Areál bývalého pletiarskeho závodu Slovenka v Banskej Bystrici.

Areál závodu Slovenka bude po zmene územného plánu Banskej Bystrice novou štvrťou

Územie bývalého textilného závodu Slovenka v krajskom meste Banská Bystrica čakajú zmeny smerom k modernej štvrti a celkovej obnove tohto dlho nevyužívaného brownfieldu.

Skôr ako sa tak stane, treba zmeniť územný plán mesta. V septembri 2020 napísala developerská a investičná spoločnosť Arkon na oficiálnu stránku projektu budúcej štvrte Slovenka 2, že na mestský úrad doručila vedeniu mesta urbanistickú štúdiu (UŠ).

Architekti a urbanisti do nej zapracovali všetky úpravy projektu, ktoré počas odborných diskusií navrhli príslušné útvary mesta. Investor avizoval, že schválená UŠ bude podkladom pre zmeny a doplnky platnej územnoplánovacej dokumentácie a zároveň pre etapizáciu výstavby projektu Slovenka 2.

Zvolenský Arkon v roku 2017 kúpil 4,6 hektára pozemkov v Slovenke prostredníctvom dcérskej spoločnosti. Najprv zbúral chátrajúce budovy, odstránil ich základy, vyčistil pozemky a upravil areál. V južnej časti susediacej so Strieborným námestím vybudoval osvetlený chodník, parkovacie státia a osadil dočasné stavby.

Na základe schváleného zadania pre UŠ mali v území prevládať bývanie a služby. V pláne bol aj priestor na kultúru, ubytovacie kapacity, cyklochodník a zelené plochy.

Vyčistený areál bývalého závodu Slovenka v Banskej Bystrici.
Vyčistený areál bývalého závodu Slovenka v Banskej Bystrici. | Zdroj: ARKON

Projekt rozdelili na dve časti

Situácia sa však zmenila v tomto roku. Arkon v polovici júna informoval, že má v portfóliu niekoľko rozpracovaných projektov. Tie vzhľadom na dĺžku trvania procesov v prípade projektu bývalej Slovenky dostali prioritu. Generálny riaditeľ Arkonu Andrej Konkoľ pre SITA uviedol, že ostanú aktívni v jednej etape projektu, ktorá má byť situovaná na západ od potoka Bystrica. Ostáva tu plánované bývanie so živým parterom.

Do rozsiahleho územia bývalého závodu prizvali investičnú spoločnosť Proxenta, ktorá chce na 34 500 m2 postaviť mestskú štvrť Rezidencie Slovenka s prevažujúcou funkciou bývania. Celkové trvanie výstavby odhaduje Proxenta na osem rokov.

„Začiatok výstavby závisí od získania príslušných povolení, ale je v našom záujme začať s výstavbou hneď, ako to bude možné,“ uviedla táto investičná spoločnosť pre ASB s tým, že predmetné územie kúpila už v určitom štádiu rozpracovanosti. Na konečnej podobe pracuje s partnerskými architektonickými kanceláriami. Keď bude známa definitívna podoba projektu, zverejní investičné náklady.

V projekte by malo byť vyše 700 bytov, termín ich predpredaja nie je známy. V časti pozemku, ktorý kúpila Proxenta, nie sú stavby bývalého závodu. V súčasnosti prebiehajú úkony smerujúce k administratívnemu odstráneniu stavieb z katastra nehnuteľností.

Projekt Rezidencie Slovenka v Banskej Bystrici.
Projekt Rezidencie Slovenka v Banskej Bystrici | Zdroj: Proxenta

Štúdia nie je ukončená

Podľa vyjadrenia hovorkyne primátora Banskej Bystrice Dominiky Adamovičovej začal Arkon obstarávať UŠ v zmysle stavebného zákona, štúdia však zatiaľ nie je ukončená. Má slúžiť ako podklad pre zmeny a doplnky Územného plánu mesta Banská Bystrica a následne Územného plánu Centrálnej mestskej zóny mesta Banská Bystrica.

„Odborné útvary mesta Banská Bystrica intenzívne komunikujú so spoločnosťou Proxenta o postupe, ktorý má smerovať k využitiu tohto územia,“ povedala Adamovičová. Rokovania o zmenách v územnom pláne mesta potvrdila aj zástupkyňa Proxenty Magdaléna Dorčáková.

Pletiarsky závod Slovenka

História továrne na pletený tovar sa začala písať v máji 1921, keď sa začala jej výstavba. Podnikateľ Jan Országh st. za finančnej pomoci spolupracovníkov dováža z Anglicka do Martina prvé pletiarske stroje. Týmito strojmi bol určený charakter nového závodu.

Deň vzniku továrne na pletený tovar pod názvom SLOVENKA sa datuje na koniec roka 1921, jeho sídlom sa stal Turčiansky Svätý Martin, kde boli voľné pracovné sily, najmä ženy. V snahe zachovať výrobu a značku Slovenka presťahovali závod do Banskej Bystrice do priestorov bývalého závodu vlnárskej a súkenníckej výroby.

Od 1. januára 1951 sa zmenilo aj sídlo podniku. V roku 1952 sa začala výstavba nových budov a prevádzok.

Zdroj: slovenkabb.sk