Signum je stopa dizajnu s atmosférou a funkciou
Slovensko už dlhšie patrí ku krajinám, ktoré sú zakreslené na vinárskej mape vyspelej Európy. So stúpajúcou kvalitou i objemom produkcie rastú aj požiadavky na vonkajšiu prezentáciu. Potreby výroby, ale aj patričná degustácia „nápoja bohov“ prinášajú ambície v rozširovaní areálov i skvalitňovaní dizajnu interiérov. Platí to aj pre spoločnosť MRVA & STANKO, s. r. o., ktorá svoj trnavský areál rozšírila o nové objekty s inšpiratívnym dizajnom vnútorných priestorov. Atmosféra s tajomstvom a funkčnosťou – to sú ústredné motívy projektu Signum.
Na začiatku bola snaha o posunutie kvality červených vín. Hoci Slovensko bolo doménou bieleho vína, uplynulé roky výrazne naznačujú zmenu preferencií. „Zareagovali sme na potreby trhu a sústredili sa na zlepšenie technológie výroby červeného vína,“ hovorí majiteľ spoločnosti Ing. Peter Stanko. „Zároveň sme však s kolegom Vladom Mrvom zistili, že nám chýba aj veľká degustačná miestnosť pre väčšiu skupinu ľudí. No a potom vznikla aj požiadavka na ubytovanie zákazníkov, ktorí k nám na tieto degustácie prídu.“
K pôvodným objektom areálu (administratíva, výroba vína, vyzrievacia hala – rotunda) tak v uplynulom roku pribudli účelné variabilné priestory na skladovanie a zrenie vína s možnosťou jeho prezentácie ako produktu známej slovenskej značky. „Touto stavbou sme tak uzatvorili celú štruktúru firmy a posilnili produkciu červených vín,“ dopĺňa Peter Stanko. „Občas počúvam, že červené vína na Slovensko nepatria. Nesúhlasím s tým, lebo často sa porovnávalo, čo sa porovnávať nedalo. Porovnávali sme mladé, ročné červené vína, ktoré boli vyrobené v antikorových tankoch s dvoj-, trojročnými červenými vínami z Francúzska, ktoré ležali v drevených sudoch. Samozrejme, chýba nám toľko slnka, ako majú Francúzi, Taliani alebo Španieli, ale najväčší problém bol v tom, že sme červeným vínam nedopriali čas a priestor – čiže drevo, v ktorých by vedeli vína dozrievať. Teraz sme ho poskytli a dúfame, že prídu aj výsledky. A hoci minulý rok bol pre vinárstvo veľmi nepriaznivý, vieme aj tento prepad vykompenzovať produkciou z predchádzajúcich rokov a modernou technológiou výroby i skladovania vína.“
A najobľúbenejšie červené? Chuť je síce výsostne subjektívna záležitosť, ale Peter Stanko by sa v značkách vlastného portfólia priklonil k ľahším červeným vínam – Modrému Portugalu alebo Rulandskému modrému. Za najlepší produkt však označuje cuvé, ktoré v spoločnosti robia každý rok z odrôd Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Merlot. „V cuvé sa každý vinár snaží z týchto troch základných vín vymodelovať kvalitatívne nové víno,“ zdôrazňuje Peter Stanko. „Z jedného si zoberie chuť, z iného arómu, z ďalšieho zase plnosť.“
| Skladové a prezentačné priestory pre víno Miesto: Orešianska cesta 7/A, Trnava, areál spoločnosti MRVA & STANKO, s. r. o. Investor: VINO MRVA&STANKO, s. r. o. Autor: WOOD&STONE, s. r. o. Generálny projektant: Ateliér Rusnák Generálny dodávateľ: VION a.s. Začiatok stavby: 03/2009 Ukončenie stavby: 09/2010 Zastavaná plocha: 1 064,87 m2 Úžitková plocha: 2 589,77 m2 Obstavaný priestor: 12 548 m3 |
Architektúra a dispozície
Architektonický výraz novej budovy zdôrazňuje harmóniu s jestvujúcimi objektmi aj vo farebnosti a vytvára ho rozčlenenie hmoty na menšie stenové celky. Obvodové steny, lodžie a balkónové dosky sú kombinované a odľahčené plochami okien a zasklených stien. Hmotu objektu – hranolový tvar odľahčuje polkruhový segment, ktorý vytvára vstupný priestor do objektu. Oblúková stena je zároveň spoločným znakom a odtlačkom rotundy – jestvujúceho objektu vyzrievacej haly a vínneho archívu kruhového pôdorysu. Objekt má jedno podzemné podlažie a dve nadzemné podlažia.
V suteréne sú priestory na dozrievanie a skladovanie vína ako aj na jeho prezentáciu v hale, ktorá je prepojená podzemným tunelom s pôvodným archívom a archívom pod rotundou. Na prízemí sú v zadnej časti skladové priestory, z prednej časti je prístupná vinotéka, reštaurácia a recepcia so vstupnými priestormi na ubytovanie. Na poschodí sú ubytovacie priestory, jednotlivé izby so schodiskovou halou a schodiskom sprístupňujúcim strešnú terasu.
Signum – projekt s tajomstvom
Autorom projektu je akad. soch. Štefan Kollár, ktorý pri ňom spolupracoval s projektantom Ing. Radovanom Rusnákom. Ústredným prvkom je fiktívny odtlačok – signum – do ústredného bodu vytvorenej architektonickej hmoty už existujúcej architektúry – rotundy v mierke 1 : 1.
Takouto architektonickou skratkou získava existujúci a novovytvorený komplex príchuť tajomstva s atmosférou až divadelného zážitku. Tú v podzemí zdôrazňuje sklad pôsobivých sudov, tunelové prepojenie s pôvodnou stavbou, so štýlovou sekundárnou degustačnou miestnosťou, labyrintom vínneho archívu – a to všetko koloruje magický šerosvit. Dizajnérsky aspekt však nikdy nie je nadradený nad funkciu, ktorú investor zadal hneď na začiatku. Dizajnérske riešenie spoľahlivo sleduje prevádzku, ale aj ergonomické a výtvarné požiadavky.
„Signum je projekt, ktorý stojí na dvoch základných pilieroch,“ hovorí Štefan Kollár. „Prvý pilier plnohodnotne rešpektuje už existujúcu dispozíciu zastavania pozemku a vnútropodnikové komunikácie a najmä, už vytvorenú architektonickú hmotu v zadanom priestore. Druhým pilierom je na vodorovnej architektonickej hmote samotná idea. Nie je samoúčelná, ale podporuje už existujúcu architektúru s ambíciou ukončiť celý architektonický komplex ako jeden autonómny celok. Vytvorené dispozičné a hmotové riešenie aktívne spolupracuje aj s takým dôležitým faktorom, ako je svetlo – slnko v orientácii na juhozápad.“
Signum je teda odtlačok či lepšie povedané stopa, ktorá sleduje kontinuitu. V architektúre nadväzuje na predchádzajúce objekty v areáli, v obsahu zase metaforicky prepája tradíciu vinohradníctva i novú silu značky. Modeluje architektonické tvary, ale aj vytvára priestor na nové značky vín. Dizajn tak už nie je len výtvarná forma a architektonický detail, ale aj širší kontext pre osobitú corporate identity danej spoločnosti. Aj takýmito projektmi sa Slovensko posúva ďalej na prestížnej mape európskeho vinárstva.
Ľudo Petránsky
Foto: Andrea Kornošová
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
–>–>
