Zhmotnené dedičstvo velikána architektúry

Le Corbusier realizoval za asistencie Josého Oubreria a Josého Miguela všetky štúdie kostola vo Firminy, ktorého cieľom je povzniesť a finalizovať územie a spolu s kultúrnym domom, štadiónom a bytovým domom vytvoriť spoločenské centrum mesta. Výstavba sa začala v roku 1970, päť rokov po jeho úmrtí.

Ešte v roku 1961 zveril Le Corbusier svojmu asistentovi Josému Oubreriovi náčrt a neskôr aj ďalší rozvoj na základe makiet, skíc a kresieb tejto novej sakrálnej budovy projektovanej do špirálovitej platformy, prevýšenej škrupinou v tvare kužeľa. Po smrti majstra v roku 1965 sa José Oubrerie aj naďalej usiloval zrealizovať začaté dielo. Vo vlastnom ateliéri vytvoril plány a realizoval štúdie a technické nákresy, ktoré v roku 1973 umožnili začatie výstavby. Niekoľkokrát prerušená stavba sa v roku 1979 pozastavila pre nedostatok financií, pričom lešenie a žeriav odstránili až v roku 1984.

Napriek všetkým úskaliam José Oubrerie zotrval v nadšení dokončiť tento významný architektonický projekt. Ako emigrant sa v Spojených štátoch amerických venoval kariére na viacerých univerzitách a podľa slov Vincenta Charbonniera ako „pútnik architektúry“ niesol plány kostola so sebou. V 80. rokoch minulého storočia organizoval výstavy od Houstonu po Harvard v snahe udržať plamienok a presvedčiť mecenášov o zmysle financovania prác.

V roku 2003 sa rozhodlo o dokončení stavby. José Oubrerie, vzpružený čerstvými ambíciami mesta zachovať dedičstvo, analyzoval miesto ako celok, aby mu navrátil jeho pôvodnú čistotu. „Niektoré renovácie a vylepšenia sú nevyhnutné,“ poznamenal architekt, ktorý považoval za zvlášť nevhodné pouličné lampy umiestnené na stupňoch štadióna. Od tej chvíle si 74-ročný architekt vymieňal s ateliérom l´Entre v Saint-Etienne, ktorý spolupracoval na projekte kostola, informácie o tomto výnimočnom stavenisku.

V roku 2002 sa zoskupenie obcí Saint-Etienne Métropole (vo Francúzsku je trendom zoskupovanie susedných obcí do celkov na základe spoločných problémov, napríklad v oblasti dopravy, pozn. red.) po získaní dotácie od Asociácie Le Corbusier pre Kostol sv. Petra stalo vlastníkom monumentu spolu s pozemkom a vyhlásilo jeho dokončenie za prioritný záujem mesta. Práce pokračovali v roku 2003.

Budova Kostola sv. Petra vo Firminy má tvar pyramídy so štvorcovým pôdorysom šírky 25,5 metra, ktorý sa rozvíja do zrezaného kužeľa výšky až 33,09 metra.

Parter ponúka návštevníkom dorozumievacie prvky Le Corbusierovho diela, ktoré sú prístupné rôznorodým úrovniam pochopenia (široká verejnosť, deti, laici i odborníci na architektúru), a je súčasťou Múzea moderného umenia Saint-Etienne spolu s centrom interpretácie architektovej tvorby.

Miestnosti v dolnej časti sú určené farskému životu, sakristia umiestnená v hornej časti je akoby pripravená na stretnutie s nebesami. Každá z týchto dvoch významných častí má vlastný vchod, pričom dve vnútorné schodiská umožňujú vzájomnú komunikáciu.

Le Corbusierovi sa podarilo vytvoriť architektonický kontrast medzi ľahkosťou základne a impozantným objemom betónovej škrupiny. Základňa nesená stenami z pohľadového betónu sa otvára prostredníctvom širokých otvorov v štyroch rohoch pyramídy.

Pôdorys stavby a hra kontrastov svetelných vstupov sa najväčšmi prejavia v chrámovej lodi. Pre návrat k duchu románskych kostolov v geometrii moderny Le Corbusier vytvára atmosféru mystickej jaskyne: tenké horizontálne otvory sú umiestnené tak, že svetlo prichádza ponad hlavy veriacich, zatiaľ čo tri svetelné kanóny ho smerujú k symbolickým priestorom. Dva svetlíky na strope lode prepúšťajú intenzívne denné svetlo a tretí privádza od západnej fasády zväzok lúčov, ktorý osvetľuje hlavný oltár.

Jedno z priečelí nad hlavným oltárom perforuje séria roztrúsených malých priezorov. Pri pohľade z interiéru vytvárajú ohňostroj svetla akoby priamo vystreleného z neba…

Architekt Le Corbusier nazýva tento druh rozmiestnenia malých otvorov konšteláciou. Nadišiel čas poskytnúť jej telo a dušu. Pri rozhovore s Josém Oubreriom mal jeden z viceprezidentov Saint-Etienne Métropole, François Jamond, v tom období zodpovedný za oblasť kultúry, nápad navrhnúť konšteláciu Orion, pretože je nádherným súhvezdím a jeho pozorovanie je nezabudnuteľným zážitkom.

S príchodom nového tisícročia sa projektu Kostola sv. Petra nedotkla nijaká dôležitejšia zmena. „Iba sa jednoducho doplnil a upravil podľa súčasných technických noriem,“ konštatuje Aline Duvergerová z ateliéru l´Entre, ktorá spolupracovala s Josém Oubreriom. Vstupná rampa kostola je menej strmá a sú na nej odpočívadlá. Podobne sa vytvorila zdvíhacia plošina na obsluhu spodných podlaží budovy, prístupná ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu, ktorá sa časom stala súčasťou Múzea moderného umenia Saint-Etienne. Štúdie, ktoré predchádzali pokračovaniu prác na stavbe, potvrdili dobrý stav už odliateho betónu a stabilitu podložia. Spodná škrupina posunutá o 18 cm nepreukazovala ďalšie prepadanie a bola napravená a stabilizovaná infiltráciou.