Tadao Ando vytvoril nové Múzeum súčasného umenia v Benátkach (VIDEO)

Po renovácii paláca Grassi realizoval japonský architekt Tadao Ando v Benátkach svoje ďalšie dielo. Pôvodný veľkosklad Punta della Dogana pretvoril na nové výstavné priestory Múzea súčasného umenia. Dielo podporené magnátom Françoisom Pinaultom kombinuje spomienky na minulosť so súčasnou inováciou obnovením funkčnosti starej budovy a s vytvorením súčasných estetických hodnôt. Ando zanechal po sebe dielo, ktoré vyjadruje jeho silnú osobnosť a mentalitu pri zachovaní originality pôvodnej architektúry. Výstavný priestor nám ponúka kontrast materiálov a elementov, čím sa dosahuje napätie a dynamika.

Realizácia idey
Pôvodná myšlienka zrealizovať Múzeum súčasného umenia pochádza od prominentného francúzskeho magnáta, mecenáša a zberateľa súčasného výtvarného umenia Françoisa Pinaulta, ktorý je nielen zberateľom umenia, ale má aj eminentný záujem o architektúru. Pinault sa rozhodol založiť nadáciu súčasného umenia a pre jej umiestnenie našiel pochopenie v starobylých Benátkach.

V júli 2006 bola vypísaná súťaž na centrum súčasného umenia v priestoroch bývalého veľkoskladu Punta della Dogana. Víťazom sa stalo Združenie Palazzo Grassi, pričom v júni 2007 bol verejne predstavený ideový projekt, ktorého autorom bol japonský architekt Tadao Ando. Architektonická štúdia sa začala spracovávať v lete roku 2007 a hotový projekt architekt prezentoval v septembri 2007. V jeseni 2007 sa uskutočnili administratívne procedúry a kontrakty hlavných dodávateľov stavby. Na prelome rokov 2007 – 2008 sa získali ostatné povolenia ku statike a vyriešeniu protipovodňovej ochrany takzvaným „vodným tankom“. Začiatkom roka 2008 sa vyriešila aj otázka povolenia na modifikáciu interiéru a exteriéru a reštaurovania existujúcich stien. Po sérii povolení sa mohli začať rekonštrukčné práce, ktoré trvali 14 mesiacov. Obnovenie budovy sa ukončilo 25. marca 2009. Dodávkou mobiliáru do kaviarne, šatní a ostatných priestorov zázemia sa následne dokončili práce v interiéri. Slávnostné otvorenie pre verejnosť sa udialo 6. júna 2009 vernisážou expozície: „Mapping the Studio: Artists from the François Pinault Collection“ v Punta della Dogana a Palazzo Grassi.

Punta della Dogana
Punta della Dogana v Benátkach je budova bývalého veľkoskladu, ktorá bola pôvodne jednoduchou a racionálnou stavbou. Pôdorys objektu má trojuholníkový tvar a kopíruje podobu špičky ostrovčeka Dorsoduro. Interiér pozostával z jednej dlhej obdĺžnikovej miestnosti rozdelenej paralelnými stenami. Všetky priečky, ktoré boli dodané počas rekonštrukcie, architekt rešpektoval a dôkladne zrenovoval do originálnej podoby. Po odhalení pôvodných tehlových stien a drevených konštrukcií získal priestor energiu a obnovila sa spomienka na bývalých prímorských zákazníkov. Centrum budovy a centrálne námestie medzi dvoma strechami vytvorili priestorové mantinely na renováciu. Ako výnimku z pravidla zachovať čo najviac pôvodného zo stavby, Tadao Ando vložil betónovú kóju-kocku, ktorou dosiahol dramatický prerod priestoru. Vytvoril sa dialóg medzi elementmi novej generácie v jadre štruktúry. Objekt si ponechal silu histórie obohatenú o víziu budúcnosti. Základnou myšlienkou architekta pri renovácii exteriéru bolo zachovať originálne fasády okrem vstupu, ktorý bol premiestnený. Dizajn dverí a okien na prvý pohľad pôsobí veľmi moderne, a to aj napriek tomu, že sa vyrábali podľa tradičných benátskych remeselných postupov.

Renovácia historickej architektúry si vždy vyžaduje nespočetné množstvo povolení a núti architekta ku konsenzuálnemu prístupu. Aj v prípade projektu Punta della Dogana architekt upustil od zakomponovania stĺpov, ktoré mali podľa neho symbolizovať dialóg medzi historickým základom a novou výzvou. Tadao Ando si ctí minulosť a umne ju spája s prítomnosťou. Nepresadzuje sa agresívnymi tvarmi, ale kladie dôraz na vytvorenie harmonického prostredia s minimalistickými nástrojmi, čo je typické pre japonských architektov.
–>–>

Múzeum súčasného umenia Punta della Dogana Miesto:   Benátky Architekt:  Tadao Ando Súťaž:  júl 2006 Architektonická štúdia:  leto 2007 Začiatok rekonštrukcie: júl 2008 Ukončenie rekonštrukcie:   apríl 2009 Otvorenie:   6. 6. 2009 Pôvodná funkcia stavby:  veľkosklad Zastavaná plocha: asi 5 000 m2 Tvar pozemku: trojuholník, základňa 75 m, dĺžka priečelia 105 m Protipovodňová ochrana: budova leží +1,5 m nad úrovňou mora, čo zabezpečuje dostatočnú prirodzenú ochranu v čase prílivu. Na porovnanie Námestie San Marco v Benátkach leží len +90 cm nad morom. Stavba je tiež vybavená spevňujúcim hold-up tankom, ktorého rozloha je 2 500 m2. V pohotovosti je aj mobilná ochrana dverí, ktorá stavbu uchráni pred veľkou vodou až do výšky 2,10 m. Stavebný materiál:  tehla, recyklovaná tehla, pôvodná strešná krytina Celková cena:  20 miliónov € Dodávka elektrických zariadení a prác: firma Fiorin Projekt tiež zahrnul reštaurovanie existujúcich sôch / Strešná krytina:  obnovená pôvodná strešná krytina / renovated original roofing material Zachovaných bolo 50 % plochy originálnych škridiel, dlaždíc, tehál Elektrický systém, klimatizácia:  firma Soprintendenza Podlahy:  tradičná benátska „masegni“ v priestoroch kocky, čo je najvyššie poschodie, na prízemí – cementový poter a na prvom poschodí linoleum / Rámy:  20 monumentálnych kovových rámov ako vchodov, tvarovaných a vytvorených tradičnou lokálnou benátskou metódou / 20 monumental metal frames which are used as entrances, shaped and created in the traditional typical local Venetian method

Protipovodňová ochrana
Objekt bývalého veľkoskladu Punta della Dogana a k nej prislúchajúce pozemky majú rozlohu okolo 5 000 m² s výhľadom na Grand Canal a Giudecca Canal. Pôdorys má tvar trojuholníka s dĺžkou 105 metrov. V pozdĺžnej fasáde sa nachádza 20 monumentálnych brán. Vnútornú štruktúru predstavuje 9 hál rozdelených priečkami, z ktorých každá má priemernú šírku 10 metrov a výšku 7 metrov. V exteriéri sa nachádzajú balkóny so šírkou 9 metrov, veža obohacuje špičku Dorsoduro až do výšky 28 m.

Typickým problémom v Benátkach je voda. S týmto živlom sa musel vysporiadať aj tím okolo architekta Tadaa Anda. Prízemie leží 1,5 metra nad úrovňou mora. Na benátske podmienky je taká hodnota ešte relatívne prijateľná. Námestie San Marco sa nachádza len 90 cm nad úrovňou mora, čo spôsobuje každoročne problémy. Stavbu zabezpečuje nielen spevňujúci hold-up tank, ale aj pohotovostné mobilné moduly, ktoré dokážu ochrániť galériu až do výšky 2,10 metra.

Na protipovodňovú ochranu sa použili nové technologické postupy, ochranné steny majú najvyššiu kvalitu. Po rozhodnutí architekta ponechať viditeľné murivo, všetky tehly boli podrobené dôkladnej eliminácii hnilobných procesov a de­štrukčných elementov a následne sa kládli tradičnou stehovou metódou „scuci-cuci“. Metóda bola veľmi náročná s najvyššou garanciou konzervácie, aby sa tehly čím viac podobali nielen farebne, ale aj kvalitou tým pôvodným. Dokonca aj omietky a malta na spájanie tehál bola vyrobená takým istým postupom, ako pôvodná. Všade, kde to bolo možné, sa postupovalo podľa pôvodných, v Benátkach už overených stavebných metód.

Inteligentná technika
Kontrolu klimatických pomerov zabezpečuje inštalácia vysokoefektívnej vzduchotechniky. Elektrický systém s adekvátnym osvetlením výstavných priestorov zase zabezpečila firma Soprintendenza.
Architektonická koncepcia zahŕňa technológie v betónovej kocke, ktorá je situovaná do stredu dispozície budovy. Tadao Ando kládol dôraz na to, aby sa vytvorené dielo prezentovalo extrémne homogénne farebne aj štrukturálne. Snažila sa aj o zaručenie tých najlepších podmienok na inštalovanie a následne aj vystavenie diel súčasného moderného umenia zo zbierky Françoisa Pinaulta.

Čo sa týka podlahy, autor projektu uprednostnil tradičnú benátsku podlahu „masegni“ v centre betónovej kocky. Na prízemí môžeme vidieť aj podklad z cementového poteru a nakoniec linoleum na prvom poschodí. Vykurovanie je uložené pod dlážkou a obsahuje okolo 28 kilometrov vinutého potrubia naplneného horúcou vodou. Aj monumentálne brány vyrobili miestni majstri a  vzdali tak hold poctivému remeslu.

Strecha prešla kompletnou rekonštrukciou s novou výstužou, ale s kompletne rekonštruovanou strešnou krytinou v počte okolo 90 000 kusov. Projekt zahŕňa aj reštaurovanie pôvodných sôch. Celkove sa pracovalo s 10 000 tonami rôzneho materiálu.

Tadao Ando – Narodil sa v Osake v roku 1941. Tadao Ando je architekt-samouk, ktorý sa vzdelával cestovaním po Európe. Bol fascinovaný Le Corbusierom. Vo svojej práci sa snažil riadiť architektonickým dedičstvom svojho idolu. Spočiatku navrhoval jednoduché rodinné domy, ktoré vyjadrovali jeho víziu čistej architektúry, ktorá má svojho ducha. Andova povesť dobrého architekta sa šírila veľmi rýchlo. Návrhy kostolov a múzeí ukazujú jeho schopnosť spojiť estetiku a ducha budovy a krajiny v harmonický celok. Takýto súlad vytvára pre návštevníkov nevšedný zážitok. Tadao Ando je hlboko ovplyvnený japonskou tradíciou, pričom stredobodom jeho záujmu je interakcia svetla a materiálu. Tradícia ho však nezväzuje, dokáže tvoriť aj v duchu západného moderného myslenia. Používa čisté priamočiare formy, ktorými dokáže vytvoriť meditatívne pnutie medzi interiérom a exteriérom, medzi svetlom a tieňom a tiež medzi objektom a historickým kontextom. Tadao Ando získal viacero ocenení za svoje projekty, napríklad za návrh Kostola svetla v Osake alebo za Kostol na vode v Osake. Okrem toho prednášal na viacerých prestížnych univerzitách ako Yale, Columbia a Harvard. V roku 1995 získal najvyššie ohodnotenie pre architekta, Pritzkerovu cenu za architektúru. Získané peniaze venoval mestu Kobe, ktorého časť bola úplne zničená zemetrasením. Ostatné roky spolupracoval na už spomenutých projektoch pre Nadáciu Françoisa Pinaulta.

Ing. arch. Renáta Rehorovská
Foto: Punta della Dogana

Autorka je architektka v slobodnom povolaní, publikuje články o architektúre a umení v odborných časopisoch.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.