Záchranný archeologický výskum – strašiak investorov?

Záchranný archeologický výskum – strašiak investorov?

Záchranné archeologické výskumy sú súčasťou procesu príprav na realizáciu investičných zámerov. Developeri ich často chápu ako prvok, ktorý síce vyžaduje dikcia zákona ako jednu z podmienok na úspešné zavŕšenie kolaudačného procesu, ale ktorý súčasne zapríčiňuje časový sklz a predraženie projektu. Táto „legenda“ sa však nemusí vždy zakladať na pravde. Dobrá koordinácia práce medzi investorom a vykonávateľom archeologického výskumu môže zaručiť bezproblémovú realizáciu projektu a optimalizáciu nutných nákladov. Hlavným cieľom článku je poukázať na legislatívne pozadie tohto procesu a na rôzne možnosti a varianty vykonávania záchranných archeologických výskumov.

Význam archeologických výskumov
Kultúrne dedičstvo patrí nepochybne medzi dôležité odkazy našej národnej identity. Múdrosť, vyspelosť a materiálne bohatstvo sú odkazom našich predkov, ktorí obývali územie Slovenska. V charaktere ľudí, ktorí tu dodnes žijú, zanechalo nezmazateľnú stopu osídlenie z doby kamenej, bronzovej, železnej, rímskej, obdobia príchodu Slovanov či stredoveku. Dokumentujú to predovšetkým archeologické pamiatky, ktoré sa obyčajne nachádzajú pod zemou, a preto ich záchrana vyžaduje odborný prístup a zvláštny technologický postup. Ochrana archeologických pamiatok patrí medzi priority Slovenskej republiky, ktorá sa k dodržiavaniu tohto rozhodnutia zaviazala viacerými medzinárodnými zmluvami. Základné princípy, postupy a povinnosti pri archeologickom náleze alebo pri plánovaní činnosti, ktorá by viedla k poškodeniu archeologických situácií, definuje zákon 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, respektíve jeho novelizácia z minulého roka (zákon 208/2009 Z. z.).

Rozhodujúcu úlohu v procesoch predpisovania archeologických výskumov plnia orgány štátnej správy, v tomto prípade krajské pamiatkové úrady (KPÚ). Samotný postup v komunikácii s orgánom štátnej správy nie je komplikovaný. Prvý krok predstavuje zaslanie projektovej dokumentácie, z ktorej by malo byť jasné, kde sa bude stavať a aký bude rozsah stavebných prác. Na základe poskytnutých údajov príslušný krajský pamiatkový úrad vydá stanovisko, respektíve rozhodnutie o potrebe a rozsahu záchranného archeologického výskumu. Vo svojom rozhodnutí sa pritom opiera o súčasný stav bádania z pohľadu registrovaných archeologických nálezísk. Podľa charakteru stavby a miery ohrozenia potenciálnej alebo známej archeologickej lokality rozhodne o type výskumu a spôsobe jeho vykonania. Ten sa môže uskutočniť formou dozoru počas výkopových prác, pomocou sondáže alebo prostredníctvom celoplošného archeologického výskumu v územnom rozsahu stavby. Od predpísanej formy výskumu sa potom odvíja časový harmonogram prác, ako aj cena za kompletný výskum.

Výskum nemusí začať so stavebným výkopom
Pri každom archeologickom výskume ide predovšetkým o preskúmanie a zdokumentovanie pozostatkov činností človeka, ktoré zvyčajne pochádzajú z rôznych časových období. Náklady spojené s vykonaním archeologického výskumu hradí podľa zákona investor. Tu je, samozrejme, na mieste otázka, prečo tieto výdavky nefinancuje štát, ale práve investor? Odpoveď sa opiera o skutočnosť, že stavebná činnosť vyvolaná plánovaným projektom môže poškodiť archeologické náleziská, ktoré by inak neboli ohrozené. Zodpovednosť za túto činnosť nesie investor ako realizátor projektu. Na základe toho sa naňho vzťahuje povinnosť kryť archeologický výskum z vlastných zdrojov.

Vykonávanie archeologického výskumu patrí medzi licencované činnosti. Realizátor projektu je preto pred začatím výkopových prác povinný kontaktovať a zmluvne zabezpečiť oprávnenú právnickú osobu, ktorá na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry SR môže vykonávať archeologický výskum. Zoznam právnických osôb možno nájsť na internetovej stránke príslušného ministerstva. Tento zoznam sa záujemcovi predkladá aj spolu s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu.

Keď sa uzavrie zmluva s oprávnenou spoločnosťou a investor preukáže vlastníctvo pozemku, na ktorom sa plánuje výstavba, stanovenie začiatku archeologického výskumu je v rukách realizátora predmetného projektu. Na tomto mieste treba upozorniť, že prvý deň výskumu sa nemusí zhodovať s prvým dňom výkopových či iných stavebných prác. Môže sa začať hneď, ako sa splnia zákonné podmienky – rozhodnutie príslušného KPÚ a preukázanie vlastníctva stavebného pozemku. To znamená, že prípadnému zdržaniu projektu, ktoré sa v súvislosti so záchranným archeologickým výskumom často zdôrazňuje, môže zabrániť práve predstihový výskum. V prípade, že KPÚ predpíše sondážny alebo plošný výskum, identifikujú sa najprv miesta s väčším archeologickým potenciálom, ktoré vyžadujú detailný výskum, alebo takzvané pravdepodobné negatívne plochy, ktoré možno preskúmať rýchlejšie. Zisťujú sa rozličnými metódami sondáže – použitím ťažkých mechanizmov alebo ručným výkopom (mikrosondáž). Výsledok takéhoto postupu  znižuje riziko odkrytia závažnejších archeologických nálezísk až počas priebehu výstavby, čo môže spôsobiť neželaný posun v harmonograme prác, respektíve zvýšiť náklady spojené s realizáciou projektu.

Moderné technológie šetria čas
Výsledným produktom archeologického výskumu je nálezová správa, ktorá sa predkladá investorovi. Pre jej vypracovanie treba odborne zdokumentovať odkryté nálezisko a opísať historické súvislosti. Formu nálezovej správy definuje vyhláška k zákonu o ochrane pamiatkového fondu. Okrem zhrňujúcej textovej časti by mala obsahovať grafickú časť, ktorá vhodne zachytáva priebeh prác, predovšetkým preskúmané archeologické štruktúry. Z časového hľadiska ide teda o súbor činností, ktoré za určitých okolností môžu trvať omnoho dlhšie ako samotná manuálna exploatácia. Ako efektívne riešenie sa ukázalo využívanie takých metodických nástrojov, ktoré umožňujú dokumentovať prácu priamo v digitálnom formáte. Klasické ručné zakresľovanie archeologických situácii tu z veľkej časti nahrádza digitálne zameriavanie pomocou takzvanej totálnej stanice alebo fotogrametrické dokumentovanie. V konečnom dôsledku sa pomocou moderných technológií významne znižuje podiel činností v teréne, a teda sa urýchľuje aj odovzdanie skúmaného objektu (náleziska) realizátorovi projektu, ktorý môže pokračovať v plánovaných prácach. Moderné metodické nástroje rovnako prispievajú ku kvalitnej a zaujímavej prezentácii výsledkov archeologického výskumu, čo sa môže pozitívne prejaviť na rozvoji cestovného ruchu v danom regióne alebo dokonca viesť k väčšej propagácii plánovaného projektu v jeho výslednej forme.

Na záver treba podotknúť, že kooperácia medzi realizátorom projektu, vykonávateľom archeologického výskumu a príslušným krajským pamiatkovým úradom môže pomôcť tomu, aby archeologické výskumy nepatrili k neželaným aktivitám pri realizácii akéhokoľvek projektu a prestali byť strašiakom, ktorý spôsobuje predraženie a časový sklz v harmonograme prác.

Krátka anketa k téme
Pýtali sme sa developerov – investorov na ich názor na problematiku záchranných ­archeologických výskumov:
1. Aké máte z pohľadu investora – developera skúsenosti s archeologickým výskumom, ktorý sa musí na základe zákona o ochrane pamiatkového fondu realizovať ešte pred začatím investičnej výstavby? Do akej miery výskum ovplyvňuje celý developerský proces, respektíve aké náklady v súvislosti s financovaním výskumu môžu investorovi vzniknúť?

2. Ako hodnotíte prístup orgánov štátnej správy, prípadne úroveň samotných vykonávateľov výskumov v súvislosti s archeologickým výskumom pred investičnou výstavbou?

Ing. Pavol Brúnai, Senior  Project manager spoločnosti Tatra Residence, s. r. o.
1. V súvislosti so zachovaním historického dedičstva hodnotí naša spoločnosť archeo­logický výskum z celospoločenského hľadiska vysoko pozitívne. Treba však dodať, že ochrana by bola menej formálna, respektíve oveľa účinnejšia, ak by bol celý proces výlučne pod odbornou, ale hlavne finančnou garanciou orgánu štátnej správy. Optimálny stav by mal byť taký, že štát poskytne developerovi primerané a garantované kompenzácie za riziká, ktoré musí strpieť v súvislosti s celospoločenským záujmom – ochranou historického kultúrneho dedičstva.
2. Podľa skúseností našej spoločnosti je prístup, ako aj úroveň výskumov individuálna záležitosť a pohybuje sa v širokom kvalitatívnom spektre podľa konkrétneho vykonávateľa.

Alexander Hollý, architekt spoločnosti CRESCO Group, a. s.
1. V závislosti od lokality, kde sa predmetný zámer developera nachádza, možno už pri kúpe pozemku požiadať krajský pamiatkový úrad o vyjadrenie, či sa v území nachádza potenciálne zaujímavá lokalita z hľadiska budúceho výskytu nálezov. Napríklad, pre projekt Južné mesto sme obdržali vyjadrenie od krajského pamiatkového úradu, v ktorom sa nepredpokladal výskyt archeologických nálezov. Obsahoval však podmienku predstihového prieskumu. Už v prípravnej etape sme ho zabezpečili, čím sme predišli časovému zdržaniu, ktoré by mohlo nastať v prípade pozitívneho nálezu. Prieskum – v prvej etape povrchový – sme zabezpečovali odborne spôsobilou osobou. Celé územie sa kontrolovalo vizuálne spolu s detektormi kovov. V druhej etape sa hĺbili prieskumné pásové sondy, pri ktorých asistovala oprávnená osoba. Po odkrytí celého územia sa prizval zástupca krajského pamiatkového úradu, ktorý prieskum vyhodnotil ako negatívny, a teda ukončený. Zostáva však podmienka pamiatkárov, že v prípade výskytu akéhokoľvek archeologického nálezu sme povinní oznámiť ho. Náklady sa veľmi odlišujú, principiálne však s nimi skúsený developer vždy kalkuluje v prípadových štúdiách. Do určitej miery ide o lotériu a skutočnosť sa prejaví až odkrytím terénu. Samozrejme, prípadný nález rozsiahlejšieho charakteru dokáže celý developerský proces predĺžiť, predražiť a dokonca aj dočasne pozastaviť.
2. Naše skúsenosti za posledných 10 rokov hovoria, že orgány štátnej správy dôsledne dohliadajú na to, aby sa už v procese povoľovania výstavby prostredníctvom vyjadrenia Pamiatkového úradu SR ako dotknutej inštitúcie vyhodnotila potreba a rozsah archeologického výskumu v závislosti od daností jednotlivých lokalít. Prístup samotných vykonávateľov nemožno generalizovať, prevažujú dobré skúsenosti nad negatívnymi. V každom prípade nás pri poslednej realizácii trochu zaskočila skutočnosť, že zo šiestich oslovených oprávnených subjektov prejavili záujem o vykonanie archeologického prieskumu len dve inštitúcie.

(as)

Dr. Milan Horňák

Autor je odborný garant pre archeologické výskumy a konateľ spoločnosti VIA MAGNA, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

KategórieDeveloperi