Architektúra

Donedávna toľko kritizovaný koncept Auparku, ktorý stojí na razantnom vnesení obchodu a zábavy do stredu mesta, sa postupom času stal jeho devízou. To, čo je vo vyspelom zahraničí bežnou záležitosťou, si na Slovensku vytrvalo razí cestu k uznaniu. Čísla obchodných obratov nepustia, navyše, prvý mimobratislavský príklad – Aupark v Piešťanoch – znesie aj prísnejšie architektonické či urbanistické kritériá. Aj pri vzniku tejto kapitoly príbehu Aupark bola architektonická kancelária Jančina architekti, no dopĺňal ju širší okruh spolupracovníkov.

Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.

Na začiatku boli dve otázky: Čo bude nasledovať po minimalizme? Aká bude alternatíva k chrómu? Odpoveď našlo štúdio Phoenix Design v spolupráci so spoločnosťou Hansgrohe. PuraVida vnáša do kúpeľne novú dimenziu dizajnu.

Brazília je obrovská krajina a jej najväčšie mesto Sao Paulo má takmer dvakrát toľko obyvateľov ako celé Slovensko. Na prvý pohľad je plocha Brazílie takmer rovnaká ako rozloha celej Európy. Mnohí si ju predstavujú ako krajinu, v ktorej sa pri rytmoch samby popíja výborná káva, iní ju obdivujú pre jej prírodné krásy a temperament Brazílčanov. Žije tam pestrá zmes nám blízkych národností – Portugalcov, Nemcov, Talianov, Španielov a Poliakov, ale aj miešanci africko-európskych národov. Jedného takéhoto typického Brazílčana – syna portugalskej matky a talianskeho otca – sme koncom apríla privítali na Slovensku. Adelio Sarro Sobrinho, ktorého všetci oslovujú Sarro, sa osobne zúčastnil na otvorení svojej výstavy obrazov v priestoroch Pálffyho paláca na Zámockej ulici v Bratislave.

Rodinný dom v Starom Plzenci nebol nijakou prvotinou v Čechách už mediálne známeho architekta nízkoenergetických a pasívnych domov. Keď adepti energeticky úsporného životného štýlu oslovili Josefa Smolu, túžili najmä „vypadnúť“ z ich veľkého rodinného domu, ktorého údržba im už brala priveľa času a energie...

Karlova Ves bola v minulosti samostatnou obcou, susediacou s hlavným mestom zo západnej strany. K Bratislave sa pripojila až v 40. rokoch minulého storočia. Neskôr, v 60. rokoch, vznikol aj územný plán, ktorý určil jej súčasnú podobu. Jadro sídliska – takzvaný obytný súbor Karlova Ves – navrhli v tom čase architekti Stanislav Talaš, Jozef Fabiánek, Karol Ružek a kolektív. Samozrejme, v priebehu polstoročia prešla mestská časť mnohými zmenami a dnes je to rozsiahle sídlisko s množstvom obyvateľov. Poslednou zmenou bolo vybudovanie bytového domu Rezidencia Kaskády.

Pred časom dostavaný Kostol sv. Ducha stojí uprostred zástavby panelových domov na sídlisku na okraji Ostravy. Je navrhnutý ako moderná pevnosť. „Keď vchádzate dovnútra, idete skrz jednotlivé vrstvy fungujúce ako stupne stíšenia – plató – priekopa – múr – veniec bočných priestorov – vnútorné intímne jadro. Sú to stĺpiky prechodu od vonkajšieho materiálneho sveta k vnútornému duchovnému, ktorý je týmito vrstvami chránený,“ hovorí architekt Marek Štěpán, autor tohto najväčšieho porevolučného kostola v Čechách.

Dnes akceptovaná mestská štvrť Trnávka vznikla v medzivojnovom období na periférii vtedajšej Bratislavy. Bývalé pasienky mesto rozparcelovalo na stavebné pozemky pre bezzemkov zo Žitného ostrova, ktorí tu stavali provizóriá. Tie sa časom menili na byty a domy na trvalé bývanie. Prvý urbanistický koncept predstavovala až takzvaná Žandárska kolónia, postavená so štátnou podporou a iniciovaná prezidentom T. G. Masarykom.

Komplex v Kalnej nad Hronom má jasný cieľ – poskytnúť človeku 21. storočia priestor na oddych a regeneráciu. Na priestory tohto typu sa dnes kladú vysoké nároky – musia užívateľovi poskytnúť pohodlie a luxus a zároveň musia byť vybavené modernými a ekologickými technológiami. Areál v Kalnej nad Hronom sa na splnenie nárokov pripravil svedomite a okrem architektonického riešenia priniesol aj jedinečnú technológiu.

Účelom výstavby bolo vybudovanie polyfunkčného súboru v lokalite Bratislava, Rača - Komisárky. Riešený komplex obsahuje občiansku vybavenosť a byty a je navrhnutý ako skupina šiestich samostatne stojacich domov, osadených v miernom svahu v obytnej zóne v blízkosti vinohradov. Ambíciou navrhovanej výstavby bolo vytvoriť príjemné prostredie na bývanie s doplňujúcou občianskou vybavenosťou (obchody, služby, aktivity voľného času) v spätosti s prírodnými fenoménmi a vinohradníckou tradíciou.

Malokarpatský región preslávilo víno a aj v súčasnosti patrí medzi obľúbené vinárske oblasti na Slovensku. V tejto oblasti pôsobí aj vinárska spoločnosť ELESKO, ktorá v minulom roku ukončila výstavbu dvojpodlažného vinárskeho komplexu neďaleko Modry v okrese Pezinok. Vinársky komplex ELESKO v sebe spája tradíciu vinárstva s modernými technológiami. Stavba ťaží aj zo svojho malebného okolia uprostred viníc.

Objekt akcentuje svoje urbánne prostredie na mestskej radiále a na budúcej dopravnej tangente. Je charakteristický celistvosťou architektonického výrazu, materiálu a jednoznačnosťou svojej formy. Je to reakcia na prezdobenú manieristickú architektúru mnohých súčasných bytových domov a pravdivé vyjadrenie ducha a racionality dnešnej doby.

Ide o rekonštrukciu stavby, ktorá je kultúrnou pamiatkou v centre Bratislavy. Výsledkom prestavby administratívnej budovy bývalej banky je obytná polyfunkčná budova s možnosťou relaxačného využitia v priestoroch wellness. Stavba je atypická aj tým, že bolo potrebné ponechať, resp. obnoviť veľké množstvo pôvodných materiálov.

Budova MONDI SCP je moderným kancelárskym objektom. Možno hovoriť o inteligentnej budove, keďže spĺňa nároky na úspornosť prevádzky, ekológiu a kvalitu pracovného prostredia. Dvojplášťová fasáda umožňuje prirodzené vetranie aj clonenie jednotlivých kancelárií, čím sa zabraňuje ich prehrievaniu. Všetky energetické a technické funkcie budovy sú riadené úsporným centrálnym systémom.

Premena funkcie, kombinácia starého a nového. Nie vždy sa podarí pri obnove historickej budovy zachovať atmosféru a nie vždy to je úmysel. V prípade rekonštrukcie meštianskeho domu v Spišskej Sobote si architekti dali práve na tejto kombinácií záležať; architektonický návrh rekonštrukcie objektu dôsledne rešpektuje všetky pôvodné zachované architektonické a konštrukčné prvky a ponecháva hmotu v danom prostredí v pôvodnom výraze.