V Pavilóne 21 sa hudba premenila na priestor
Júlový operný festival v Mníchove mal v tomto roku nový priestor. Priam šitý na mieru experimentálnym predstaveniam Bavorskej štátnej opery. Stal sa ním Pavilón 21 s futuristickým výzorom, ktorý navrhol slávny viedenský ateliér Coop Himmelb(l)au. Bizarné tvary evokujúce vesmírnu loď však nie sú autorským rozmarom, ale vyriešením podstatného problému: ako zabezpečiť v neveľkom pavilóne s ľahkou konštrukciou kvalitnú akustiku? Zabezpečil to tzv. soundscaping – pri ktorom architektonický tvar vznikal na základe kompozície (ako výsledného produktu, ktorý potom analyzovali) hudobného diela.
Hľadanie soundscapinguHoci Pavilón 21 nesie názov Mini opera space, operný priestor nie je až taký „mini“. Potvrdzuje to aj pomerne veľké hľadisko pre 300 sediacich divákov, ktoré sa môže variabilne zmeniť na priestor pre 700 stojacich divákov. Jednou z podmienok totiž bolo, že pavilón mal byť skladací, prenosný, s možnosťou postaviť ho na inom mieste a svojím tvarom mal byť výrazným prvkom v danom mestskom prostredí. Na vymedzenom pozemku to však pre Coop Himmelb(l)au nebol zásadný problém. Ten nastal pri ďalšej technickej prekážke.
„Rozhodujúcimi kritériami dobrej akustiky sú hmotnosť a tiaž,“ hovorí principál Coop Himmelb(l)au Wolf D. Prix. „V koncepcii Pavilónu 21 sme preto museli vyriešiť rozpor: navrhnúť ľahkú konštrukciu, ktorú bude možné rýchlo zložiť a rozložiť a ktorá bude zároveň spĺňať požiadavky na akustiku koncertnej siene.“
Ako sa dá zabezpečiť kvalitná akustika pri zníženej hmotnosti? Už prvé úvahy zachytené na náčrtoch ateliéru naznačujú základnú koncepciu Pavilónu. „Využili sme prvky, ktoré sú priestorovým vyjadrením zvukových sekvencií a ktoré ich vďaka svojmu pyramídovému tvaru zároveň odrážajú aj pohlcujú a vytvárajú tzv. soundscaping,“ uvádza Prix.
Myšlienka spojenia architektúry a hudby nie je ničím novým a takým nie je ani pojem soundscaping. Podobne ako pojem landscaping vyjadrujúci tvorbu krajinnej architektúry aj soundscaping implikuje vznik tvaru. Soundscaping ako metóda tvorby hudobných diel vznikla v štyridsiatych rokoch minulého storočia. V architektúre sa zaoberali vzťahom hudby a architektúry najmä Le Corbusier a Iannis Xenakis. Spomeňme aspoň Le Corbusierov Pavilón postavený pre spoločnosť Philips, ktorý vznikol ako výsledok úvah týchto dvoch architektov o trojdimenzionálnej interpretácii hudobných skladieb.
„Naše úsilie dosiahnuť soundscaping malo tri etapy,“ pokračuje Prix. „Prvou bolo vyriešiť bariéru medzi námestím a ulicou, druhou vytvoriť taký geometrický tvar pavilónu, aby jeho povrch odrážal hluk, a treťou navrhnúť jeho povrchové vlastnosti tak, aby odrážal aj pohlcoval zvuk.“
Hendrix a Mozart
A začalo sa testovanie, na základe ktorého sa mali vybrať optimálne architektonické tvary. Východiskom transformácie hudby do priestoru bola časť skladby Jimiho Hendrixa s názvom Purple Haze a pasáž Mozartovej opery Don Giovanni. Analýzou kmitočtu ich vybraných častí a ich následným stvárnením v podobe počítačového 3D modelu nadobudli tieto sekvencie tvar pyramídových konštrukcií s ostrými hrotmi. Hudba sa tak premenila na priestor a vytvarovala jeho vonkajší vzhľad.
Aby sa dosiahli požiadavky na akustiku interiéru, autori obložili steny a povrch stropu striedavo perforovanými sendvičovými panelmi, ktoré pohlcujú zvuk, a celistvými panelmi, ktoré ho odrážajú. Podlaha Pavilónu je rovná a tiež odráža zvuk. Rovnobežné steny a stropné povrchy sú dláždené alebo zdrsnené, aby zvuk neodrážali. Akustické prvky vytváral Coop Himmelb(l)au v spolupráci s odborníkmi na akustiku zo spoločnosti ARUP; na konštrukcii a vývoji použitých materiálov sa zúčastňovala aj spoločnosť Frener & Reifer.
Dizajn projekcií
Dojem z architektonického stvárnenia interiéru umocňuje inštalácia vo foyeri od spoločnosti Conceptual Art Technologies. Komplexná mnohonásobná projekcia nielenže umožňuje osvetliť priestor foyeru, ale ovplyvňuje aj jeho vnímanie. Návštevník má dojem, akoby architektonické prvky boli pohyblivé.
Kmitavý pohyb nadväzuje na zvuk, ktorý sa šíri z Pavilónu a reaguje na aktuálne predstavenie. Tým sa obsah predstavenia – hudba – dostáva z auditória do foyeru a stvárňuje akustické vnemy. Podľa formálnej stratégie architektonického konceptu – transformovať spektrálnu informáciu zvukového signálu ako základný prvok – sa tento signál pretvára do podoby v reálnom čase ako dizajn projekcií. Priestor sa mení na zvuk, zvuk sa stáva svetlom, ktoré zase formuje štruktúru. Vzniká tak abstrahovaný priestor spätnej väzby tejto mníchovskej miniopery.
Hrany tejto architektonickej štruktúry sú zdôraznené svetlejšími projekciami. Aby bol kontrast ešte väčší, osvetlenie medzi nimi je redukované. Minimalistický prúd farieb a zvukov pokrýva povrchy priestoru; šíri sa doň spektrálna informácia abstrahovaná z aktuálnych zvukových signálov.
Coop Himmelb(l)au aj na malom priestore podali svoju predstavu architektúry. Laboratórium nápadov, ale aj experiment, ktorý však sleduje logiku vecí a kontext okolia. Výraz nie je povýšený nad obsah, no vždy hovorí o svojom autorovi a jeho myšlienke tvoriť architektúru s fantáziou. Architektúru nadnášajúcu a variabilnú, akou je modré nebo…
| Pavilón 21 Mini Opera Space Miesto: Marstallplatz, Mníchov, Nemecko Architekti : Coop Himmelb(l)au, Wolf D. Prix / W. Dreibholz & Partner ZT GmbH Hlavný dizajnér: Wolf D. Prix Projektový tím: Wendy W. Fok, Martin Jelinek, Daniela Kröhnert, Valerie Messini, Judith Mussel, Martin Neumann, Renate Wissenböck Klient: Slobodný štát Bavorsko, Bavorská štátna opera v Mníchove Začiatok projektovania: 10/2009 Začiatok výstavby: 4/2010 Otvorenie: 6/2010 Generálny dodávateľ: Frener & Reifer Metallbau GmbH, Augsburg, Nemecko Investície na výstavbu: 2,1 mil. euro (bez DPH) Plocha pozemku: 1 790 m2 Úžitková plocha: 430 m2 Podlažná plocha: 560 m2 Obostavaný priestor: 4 350 m3 Výška: 12,5 m Dĺžka: 38,5 m Šírka: 25,5 m |
(pet)
Foto: Markus Pillhofer
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
