Globálna centrála jedného z najväčších výrobcov lyží a lyžiarskeho vybavenia nemohla vyzerať ako stereotypná kancelárska budova. Jej prepojenie s prírodou, horami a snehom sa priamo ponúkalo, aby ho odtlačili do jej formy. Stavba v regióne Rhône-Alpes tak odráža okolité vrcholky, navyše, poskytuje tvorivé prostredie na vývoj vybavenia pre vrcholových športovcov.
Na každom z troch poschodí, ktoré tvoria schodisko veže, sa nachádza malá spálňa a kúpeľňa. Na vrchnom podlaží sú zvyšné priestory typické pre dom.
Chátrajúci objekt starého nefunkčného mlyna dostane podľa projektu z dielne architektonického štúdia Atrium novú tvár. Ruka v ruke s ňou prichádza aj nová funkcia.
Rijád leží uprostred púšte, no napriek tomu je to prosperujúca, rýchlo sa rozvíjajúca aglomerácia. Moderné veľkomesto je politickým i ekonomickým centrom Saudskej Arábie a počet jeho obyvateľov sa rýchlo zvyšuje. V roku 1935 mal Rijád iba 30-tisíc obyvateľov, dnes je to už viac ako 5 miliónov. Práve preto narastajú aj nároky na dopravnú infraštruktúru. Architektonické súťaže prilákajú celosvetovo známe osobnosti architektúry. Ide o prestíž, význámné referencie aj lukratívne projekty zároveň. Zapojil sa aj ateliér známej Zahy Hadid, ktorý navrhol stanicu vo finančnej štvrti kráľa Abdullaha.
Na prvý pohľad ide o klasický rodinný dom, ktorý zapadol medzi okolitú zástavbu. Jeho výnimočnosť je v energetickej nenáročnosti a extrémne nízkych prevádzkových nákladoch. Ak si chcete vyskúšať, ako sa býva v pasívnom dome, stačí sa tam nasťahovať – aspoň na jeden-dva dni.
Letné olympijské hry v Londýne sa niesli v znamení ekologickej aj ekonomickej šetrnosti. Napriek tomu, že bol hlavný štadión rozoberateľný a strelnica dokonca len nafukovacia, Londýn ukázal, že vie aj pekne utrácať. Spoločne s leteckou spoločnosťou Emirates Airlines vybudoval a financoval novú lanovú dráhu cez rieku Temža vo východnej časti Londýna. Pôsobivý prvok londýnskej panorámy a predovšetkým veľká turistická atrakcia stála okolo 60 miliónov libier.
Bývanie na malej ploche má veľa výhod – je menej nákladné, menej energeticky náročné, ľahšie sa udržiava, a navyše, vojde sa tam všetko potrebné vrátane početnej rodiny či množstva priateľov. A to vďaka šikovnému dizajnu, ktorého príkladom je apartmán v New Yorku. Na necelých 40 m2 poskytuje komfort až trojnásobného priestoru.
Parížska centrála spoločnosti Schneider Electric v Malmaison je prvou budovou na svete, ktorá podľa certifikačnej schémy BREEAM dosiahla najvyššie ocenenie „vynikajúci“.
Saint-Nazaire je prístavné mesto v západnom Francúzsku, ktoré leží na rieke Loire. Mesto ťaží z dlhej tradície stavby lodí a rybolovu a stále sa rozrastá. Hlavným dopravným uzlom v meste je stanica Saint-Nazair a priľahlá stanica pre vysokofrekvenčné autobusové trasy. Nové spracovanie autobusovej stanice a nový most cez železničnú trať má na svedomí architektonické štúdio Tetrarc Architecture.
Inteligentné domy sú trendom. Môžeme o tom diskutovať, môžeme o tom viesť spory a môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo proti tomu môžeme urobiť. Ich nárast je vo svete v posledných rokoch enormný a je otázka veľmi blízkej budúcnosti, kedy tento trend výraznejšie zasiahne aj nás. Na západ od nás je v súčasnej dobe až 40% novo budovaných rezidenčných nehnuteľností vybavených určitou formou inteligentného riadenia. U nás je to len približne 3%. Napriek tomu aj u nás zaznamenávame viditeľný rast. Očakávané rozšírenie inteligentných domov u nás ovplyvní mnoho oborov stavebníctva. Pokúsime sa v tomto článku priblížiť, čo môžeme urobiť pre to, aby sme na tento trend boli pripravení a dokázali ho maximálne využiť. Dôležité je najmä vedieť, čo inteligentné domy sú, aká je motivácia zákazníkov pre ich kúpu a čo ich nástup a rozšírenie bude znamenať práve pre váš odbor.
V nedávnej minulosti budovy dostávali ako punc výnimočnosti prívlastok inteligentné. Teraz sa začína často používať prívlastok trvalo udržateľné alebo zelené. Človeku, ktorý sa budovami zaoberá len zbežne, by sa mohlo zdať, že ide len o marketingové premaľovanie fasády. Situácia je však zaujímavejšia.
Budúcu podobu nábrežia a jeho prepojenie s centrálnou mestskou zónou pripravuje mesto Trenčín formou urbanistickej súťaže, ktorá má byť vypísaná začiatkom roku 2014. Do súťaže chce mesto pritiahnuť aj medzinárodné riešiteľské tímy.
Hlavnou myšlienkou architektov bolo vytvoriť jeden prepojený dopravný celok, ktorý by poskytoval cestujúcim maximálny prepravný komfort.
Krytý bazén v Litomyšli musí zaujať aj zarytých neplavcov. Autorom sa podarilo objekt tak výnimočne zakomponovať do krajiny, že vlnami sa môžete pokojne kochať aj zvonku.
„S rozširovaním parkovacích miest budeme schopní zabezpečiť dostatok parkovacích miest pre všetkých návštevníkov, pacientov a našich zamestnancov,“ hovorí Dr. Dirk Tenzer, vedúci rozvoja podnikania na Univerzitnej klinike v Bonne. Nové parkovacie domy odbremenia tak obyvateľov, ako aj okolie Venusbergu a prispejú k zlepšeniu dopravnej situácie v areáli kliniky.
