Z hľadiska architektonického považujeme jestvujúce objekty č. 14 a 15 za kultúrne dedičovo industriálnej architektúry, ktoré je nutné v maximálnej miere rešpektovať. Najmä fasády objektov s nezameniteľnou materiálovou skladbou (tehlové murivo, obnažený skeletový raster, oceľové okná vrátane dobovej farebnosti) sú hodnoty, ktoré návrh v plnej miere rešpektuje, či skôr reanimuje.
Červené, biele a čierne plochy plynú po oblých líniách polyfunkčného apartmánového domu Enzo, ktorý svojím pôdorysom vytvára malé námestie a v danom prostredí pôsobí moderne, osviežuje okolitú historickú zástavbu. Atraktívny exteriér je v súlade s funkciou objektu, ktorá sa odvíja od blízkosti mestskej a kúpeľnej zóny Piešťan. Zvýšená prítomnosť zahraničných turistov podnietila aj vyšší štandard realizácie objektu i výberu materiálov.
Tunelovacia bentonitová metóda so štítom, s aktívnym pažením čela.. (naživo si môžete pozrieť prácu stroja na www.alptransit.ch/de/film/)
Riešený komplex bude obsahovať občiansku vybavenosť a byty a je navrhnutý ako skupina šiestich samostatne stojacich domov osadených v miernom svahu. Navrhovaná výstavba má ambíciu vytvoriť príjemné prostredie na bývanie s doplňujúcou občianskou vybavenosťou/obchody, služby, aktivity voľného času v spätosti s prírodnými fenoménmi a rekreačnými aktivitami.
Spádová oblasť pre 570 tisíc ľudí a z pohľadu obchodu doteraz podceňovaná. To boli dôvody, pre ktoré sa írsky investor Parker Green International rozhodol v Trnave vybudovať nové obchodné centrum. Trnava Park vznikne na križovatke ciest a v blízkosti výrobného areálu PSA Peugeot Citroën Slovakia, kde pracuje okolo tritisíc ľudí.
Elegancia príslovečnej škandinávskej skromnosti stojí pevne na nohách tradície severského štýlu. Ten si ide vlastnou cestou a vytvára svojský dialekt jazyka svetového dizajnu. Bez pompéznosti a pozérstva, ľudský a cenovo prístupný...
Víťazný projekt holandského štúdia 3XN sa inšpiruje vodným vírom, húfom rýb a kŕdľom vtákov, ktoré v okamihu zatemnia oblohu. Realizácia projektu sa očakáva v roku 2013.
Hlavným cieľom riešenia bolo urbanisticky a architektonicky dotvoriť predmetnú lokalitu s ambíciou vytvoriť nové moderné subcentrum mestskej časti v atraktívnom prostredí na hlavnej kompozičnej osi Rusoviec v tesnej väzbe na neogotický kaštieľ s priľahlým parkom.
Projekt solárneho domu a podnetný rozhovor so španielskym architektom Vicenteom Guallertom
Vysokohorská chata, ktorá sa nachádza vo výške 2 883 m, je vďaka fotovoltickým článkom inštalovaným na fasáde sebestačná. Až 90 % energie potrebnej na ohrev vody sa totiž získava práve zo solárnych kolektorov. Kostru stavby tvorí drevená konštrukcia, naprojektovaná za pomoci počítača tak, aby mohla byť stavba de facto zostavená z predpripravených drevených dielcov, ktoré potom na stavenisko dopravuje vrtuľník. Viac informácií nájdete na www.neuemonterosahuette.ch/index.php.
Hlavná drážďanská promenáda Prager Strasse je učebnicou východonemeckej modernej architektúry a k jej najzaujímavejším príkladom patril donedávna aj obchodný dom Centrum z roku 1978 s kovovou ornamentálnou fasádou. Po troch desaťročiach však musel ustúpiť novému modernému a niekoľkonásobne väčšiemu obchodnému centru. V architektonickej súťaži na jeho vzhľad vyhral projekt drážďanského rodáka architekta Petra Kulku. Dom svojou blýskavou retrofasádou z hliníkových tvaroviek nadväzuje na pôvodnú stavbu, zatiaľ čo jeho ornamentálne zdobený interiér zodpovedá súčasným požiadavkám na moderné nákupné stredisko.
Myšlienka postaviť dom, ktorý bude čo najmenej zasahovať do okolitého prostredia, sa v Európe udomácnila v 80. rokoch 20. storočia. V USA sa domy kryté zemou stavali z iného dôvodu. V 30. rokoch 20. storočia po prepuknutí veľkej hospodárskej krízy ľudia hľadali energeticky úsporné bývanie. Prišli s nápadom domov krytých zemou. Čo je vlastne dom krytý zemou? Špecifiká zaujímavého projektu predstavuje architekt Martin Pribila.
<object width="640" height="385"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/Lak7AZnkVV8?fs=1&hl=sk_SK"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/Lak7AZnkVV8?fs=1&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="640" height="385"></embed></object>
Životné tempo sa zrýchľuje, finančná kríza sa s odchodom neponáhľa a oboje si vyberá daň na životnom štýle, ale najmä na životnej úrovni majoritnej časti obyvateľstva. Nepriazeň doby uberá aj z nášho osobného priestoru. Donedávna útulné kancelárie sa menia na neosobné „open space“, záhrady pri novostavbách rodinných domov zoštíhleli, nové bytovky sa lepia na staré a susedom tak neraz vidieť priamo do taniera. Napriek všetkému sa štýl otvoreného bývania domáha čoraz väčšej pozornosti. Architekti, dizajnéri a výrobcovia nábytku sa nedávajú rušiť hospodárskou situáciou a my tú našu súkromnú môžeme podriadiť mánii otvárania alebo sa len zľahka inšpirovať voľnosťou otvorených interiérov.
Architektúru Nórska ovplyvnili klimatické, ekonomické a politické pomery. Najdostupnejším a najčastejšie používaným konštrukčným materiálom bolo drevo. Z neho vytvárané zrubové konštrukcie sa používali tak v ľudovej, ako aj v sakrálnej architektúre. Sledujúc nórsku architektúru do 19. storočia možno hovoriť o tzv. stavebnej kultúre zrubových stavieb.
