Architektúra

Náznaky tohtoročného ekonomického zotavenia Slovenska by sa postupne mali prejaviť aj v oblasti nehnuteľností. Už v tomto roku sa očakáva stabilizácia cien na realitnom trhu a jeho následné oživenie. Aj preto slovenskí developeri pripravujú projekty, ktoré svojou ekonomickou i projektovou precíznosťou by mohli mať šancu na úspech. Patrí k nim aj projekt areálu L & Š na Novozámockej ulici v Nitre, ktorý má už právoplatné územné rozhodnutie. Architektonická kancelária Csanda-Piterka ho pripravila ako polyfunkčný komplex, v ktorom sa nachádza obchodné centrum, hotel s biznis centrom i bytové domy.

Projekt Mladé Čunovo, ako napovedá jeho názov, je zasadený do mestskej časti Bratislava-Čunovo. Za developerským zámerom stojí skupina Bratislava Greenfields, ktorá vznikla ako joint venture medzinárodnej investičnej a manažérskej spoločnosti Reform Capital a investično-developerskej spoločnosti REALIZ. V budúcej zóne sa developer snaží vytvoriť nový rozmer – hľadá väzby medzi ľuďmi.

Za všetkým hľadaj ženu – hovorí francúzske nadčasovo múdre príslovie a platí aj pri Sobášnom paláci v Bytči. Jeho staviteľ – uhorský palatín a cisársky radca Juraj Thurzo – mal totiž 7 dcér a pred sebou neľahkú úlohu: všetky úspešne vydať. A na to potreboval reprezentačný priestor. V roku 1601 tak vznikol v areáli kaštieľa v Bytči objekt, ktorý sa stal jednou z najpôsobivejších renesančných stavieb na Slovensku. Nedávna komplexná reštaurátorská obnova Sobášneho paláca potvrdila jeho noblesu a od minulého mesiaca sa znovu využíva na sobášne obrady a kultúrne podujatia.

Slovensko bude už čoskoro mať svoju prvú školu v energeticky pasívnom štandarde. Žiaci základnej školy v Starej Turej nielenže budú mať praktickú ukážku ekologického zmýšľania, ale pobyt v škole sa im aj výrazne spríjemní. Nepretržitá cirkulácia kvalitného čerstvého vzduchu spôsobí, že učenie pre nich už nebude unavujúce. Súhra predstáv mesta a projektantov umožnila realizovať tento unikátny projekt aj u nás.

Aby ste dospeli k tomu svojmu ideálnemu bývaniu, mali by ste mať jasno v potrebách, určiť si priority a hľadať rovnováhu medzi žiaducim a možným. Mladým manželom sa to podarilo. Jednak preto, že presne vedeli, čo chcú, a jednak preto, že našli správneho architekta a spolu s ním správnu mieru – dom im dáva presne to, čo potrebujú. Nič menej, nič viac. Veď načo aj?

Energetická certifikácia budov na bývanie, a teda aj rodinných domov, je založená na hodnotení vlastností tepelnej ochrany budovy, vykurovacieho systému a ohrevu pitnej vody. Veľká heterogenita architektúry rodinných domov spôsobuje, že sa rodinné domy s veľkým faktorom tvaru – napríklad typu bungalov alebo átriové rodinné domy – postavené z najmodernejších materiálov a technológií pri súčasnom spôsobe hodnotenia v právnych predpisoch dostávajú do nepriaznivého hodnotenia, do energetickej triedy D alebo C. Oprávnene?

Nový dom pre mladú rodinu zo severnej Moravy mal spĺňať dve základné požiadavky – pohodlie a minimálnu spotreba energie. Pri výbere vhodného projektu kládli dôraz na modernú architektúru a skúsenosti projektanta s navrhovaním a výstavbou energeticky úsporných drevených domov. Nakoniec sa rozhodli pre návrh Ing. arch. Michaela Kocycha.

Akú lepšiu reklamu možno urobiť umeniu, ak nie umeleckým, ba priam výtvarným stvárnením schránky, ktorá ho hostí? Museum Brandhorst, otvorené tohto roku v Mníchove, dáva okolitému neoklasicistickému prostrediu najavo moderný charakter ukrývaných umeleckých artefaktov. Keď prechádzate popri ňom, nevdojak si uvedomíte, ako mäkko dokáže budova napriek svojej svojráznosti pôsobiť. Farebný exponát, za ktorým sa skrýva meno berlínskeho ateliéru Sauerbruch Hutton, premieňa už samotnú ulicu na svet abstrakcie.

Boli sme na moravskom vidieku – tam, kde nechýbala odvaha k pokojnej a pokornej architektúre. Stojí tam dom bez pátosu, v „prízemnom štýle“ pod strechou zelenou od trávy a sklonenou podľa miestnych predpisov.

Na severe a severozápade od Brna sa krajina mierne dvíha do zalesnenej pahorkatiny. Vidiecka zástavba sa tu tradične zdržiavala na rovinatých pozemkoch a len kde-tu sa odvážila na úpätia svahov. Kto sa vyberie do niektorých dedín len desať-päťnásť minút cesty autom od ruchu mesta, ten zistí, že za posledné roky sa súčasná výstavba rozbehla aj do vyšších polôh. Výhľady na krajinu, blízkosť lesa a možnosť zaujímavého architektonického riešenia rodinných domov opretých do svahov prilákali mnohých mešťanov k životu na vidieku.

Prirodzenou súčasťou života každej firmy sú zmeny. Podniky po čase zvyknú dospieť do štádia, keď pocítia nevyhnutnosť prispôsobenia prevádzkových podmienok svojim konkrétnym potrebám. Takýto významný krok urobil aj slovenský predajca sanitárneho sortimentu a príslušenstva, ktorý vymenil svoje pôvodné priestory za budovu šitú na mieru. Vo svojom novom stánku zároveň zriadil vzorkovňu, ktorá svojím stvárnením reflektuje dizajnovú líniu ponúkaných produktov.

Prostredníctvom iniciatívy Proyecto Abecedario DesigM con M de Madrid (s písmenom M ako Madrid), ktorá vznikla pod záštitou španielskej organizácie PromoMadrid a madridskej komory pre obchod a priemysel, sa na pôde Zona Tortona, milánskej mestskej časti venovanej dizajnérskym podujatiam, mali možnosť predstaviť najlepší tvorcovia z Madridu a jeho regiónu. Iniciatíva sa uskutočnila už druhýkrát, pričom podobne ako predchádzajúci ročník sa odohrávala v priestoroch Superstudio Piú počas milánskeho nábytkárskeho veľtrhu.

Revitalizácia území sa vo všeobecnosti vníma ako pozitívny a prirodzený proces rastu miest. Adaptácia nevyužitých a prežitých funkcií na atraktívne služby, bývanie či prácu predstavuje jednoznačne kladný jav ozdravovania miest. Je to však naozaj vždy tak? Príslovie hovorí, že každá minca má dve strany, a revitalizácia takisto nemusí prinášať len pozitívne aspekty. Významným, ak nie dokonca jedným z najdôležitejších výsledkov procesu revitalizácie mestských častí je pestrosť funkcií a tvarov architektúry prostredia. Nanešťastie, funkčná pestrosť je častou príčinou sociálnej monotónnosti.

Keď sa povie Singapur, mnohí z nás si predstavia prostredie ako zo sna a k tomu vôňu Orientu z rozprávok Tisíc a jednej noci. Singapur síce ešte stále cítiť vôňami exotických diaľok, ale okrem toho je to moderný, ekonomicky vyspelý mestský štát so štyrmi a pol miliónmi obyvateľov [1]. Počas svojej relatívne krátkej nezávislej existencie – v roku 1965 sa osamostatnil od Malajzie [2] – prešiel obrovskými zmenami: zo zaostalého štátika sa vyšvihol na významný ázijský ekonomický subjekt. Špecifický a efektívny prístup k rozvoju Singapuru najmä s ohľadom na rekonštrukciu pamiatok i celých mestských štvrtí dal podnet na vznik tohto článku.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v našej krajine eviduje približne 9 500 nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Miera obnovy a všeobecný záujem spoločnosti o tieto hmotné artefakty histórie však výrazne zaostáva za týmto číslom. Pre niektorých majú už, bohužiaľ, iba hodnotu pozemku. Toľko hovoria skúsenosti architektov Michala Hučka a Ondreja Trangoša. Snažia sa o prinavrátenie historických objektov do života a spolu sa napríklad angažujú v záchrane seredského kaštieľa. Spolu s nimi sme navštívili aj rakúsky zámok Schloss Hof, ktorý v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou zachovávajúcou súlad medzi historickým dedičstvom a jeho novým marketingovým využitím.