora energie v bytových domoch. Poskytuje sa do 100 % výšky nesplatenej istiny úveru bez príslušenstva poskytnutého ŠFRB.

Komerčné banky a stavebné sporiteľne

Komerčné banky a stavebné sporiteľne so svojím úverovým portfóliom dlhodobo patria medzi stabilných finančných partnerov pre obnovu bytových domov, o čom svedčia aj výhodné podmienky ich financovania.

Ich finančné zdroje sú determinované predovšetkým rozsahom plánovanej obnovy, môžu však mať aj prísnejšie požiadavky. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2020 sa úverové a úrokové podmienky výraznejšie nezmenili. Tabuľky 3 a 4 uvádzajú aktuálne podmienky úverových produktov vybraných bánk a stavebných sporiteľní na financovanie obnovy bytových domov, ktoré sú určené spoločenstvám vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových domoch v zastúpení správcom.

Stavebné sporenie na obnovu bytových domov podporuje štát štátnou prémiou, ktorá je určená pre spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Jej výška v roku 2021 predstavuje 2,5 % z ročných vkladov, max. 70 €, pričom na každé 4 byty v bytovom dome pripadá 1 štátna prémia.

Na záver

Obnova bytového domu je v súčasnosti najefektívnejšia cesta úspor spojených s bývaním. Jej výsledkom je aj zlepšenie tepelnej stability budovy a zníženie nepríjemného prehrievania vnútorného prostredia bytu pri takmer tropických horúčavách vyskytujúcich sa v súčasnosti.

Výhody obnovy treba vidieť predovšetkým v znížení nákladov na spotrebu energie a prevádzku. V neposlednom rade vytvára priestor nielen na úsporu financií, zvýšenie komfortu bývania, ale má aj pozitívny vplyv na zvýšenie trhovej hodnoty jednotlivých bytov.

doc. Ing. Daniela Špirková, Phd.,
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Ústav manažmentu

Článok bol publikovaný v časopise Správa budov 01/2021.

KategórieSpráva budov