Moderné drevené domy dnes vznikajú mnohými spôsobmi a často sú na nerozoznanie od domov realizovaných inou stavebnou technológiou, ale len na prvý pohľad. Bývanie v nich už totiž prináša rozdiely – nízke prevádzkové náklady a zdravú a príjemnú klímu po celý rok.
Múzeum Champollion v ospalom historickom mestečku Figeac v južnom Francúzsku je príkladom zaujímavého prelínania grafiky a architektúry. Dizajn „obalu“ je v súčasnosti práve tým, čo tvorí identitu budovy a zároveň priťahuje pozornosť verejnosti. A najmä o to sa usilovali architekti Alain Moatti a Henri Rivière spolu s grafickým dizajnérom Pierrom di Sculiom. Nápad s dvojitou fasádou je neoddeliteľnou súčasťou projektu, vďaka ktorému architekti zvíťazili. Zároveň plní podmienku verejných súťaží vo Francúzsku, aby stavba obsahovala jedno percento umenia.
Vo Varšave sa v chaotickom kontexte bujného rozvoja novej administratívnej štvrte s priemyselnou minulosťou objavil komplex kancelárskych budov, ktorý do fragmentarizovaného prostredia vnáša pocit jednoliatosti a súzvuku. Vďaka princípu zomknutej a introvertnej urbanistickej mikroštruktúry vytvára ideálnu pracovnú atmosféru, ktorú nenaštrbuje okolitý svet a na ktorú, naopak, pozitívne vplýva interiér vnútornej zelenej záhrady. Navonok nenápadný súbor objektov odhaľuje v samom srdci svoju skrytú komunikatívnu povahu.
Koľkí z nás snívali o malom domčeku vysoko na strome, keď boli malými deťmi? Realizovať ľuďom dávne sny sa prostredníctvom svojich projektov domov na stromoch rozhodol brémsky ateliér Baumraum. Nejde pritom o žiadne domácky skonštruované bunkre, ale o seriózne stavby s premysleným dizajnom, v ktorých môžu čas tráviť aj dospelí a ktoré sa môžu využívať aj na oveľa prozaickejšie účely než len na bezstarostné hry. Škála ich stvárnenia je široká, v ateliéri však už dnes vznikajú nezvyčajné futuristické koncepty domov, ktoré sú zhmotnením túžby človeka návratu k prírode či detským snom.
Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.
Vlysy s povrchovou úpravou z exotických i európskych drevín majú rovnako kvalitné vlastnosti, ako materiály bez povrchovej úpravy, ale rozdiel medzi nimi je veľký. Tieto masívne parkety sú dodávané už s povrchovou úpravou LAK priamo z výroby, ktorý je aplikovaný 6x UV- tvrdeným lakom. Vrstva laku je nanášaná strojovo a tým sa dosahuje maximálnej dokonalosti. Vlysy sú lakované zo všetkých štyroch strán, čo slúži ako ďalšia ochrana proti prípadnej vlhkosti. Takto upravené masívne parkety si vďaka tomu nevyžadujú časovo a finančne náročné povrchové úpravy.
Po dlhej a precíznej príprave sa projekt multifunkčného centra Petržalka City chystá na realizáciu. Investor má platné územné rozhodnutie a stavebné povolenie by mohol získať v prvom kvartáli budúceho roka. „So začiatkom výstavby etapy A počítame v polovici budúceho roka,“ povedal Juraj Richter, konateľ developera – spoločnosti Petržalka City, a. s. „Termín ukončenia prvej etapy je stanovený na začiatok roka 2013 a celé centrum by malo byť dokončené v roku 2016.“
Štokholm je mesto, ktoré sa môže pochváliť dokonale prepracovanou environmentálne šetrnou politikou. Medzi politikmi, verejnosťou a komerčnou sférou tu panuje široký konsenzus v názoroch na energetické úspory, preto sa proti opatreniam nariadeným zhora nik nebúri. Súčasťou rozvoja mesta je projekt novej štvrti Hammarby Sjöstad, ktorý v Prahe na Architecture Week predstavil architekt Stellan Fryxell z odboru územného plánovania mesta Štokholm. Prišiel na pozvanie českej neziskovej Asociácie pre urbanizmus a územné plánovanie.
Možno hovoriť o národnej architektúre v súčasnom globalizovanom svete? Existujú nejaké špecifiká poľskej, respektíve českej či slovenskej architektúry posledných dvadsiatich rokov? A ak áno, kde ich možno nájsť?
Jednou z najzaujímavejších prednášok v rámci pražského Architecture Weeku bolo stretnutie s dánskou architektkou Lone Feiferovou, zodpovednou za projekt Model Home 2020. Projekt iniciovala spoločnosť VELUX.
Po Londýne, Berlíne a ďalších svetových mestách má svoj týždeň s architektúrou už i Praha. Po prvých nesmelých pokusoch v roku 2004 sa pražský Architecture Week osamostatnil a vykročil do sveta veľmi razantne a sebavedomo. Síce sa dajú nájsť miesta, kde nestojí úplne pevne na nohách, medzi českou odbornou i laickou verejnosťou si však trojročný valibuk svoje výsadné postavenie udržal. Tohto roku sa Architecture Week Praha uskutočnil v dňoch 21. 9. – 4. 10. 2009; mediálnym partnerom festivalu sú už tradične tituly nášho sesterského českého vydavateľstva: ASB – architektura, stavebnictví, byznys a Realizace staveb.
Zrejme málokto je v oblasti dizajnu taký angažovaný ako Ferdinand Chrenka. Jeho aktivity vo viacerých oblastiach však vychádzajú z rovnakého presvedčenia – že dobrý dizajn kultivuje svoje prostredie. Vie to ako dizajnér, ktorého odborníci už trikrát poctili národnou cenou, ale aj ako pedagóg či kurátor. Každej činnosti venuje obrovskú dávku energie, či už navrhuje nový produkt, učí študentov, pripravuje nový projekt alebo inštaluje výstavu dizajnu v budove bývalej školy na dedine neďaleko Novej Bane, kde v súčasnosti býva. Všetko v úsilí o spropagovanie fenoménu dizajnu, ktorý prirovnáva k špongii. Absorbuje totiž všetky premeny vývoja technológií či spôsobu života podobne ako špongia vodu.
Hviezdny architekt Daniel Libeskind prezentoval prototypy svojho skulpturálneho obytného domu v mestečku Datteln v Severnom Vestfálsku. Prototyp vily Libeskind bol postavený aj preto, aby projekt architekta Libeskinda uzrel svetlo sveta. Tento projekt bude firma Berliner proportion Gmbh realizovať celosvetovo ako obytnú skulptúru v limitovanej edícii 30 stavieb.
Začiatkom roka sme vám priniesli článok o novom sídle Divízií obchodu a služieb SPP v Bratislave. Netrvalo dlho a na svete je ďalší plynárenský objekt – tentoraz bola investorom Nafta, a. s., dcérska spoločnosť Slovenského plynárenského priemyslu. Nová technicko-prevádzková budova slúži potrebám centrálneho riadenia technologických zariadení spoločnosti. Jej súčasťou je centrálny dispečing na riadenie celého areálu zásobníkov plynu na Záhorí.
„Priznávam, záujmom ľudí počas prvých týždňov od otvorenia Mlynov som príjemne prekvapený,“ privítal nás Ing. arch. Pavol Kollár, spoluautor obchodno-spoločenského centra Mlyny v Nitre a zároveň zástupca developera i dodávateľa tejto najnovšej realizácie spoločnosti IN VEST. Počas našej návštevy Mlynov sa naozaj zdalo, že Nitra a priľahlé spádové územie si počkali na otvorenie nového centra nákupov a spoločenských stretnutí a zaplnili takmer 80 tisíc štvorcových metrov podlažnej plochy. Všetko nasvedčuje tomu, že overený koncept tejto typologickej štruktúry, založený na zakrytej ulici, sa aj v tomto meste presadí v okolitej obchodnej konkurencii.
