Svetlo v betóne: prístavba galérie Liljevalchs, o ktorej sa toľko diskutuje, nie je len nudný kváder

Rozšírenie štokholmského múzea Liljevalchs sa zaradilo medzi architektonickú elitu Európy. Nové krídlo, nazvané Liljevalchs+, sa dostalo medzi 40 najlepších európskych architektonických diel minulého roka, ktoré súťažia o prestížne ocenenie EÚ Mies Award 2024. Tento úspech je výsledkom dlhoročnej práce ateliéru Wingårdhs a umeleckej sklárky Ingegerd Råmanovej.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Impulzom na realizáciu prístavby bola potreba rozšíriť výstavné možnosti pôvodnej galérie z roku 1916, ktorú navrhol Carl Bergsten. Ide o jednu z najuznávanejších švédskych galérií. Projekt vznikol ako výsledok medzinárodnej súťaže v roku 2013 a bol dokončený o osem rokov neskôr.

Galéria Liljevalchs+ vznikla na ostrove Djurgården neďaleko centra Štokholmu – v oblasti, ktorá bola kedysi kráľovským poľovníckym revírom. Dnes ide o živé kultúrne prostredie plné múzeí a voľnočasových zariadení. Napriek historickému okoliu pôsobí nový objekt veľmi mestsky a súčasne.

Architektúra s integritou

Stavba je umiestnená tak, aby nenarúšala vizuálnu dominanciu pôvodnej galérie – s rešpektom ustupuje do úzadia, no zachováva si vlastnú identitu. Obe budovy majú odkvap v rovnakej výške, čím medzi nimi vzniká prirodzená kontinuita. Hlavný vstup zostáva na pôvodnom mieste smerom na Djurgårdsvägen, zatiaľ čo nové krídlo orientované na Falkenbergsgatan ponúka vedľajší vchod, obchod a kaviareň.

Pôvodná budova má dve úrovne: suterén a galériové priestory na poschodí. Prístavba túto logiku zdanlivo zachováva, no v skutočnosti ukrýva dvojúrovňový pôdorys so šiestimi výškovými úrovňami rozprestretými naprieč celým objemom. Má obdĺžnikový tvar a pôsobí ako jeden veľký, no prekvapivo ľahký betónový blok.

Raster na fasáde

Betónová konštrukcia bola odliata priamo na mieste a vyniká vďaka detailom – najmä fasáde zo 6 860 sklenených fliaš, konkrétne ich priehľadného dna. Tieto „šošovky“ sú zasadené do rámov, ktoré vytvárajú štruktúrovaný a takmer textilný vzhľad. Výtvarný prvok v podobe sklenenej mriežky odkazuje na eleganciu pôvodnej stavby a zároveň dodáva modernej architektúre poetický charakter.

Jednou z najsilnejších stránok nedávno pridanej časti múzea je práca so svetlom. Nová strecha, ktorá pôsobí ako sochársky objekt, pozostáva zo 166 strešných lucerien a pokrýva plochu 170 m². Tieto lampáše vytvárajú rytmus a flexibilnú priestorovú mriežku 2 × 2 m, ktorá umožňuje rôzne usporiadania expozícií.

Premyslený svetelný koncept umožňuje prispôsobovať nasvietenie jednotlivých expozícií s maximálnou voľnosťou. Vďaka starostlivo navrhnutej výške a geometrii strešných okien sa podarilo zabrániť prenikaniu priameho slnečného svetla pri nízkom uhle. Rozmiestnenie svetelných zdrojov sa dôkladne testovalo a modelovalo, aby sa nenarušil čistý výraz charakteristických lucerien.

Počas dní bez prirodzeného svetla zabezpečuje osvetlenie kombinácia bodových reflektorov na prípojniciach a jemných líniových svietidiel, ktoré sú diskrétne umiestnené pozdĺž stien v nižších častiach budovy. Interiér spája robustné a jemné prvky – surový betón, oceľové siete a textilné podhľady v kaviarni vytvárajú kontrast, ktorý pôsobí harmonicky. Každý prvok tu má svoje miesto a dotvára premyslený celok.