V Bratislave je výstava tvorby architekta Guida Hoepfnera
Prierez tvorby architekta Guida Hoepfnera včera sprístupnili na výstave v bratislavskej galérii Spolku architektov Slovenska (SAS). "Výstava je lahôdkou, ale predstavuje menej známu etapu slovenskej architektúry," uviedol na vernisáži prezident SAS Ján Bahna.
Aj podľa autora výstavy Maroša Semančíka je Hoepfner polozabudnutý, no významný architekt z málo poznaného obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia. Jeho výskum umožňuje dostať do odborného aj širšieho povedomia kvality aj význam diela slovenského rodáka. O tom svedčia vystavené tatranské objekty – Grand hotely v Starom Smokovci a na Štrbskom Plese, kúpeľný dom, Kvetinárstvo a holičstvo v Starom Smokovci, pomník Zena Csákyho v Tatranskej Lomnici, penzión Tatranský domov v Tatranskej Polianke, kaviareň či už neexistujúci liečebný dom Hviezdoslav na Štrbskom Plese. Tieto budovy navrhol v rokoch 1897 až 1917.
Pozoruhodné budovy po ňom ostali aj v zahraničí a na výstave sú ich popisy s vyobrazením. Hotel Arciknieža Jozef je z roku 1906 v Rumunsku, neskôr navrhol stavby v Budapešti, kde býval. Okrem niekoľkých víl a nájomných domov je to zaopatrovateľský ústav pre obchodníkov, palác poisťovne Viktória i jeho vlastný rodinný dom z roku 1932. Expozícia prezentuje aj návrh Uhorského domu umenia na medzinárodnej výstave umenia v Ríme (1911) či návrh na luxusný hotel (1935).
Guido Hoepfner sa narodil v Spišskom Podhradí 23. augusta 1868. Po skončení levočskej reálky začal vysokoškolské štúdium na budapeštianskej Technickej univerzite v odbore strojné inžinierstvo. Po roku prestúpil na architektúru, ktorú absolvoval v roku 1891. Usadil sa v Budapešti, pracoval na dokončení prestavby a dostavby Budínskeho kráľovského hradu. Za tie práce mu panovník František Jozef I. udelil svoj Rád rytierskeho kríža (1906). Za zásluhy v oblasti ochrany deti a stavbu detského sanatória v Balatonalmádi mu panovník udelil titul kráľovského radcu (1912). O päť rokov neskôr ho vymenovali za člena Celoštátnej všeobecnej stavebnej rady. Za významné služby mu udelili Železný kráľovský rád 3. triedy.
Zastával množstvo reprezentačných funkcií v rôznych spoločnostiach, v roku 1932 sa stal členom hornej snemovne maďarského parlamentu. Zomrel vo veku 76 rokov 26. februára 1945. Je pochovaný v Budapešti.
Zdroj: TASR
