Odpočinok pod borovicami

Trojica architektov, dvaja zo staršej generácie – María Victoria Besonias, pôvodom Madridčanka, a rodák z Buenos Aires, čiže pravý porteno, Guillermo de Almeida – a ich kolega, tridsiatnik Luciano Kruk, si tu neďaleko vychýrených pláží s bielym piesočkom postavili dom, v ktorom trávia dovolenky. V blízkosti je prímorské kúpeľné mestečko Mar Azul, dvanásť kilometrov ďalej po pobreží známe letovisko Ville Gesell, skôr ľudové ako mondénne. Tamojšie pláže boli prvé, na ktorých sa objavili v roku 1960 bikiny.

Z lesíka na pláž

Parcela so štyridsiatimi tromi ihličnatými stromami, mierne sa zvažujúca smerom k ceste, je jedným z niekoľkých borovicových lesíkov v okolí. Ihličnany doviezol v tridsiatych rokoch minulého storočia z Európy Carlos Idaho Gesell a vysadil ich, aby spevnili pobrežie s dunami. Syn nemeckých emigrantov tu skúpil vyše 16 štvorcových kilometrov územia. Ďalšie stromy, aj tie ich, ako mi povedal Luciano Kruk, vysadili v sedemdesiatych rokoch. Sú také vzácne, že penzióny a hotely uvádzajú pri opise svojho vybavenia a služieb aj presný počet pinos, borovíc, ktoré majú na pozemku. Bežnejšie sú v tomto kraji tamarišky a eukalypty, ani akácie tu kedysi nerástli, doviezol ich z Austrálie – kto iný – Carlos Gesell.

Jednoduchý dom medzi stromami vyšiel v prepočte niečo vyše pol milióna korún a ani jeho prevádzka a udržiavanie nie sú nijak náročné. Keďže lesík chráni pred vetriskom od mora aj pred slnečnými lúčmi, nebolo treba sústreďovať sa na tepelnú izoláciu. Navyše je dom obývaný len v letných mesiacoch, teda v januári a februári, keď je tu príjemné počasie bez horúčav – zvyčajne do 27 °C.

V tejto časti sveta nebývajú kruté ani zimy. Teplota sa i v chladnom období drží väčšinou dobre nad desiatimi stupňami. Ušetrilo sa aj na jednoduchých oknách, betón nechali architekti bez povrchovej úpravy, je len vyhladený pieskovaním. Veľkou položkou v nákladoch nebol ani nábytok – vyrobili im ho z dopravných obalov na stroje, samozrejme, z kanadskej borovice.

Schopnosť splynúť s okolím

Materiál, proporcie aj jednoduchá geometria domu ladia s okolitým lesom. K symbióze stavby s okolím prispievajú i veľké sklenené plochy, v ktorých sa pri pohľade zvonka odrážajú stromy a pri pohľade zvnútra tvoria takmer nerozoznateľnú hranicu medzi domom a lesom. Bak arquitectos už projektovali viacero domov s podobným tvaroslovím. Vyznačujú sa rovnako čistými líniami, rovnými a zalomenými v pravom uhle, a striedmym materiálovým akordom atraktívne sfarbeného dreva, svetlého kameňa a bielej omietky. Celok niekedy dopĺňa vodná plocha, v ktorej sa odráža belasá obloha, alebo, rovnako ako tu, mu vládne decentná súhra betónu, dreva a načierno sfarbeného, neobyčajne odolného anodizovaného hliníka. Ich stavby sú pozoruhodné prispôsobením sa okoliu, ba až zrastením s ním. Pre dom v Bosque de Mar Azul to platí doslova – osem stromov prerastá drevenou terasou a dva dokonca stropom (respektíve terasu a strop postavili okolo stromov).

Dom – dvojica línií

Veľkou terasou pozdĺž obývacej izby a jedálne sa dom z jednej strany úplne otvára okoliu – takmer ako záhradná besiedka (žiaľ, nemáme slovenské slovo pre mirador, ku ktorému argentínski architekti prirovnávajú túto časť). Na opačnej strane je dom uzavretý, so zvyčajnými oknami. Táto časť zvonka pôsobí solídne, masívne a pevne. Je tu kuchyňa, cez ktorú sa prechádza do kúpeľne a dvoch spální.

K puristicky zvoleným materiálom stavby sa ideálne hodí betónová pracovná doska v kuchyni. V posledných rokoch je pohľadový betón všeobecne rafinovaný a v podstate luxusný interiérový materiál, s obľubou využívaný aj na podlahy a kúpeľňovú sanitu, a rovnako sa použil aj v dome v Bosque de Mar Azul. Betón je v kuchyni a obývacích priestoroch skombinovaný so svetlým drevom.

Do domu nevedú klasické vstupné dvere. Vstupuje sa cez terasu v prednej časti domu – stačí vystúpiť po niekoľkých schodíkoch alebo prejsť zboku, kde je terasa v jednej úrovni s terénom, a vojsť ktoroukoľvek zo sklenených posuvných stien.

Nijaké dvere teda nerušia kompozíciu dvoch subtílnych rovnobežiek: linky, ktorú tvorí terasa (kvôli estetike nemá podmurovku na vyrovnanie zvažujúceho sa terénu, ale ladne sa vznáša nad pieskom), a betónovej, pravouhlo zalomenej línie strechy. Tvarová redukcia azda až na hranice možností je charakteristická nielen pre kompozíciu fasády, ale odzrkadľuje sa aj v pôdoryse zloženom zo štvorcov s hranou 310 centimetrov.

V zadnej časti domu sa schéma rovnobežiek opakuje, línie sú však masívne a dominuje tu betón, nie krehké sklo a ľahká drevená konštrukcia z prednej fasády. Všetky prvky zdôrazňujú pocit bezpečného súkromia. Už letmý pohľad prezrádza, že keď sa obyvatelia zdržiavajú v tejto časti, nehľadajú kontakt s okolím.

O kvalitách domu pod borovicami neďaleko Mar Azul svedčí aj fakt, že Bak arquitectos zaň získali v septembri minulého roku Veľkú výročnú cenu Sociedad Central de Arquitectos a v roku 2005 prvú cenu Alucobond v súťaži Concurso Arquitectura Joven Argentina.

Pohľad na obývací priestor od terasy v prednej časti smerom k zadnej časti domu. Na protiľahlej stene je pôsobivý kozub so sklenou bočnicou		Stropný systém svietidiel dopĺňa náladové podsvetlenie odsadenej betónovej dosky, ktorá tvorí kontinuitu s členením susednej steny. S čistými logickými líniami domu ladí aj jednoduchý drevený nábytok

Karol Klanic
Foto: Besonias, Almeida, Kruk Arquitectos