image 72455 25 v1
Galéria(7)

Svet a Slovensko v architektúre pred 50 rokmi

Čo by ste si prečítali v časopise ASB, keby vychádzal v roku 1965?

01 Dvojicky
02 Dom umenia
03 chrenova
04 Krematorium
05 Prior Kyjev
06 Karlovka
07 Villa Savoye

Polovica 60. rokov minulého storočia bola bohatá na udalosti vo svetovej i slovenskej architektúre. Preto by ste sa určite v ASB dočítali aj o tom, že sa začali stavať najvyššie veže na svete – newyorské Dvojičky, že zomrel génius 20. storočia Le Corbusier, že podľa projektu F. Milučkého sa malo čoskoro začať stavať v budúcnosti oceňované bratislavské Krematórium, vo výstavbe bol obchodný dom a hotel Kyjev na Kamennom námestí v Bratislave od I. Matušíka, v Nitre sa realizovali obytné domy na sídlisku Chrenová podľa projektu M. M. Scheera a na bratislavskom Námestí SNP sa dokončil Dom umenia od budúceho exulanta M. Chorváta. Rubriky udalosti, pripravované projekty i realizácie by sa napĺňali inšpiratívnymi textami i fotografiami.

Najväčšie na svete
V New Yorku sa začala výstavba dvoch 410 metrov vysokých veží, ktoré budú najvyššími mrakodrapmi na svete. Minoru Yamasak (1912 – 1986) ich navrhol ako súčasť komplexu budov, ktoré doplnila nižšia výstavba na ploche dvoch hektárov a slúžila ako svetové stredisko obchodu. Okrem kancelárií pre 50 tisíc ľudí a podzemných garáží pre 1 600 automobilov sa vytvorili reštaurácie, hotel, obchody, kultúrne strediská a colnice. Konštrukciu mrakodrapov tvorila kombinácia železobetónových a oceľových prvkov, kabíny rýchlovýťahov zobrali 50 osôb a mali rýchlosť 520 m/min. Severná veža bola dokončená v roku 1970, južná o rok neskôr, a stáli 350 miliónov dolárov. Dvojičky, ako sa im hovorilo, prestali existovať po teroristickom útoku v septembri 2001.

S inšpiráciou Alvara Aalta
V Bratislave na Námestí SNP bol v roku 1965 dokončený objekt, ktorý sa pôvodne volal Dom umenia a architektúry. Jeho súčasťou bol aj legendárny V-klub. Trojpodlažný výstavný salón umocňuje šesťpodlažná administratívna časť, ktorá tvarovo i materiálovo nadväzuje na susediace družstevné domy od Emila Belluša. Autor Domu umenia Miloš Chorvát (1927) sa snažil v pevnej tektonike o jednotný výraz, pričom v niektorých prvkoch (vlnité dosky na stropoch) sa nechával inšpirovať architektúrou Alvara Aalta. Dnes je v priestoroch budovy Kunsthalle, ktorá organizačne spadá pod Národné osvetové centrum.

Funkcionalistický urbanizmus
V roku 1965 bol schválený Podrobný územný plán sídliska Chrenová I, ktorého autorom bol architekt Michal M. Scheer (1902 – 2000). Išlo o prvý obytný súbor, ktorý prekročil rieku Nitra, a aj keď sa mnohé zámery autora neuskutočnili, ako napríklad dobudovanie občianskej vybavenosti a niektoré výtvarné realizácie, patrí tento celok k najvýznamnejším na Slovensku. Na prvý pohľad zaujme atypické rozostavenie štvorpodlažných budov do tvarov včelích plástov a 14-poschodové výškové budovy v tvare Y. Bývanie vo výškových domoch odôvodňoval funkcionalistický urbanizmus možnosťou ponechať dostatok voľného priestoru okolo obytných domov a vytvoriť rozmerné plochy zelene a zariadení na šport a relax.

Čistota s jasným ­rituálom
„Toto všetko, stvárnené zákutie prírody, priestor, architektúra, má svoju prísnu zákonitosť, svoju čistotu. Je výrazom nesentimentálneho poňatia ľudského osudu. Je to stále prírodné javisko kultu, ktoré má svoj jasný rituál. Odbočíš z cesty, zastaneš a odídeš.“ Autorom týchto slov je Dominik Tatarka a týkajú sa bratislavského krematória (realizácia v rokoch 1967-68), ktoré vo viacerých anketách odborníci označili za najlepšie architektonické dielo postavené na Slovensku po II. svetovej vojne. Aké sú teda hodnoty tohto diela architekta Ferdinanda Milučkého? „Krematórium v Bratislave je kultová stavba a jej hodnoty sú najmä duchovné. V symbolike nášho návratu do lona matky prírody autor preukázal svoju filozofiu chápania obradu spopolnenia,“ odpovedá prof. Štefan Šlachta. Práve toto dielo prispelo najväčšou mierou k tomu, že Ferdinandovi Milučkému (1929) v roku 2001 udelili prestížnu Herderovu cenu za architektúru.

Premiéra veľkorozponovej konštrukcie
Na základe víťazstva v súťaži v roku 1960 vypracoval vtedy mladý architekt Ivan Matušík (1931) so spolupracovníkmi projekty troch etáp výstavby hotela Kyjev (1968 – 1973) a obchodného domu Prior (1964 – 1968) na bratislavskom Kamennom námestí. Komplex pozostáva z trojbokej hmoty obchodného domu spojenej krčkom so spoločnou horizontálnou podnožou a vertikálnou doskou hotela. Po prvý raz na Slovensku sa tu uplatnili veľkorozponové konštrukcie – monolitický skelet 9 x 9 m s trojuholníkovým konštrukčným pólom 60°. Typickým znakom je harmónia klasickej symetrie so zreteľnými asymetrickými vybočeniami. Pamiatkový úrad SR pred dvomi rokmi rozhodol, že komplex nevyhlási za národnú kultúrnu pamiatku, a preto nový majiteľ pozemkov chce celé územie revitalizovať. Až potom sa ukáže, čo bude aj s týmito objektmi.

Namiesto domčekov sídlisko
Na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia stála na mieste bratislavského sídliska Karlova Ves rovnomenná dedinka preslávená viechami a známym „ríbezlákom“. Onedlho sa to malo prudko zmeniť. Domčeky, záhrady, kuríny, či maštale vytlačili paneláky, ktoré boli navrhnuté pre 30 tisíc obyvateľov. Nový obytný súbor Karlova Ves vychádzal zo schváleného územného plánu v roku 1961, pričom návrh, ktorý sa začal realizovať, bol výsledkom spolupráce Stanislava Talaša, Jozefa Fabianka, Karola Ružeka, Alexandra Plačka a kol. Prehľadnú mierku sa podarilo udržať primeranou šírkou obytného komplexu, útulnosť zasa polouzatvorenými blokmi. Horné centrum (na fotografii) tvorí obchodný dom s nadväzujúcou terasou a službami a s jeho výstavbou sa začalo práve v roku 1965. Sídlisko sa stretlo s pozitívnym ohlasom a v roku 1972 bolo ocenené Cenou Dušana Jurkoviča v kategórii architektonickej tvorby. Súčasná podoba sídliska je už poznačená vizuálnym smogom.

Úmrtie Le Corbusiera
„Architektúra je stav ducha, nie povolanie,“ tvrdil francúzsky architekt švajčiarskeho pôvodu Le Corbusier (1887 – 1965), ktorý je považovaný za jednu z najväčších osobností architektúry 20. storočia. Pre jedných génius, pre ďalších zase neohrabaný tvorca, ktorý architektúru nasmeroval do betónovej brutality. Zanechal však objekty, ktoré sú svojím významom neodškriepiteľné – medzi ne určite patrí villa Savoye v Poissy (1928 – 1931), v ktorej aplikoval päť princípov modernej funkcionalistickej architektúry. Stojí na stĺpoch, na plochej streche má terasovú záhradu, pôdorysy sú voľne formované, samozrejmosťou je horizontálne okno, pričom predné priečelie je voľné – vysunuté na krakorcoch pred prvým radom stĺpov. Villa Savoye sa doslova stala pomníkom novej architektúry a vzorom pre ďalšie stavby.

text: Ľudovít Petránsky

foto: Dano Veselský, Thinkstock, imgkid.com

Článok bol zverejnený v časopise ASB.