Vybrúsený diamant kultúrnych slávností v Bregenzi

Pôvodný objekt Festspielhausu otvorili v Bregenzi v roku 1980, no už onedlho nevyhovoval nárokom úspešného festivalu. V roku 1991 poverilo mesto Bregenz architektov Baumschlagera a Eberleho vypracovaním štúdie na využitie plochy, ktorá sa v roku 1992 stala základom pre súťaž architektov zameranú na rozšírenie a sanáciu objektu.

V prvej fáze výstavby sa na južnej strane postavili prístavby s experimentálnou scénou, jazerným štúdiom a jazerným foyerom. Spolu s dielňami, šatňami a skladom sa do prevádzky uviedli v roku 1995. Komplexná sanácia v uplynulých dvoch rokoch sa zamerala na obnovu technických zariadení budov a divadelnej techniky. Súčasťou bola aj adaptácia a nové riešenie Festspielhausu s ohľadom na nároky súčasného užívateľa a požiadavky moderných prevádzkových procesov.

Objekt sa najprv uviedol do stavu hrubej stavby a v rámci tejto danej geometrie sa nanovo upravil. Rozšíril sa zo strany námestia a smerom na jazernú scenériu.

„Vedeli sme, že našu realizáciu limitujú dve základné podmienky,“ hovorí architekt Dietrich. „Prvou boli financie v objeme asi 40 miliónov eur a druhou čas, ktorý bol vymedzený desiatimi mesiacmi medzi dvoma sezónami kultúrneho festivalu európskeho významu. Náročnosť rekonštrukcie zvyšovala aj skutočnosť, že sme museli zachovať kontinuálnu prevádzku podujatí.“

Veľká kongresová a festivalová sála je srdcom celého objektu a centrom letných kultúrnych slávností. Svojou veľkorysou dispozíciou umožnil umiestnenie jedného z najväčších otáčajúcich sa javísk v Európe, ďalej hľadiska pre 1690 divákov, ktoré sa pre menšie udalosti dá upraviť aj na kapacitu tisíc divákov, nehovoriac už o inštalácii špičkovej technickej aparatúry. Monumentálne operné predstavenia, strhujúce baletné kreácie, virtuózne hudobné čísla – to všetko vytvára vo Veľkej sále elektrizujúcu atmosféru čarovnej vône umeleckého zážitku.

Polyfunkčný priestor s experimentálnymi javiskovými formami sa zase považuje za nevybrúsený diamant, ktorého lesk cizeluje daná udalosť. Scéna s názvom Workshop je miestom variabilného rozloženia javiska, kulís a techniky, a preto má potenciál stať sa ideálnym dejiskom pre rôzne udalosti – od rockového koncertu, cez konferencie, prezentácie firemných produktov a veľtrhov, až po usporiadanie slávnostných bálov.

Pohyblivá podlaha rozširujúca možnosti výrazového divadla je navrhnutá na udržanie hmotnosti 37,5 tony. „Bezkonkurenčná v Európe je najmä úroveň ozvučenia a osvetlenia,“ prízvukuje Helmut Dietrich. „Kulisy sa dokonca môžu inštalovať až do deväťmetrovej výšky. Multifunkčnosť priestoru je ďalej rozšírená mobilnou vežou žeriavového typu a prístupom pre mechanizmy na privážanie a odvážanie rôznych scénografií, aj tých výpravnejších.“

Novú tvár dostal celý obvodový plášť budovy, pričom dôraz sa kládol na geometrické spresnenie veľkoobjemového komplexu a zjemnenie povrchov a materiálov. Vďaka prehodnoteniu a novému poňatiu vstupu, ktorý je zvýraznený vysunutým prvkom, ako aj vďaka jasnému vnútornému vstupu návštevníci získali podstatne lepšiu možnosť pohybu a orientácie v celom objekte.

Veľkoryso riešené foyer na úrovni námestia a sály vytvára prostredie zodpovedajúce kultúrnemu významu tejto inštitúcie. Nové riešenie sály č. 1, so stenami a s podlahou z agátového dreva, so zaveseným podhľadom z tkaniny z ušľachtilej ocele a s červenými čalúnenými sedadlami, vytvára pre návštevníkov divadelnú atmosféru s moderne tvarovanými výrazovými prostriedkami.

Nové flexibilné kongresové sály sa vytvorili ako výpravná spoločenská hala, ktorá môže návštevníkom predstavení na jazere poskytnúť pohodlné miesta na sedenie.

Helmut Dietrich (1957) s Muchom Untertrifallerom (1959) majú spoločný ateliér od roku 1994. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré kvalitné príklady, ktoré štúdio posunuli medzi najvyťaženejšie na súčasnej rakúskej architektonickej scéne.

Z tých posledných spomeňme aspoň viedenskú Stadthalle (2006), radnicu v Bregenzi (2003 – 2004), požiarnu zbrojnicu v Mellau (2004 – 2005) či administratívnu budovu v Eferdingu (2004). Ako obidvaja architekti vyhlasujú, „naše projekty sú výrazne naviazané na okolie, pričom rešpektujú individuálnu situáciu a jedinečný architektonický program.“ Aj preto ich výsledky garantujú jednoznačnosť a originalitu riešenia a zároveň harmonizujúci kontext s prostredím.

Platí to aj pre ich Festspielhaus v Bregenzi, pri ktorom krajinný architekt Vogt z Zürichu vytvoril novú tvár námestia Platz der Wiener Symphoniker. Exteriér s plynulými prechodmi a naplnený neopakovateľnou atmosférou pripomína park, ktorý svojim veľkorysým dimenzovaním vyhovuje každodennému i sviatočnému využitiu. Dlažba a zeleň sa prispôsobujú okolitému prírodnému prostrediu malebného brehu Bodenského jazera.

Okrem urbanistických kvalít vytvára námestie aj – v minulosti chýbajúcu – väzbu na jazero a umožňuje návštevníkovi vychutnať si pôsobivú scenériu krajiny, v ktorej sa Dom kultúrnych slávností nachádza.

Pôdorys