Potenciál európskeho formátu
Žilinskej univerzite sa podaril projekt, ktorý nemá na Slovensku konkurenciu. Škola svoje budovy, pôvodne roztrúsené po celom meste, postupne predáva a celý univerzitný kampus dostáva reálne kontúry na Veľkom diele za sídliskom Vlčince.
S architektom Jánom Lučanom sme navštívili nové výučbové pavilóny Žilinskej univerzity. Na projekte pracoval aj s Ing. arch. Ľubomírom Norisom, kolegom z ateliéru VPU DECO. Žiaľ, architekt Noris už nie je medzi nami.
Od roku 1999, keď vznikol stavebný zámer, až do roku 2009 sa postupne budoval na pozemkoch univerzity celý nový komplex budov niekoľkých fakúlt. Dostavba nových pavilónov univerzitného areálu je lokalizovaná do voľného priestoru medzi zástavbu existujúcich pavilónov zo 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia. Posledné z nich, nové priestory pre stavebnú fakultu a fakultu prírodných vied, sú v prevádzke od minulého školského roku.
V kampuse je živo
Stretnutie s našim sprievodcom, prorektorom prof. Ing. Jánom Čelkom, CSc. máme dohodnuté na desiatu hodinu. V areáli vo Veľkom diele je čulý ruch. Začína sa školský rok, celé skupiny študentov sa presúvajú medzi budovami. Príjazdovú cestu lemujú zaparkované autá. Pomedzi sa motajú mestskí policajti a rozdávajú na kolesá áut papuče. Čudný výjav, najmä keď za budovami školy je poloprázdne parkovisko s parkovným skutočne za babku. Rektorát univerzity označený výraznými písmenami, je súčasťou najnovších pavilónov. Značenie ostatných objektov nie je celkom jasné, ale zdá sa, že všetci domáci vedia, kam majú ísť.
Výučbové pavilóny Žilinskej univerzity
Miesto: Žilina, Veľký Diel |
Mostíkom do auly
O samotnej stavbe sa už popísalo dosť, napokon, v tomto roku súťaží aj o titul Stavba roka. Kompozícia objemov a striedma farebnosť, osviežená akcentmi oranžovej a zelenej, pôsobí mladistvo, aby oslovila poslucháčov, a zároveň kultivovane, aby reprezentovala dôstojnosť univerzity. Dispozícia je jednoduchá, a preto funkčná. Objekty sú riešené racionálne s ohľadom na ich funkciu a charakter.
Na hlavnej osi s miernym zalomením sa nachádzajú základné komunikačné a výučbové priestory. „Na túto os sme nadviazali systém pavlačí, galérií a átrium cez celú výšku budovy. Vytvárajú vzdušný a rôznorodo presvetlený priestor. Jeho postupným a hierarchickým radením sme sa snažili o vizuálnu interakciu medzi rôznymi úrovňami a priestormi.“ dopĺňa architekt Lučan.
V strede tejto línie sú nad sebou dve poschodia prednáškových sál, každá s kapacitou do 150 miest. V objeme budovy sú priznané ako tmavosivé vysunuté kubusy. V interiéri tvoria auly uzavreté ostrovy prístupné cez lávky ponad veľkorysý vestibul. Akoby to bol mozog pospájaný s ostatnými funkčnými celkami cez nervové vlákna. Tento dojem je podčiarknutý priznanou oceľovou stropnou konštrukciou. V rozpočte neboli peniaze na jej zakrytie sadrokartónovým podhľadom a práve toto úsporné opatrenie má svoje originálne čaro.
Detaily robia celok
Ďalšie prednáškové a seminárne miestnosti v bloku F sú rozmiestnené okolo veľkého chodbového zrkadla, ktoré je otvorené cez všetky podlažia budovy. Denné svetlo sa po chodbách rozlieva z otvorenej stropnej konštrukcie. Tenká membrána z lexanu príjemne rozptyľuje slnečné lúče, v horúcich letných dňoch je však na najvyššom podlaží poriadne horúco a nepomáhajú ani ventilátory.
Kladne sa dá hodnotiť vizuálna prehľadnosť interiéru celého komplexu. Netradične ho presvetľuje bazilikálne osvetlenie. Jedinou dlhou chodbou sa z bloku F dostanete až do bloku A, kde sídli rektorát. Transparentným premostením sa dá prejsť do starších budov univerzity. Kolmo na hlavnú komunikačnú os sú napojené jednoduché administratívne celky jednotlivých fakúlt. Vytvárajú átriá otvorené na východnú stranu. V súčasnosti sú tam vybudované parkoviská pre pribúdajúce autá. Je veľká škoda, že sa nenašli v rozpočte prostriedky na zrealizovanie pôvodných sadových úprav. Po niekoľkých rokoch tam už mohla spríjemňovať pracovné prostredie. urastená zeleň. Takto sa výskumní pracovníci dočkajú len letným slnkom rozpálených áut a betónových plôch. Zo západnej strany je navrhnuté centrálne námestie, ktoré by sa malo stať centrom univerzitného života. Celkovú absenciu služieb odborníka na krajinnú architektúru považujem za mínus celého areálu. Chýba bežný mobiliár ako lavičky, informačné panely, smerovky. Rovnako aj farebné nátery v interiéri budovy už neboli v kompetencii architektov. Minimalistické podanie vnútorných verejných interiérov je pochopiteľným dôsledkom finančného pozadia realizácie. Je to škoda, lebo spolu s prehľadnou grafikou a piktogramami mohli dotvoriť prázdne steny a dotiahnuť celkový dizajn na špičkovú úroveň.
Potenciál Veľkého dielu
Moderné školské budovy na Slovensku chýbajú ako soľ. Projekt nových univerzitných budov v Žiline je odvážny svojím rozsahom aj rozpočtom. Investor, projektanti a aj zhotovovateľ môžu byť hrdí na vydarené dielo. Urbanistický koncept naznačuje ďalší rozvojový potenciál. Nedokončené zostáva ešte prepojenie s pavilónom NS zo severnej strany. V urbanistickom koncepte by tento priestor mala vyplniť navrhovaná výšková dominanta stavebnej fakulty a hmoty technických laboratórií.
Treba dúfať, že sa celý projekt podarí doviesť do úspešného záveru s dotiahnutými detailmi, aby sa pri radosti z čiastkových úspechov neostalo na polceste. Potenciál univerzitného kampusu európskej úrovne vo Veľkom diele určite je.
| Etapizácia: 1999 stavebný zámer 2000 projekt na územné rozhodnutie 2001 projekt na stavebné povolenie 2001 – 2002 výstavba – etapa 1 (pavilón A) 2005 – 2006 výstavba – etapa 2 (pavilón B) 2007 – 2009 výstavba – etapa 3 (pavilón C, D, G) 2007 – 2009 výstavba – etapa 4 (pavilón E, F) |
Pôdorys 4. nadzemného podlažia
Priečny rez objektom
Situácia – bloková skladba
Mária Nováková
Foto: Dano Veselský
Dokumentácia: Ing. arch. Ján Lučan a VPU DECO
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
–>–>
