Partneri sekcie:

Továreň premenili na múzeum histórie. Oliva Artés v Barcelone má osobitý charakter

Rekonštrukcia stavby sa zamerala najmä na funkčné pretvorenie tak, aby budova dokázala naplno slúžiť svojej novej úlohe.

El Poblenou je „to“ miesto. Prvý článok, ktorý vám Google o tejto barcelonskej štvrti ponúkne, je z portálu Lonely Planet a volá sa „Prečo je El Poblenou najštýlovejším miestom v Barcelone?“.

Nové Museum d’Història de Barcelona (MUHBA) muselo zapadnúť do tlčúceho srdca mesta, medzi bulvár Rambla de Poblenou a mrakodrap Torre Agbar. A to všetko sa muselo udiať v budove, ktorá stála ešte pred tým, ako sa Poblenou vôbec stala súčasťou Barcelony.

Ako vysvetľuje riaditeľ MUHBA Joan Roca i Albert, štvrť El Poblenou začiatkom 20. storočia vyzerala úplne inak.

„V tom čase bola Poblenou priemyselnou oblasťou, ktorá bola industriálnym strediskom pre Barcelonu aj pre celé Španielsko. Túto priemyselnú zónu poznáme aj pod názvom Pere IV a bola najdôležitejšia v celom západnom Stredomorí. Prezývali ju katalánsky Manchester.“

„Fabrika Oliva Artés, teda budova, v ktorej je dnes múzeum, bola jedna z najplodnejších tovární. Sídlila v nej kovodielňa na výrobu priemyselných komponentov a počas španielskej občianskej vojny sa v nej vyrábal vojenský hardvér,“ vysvetľuje.

Opustená fabrika však už neladila s moderným obrazom štvrte, kde sa namiesto dielní začali stavať kancelárie a módne butiky, a tak bola odsúdená na zbúranie.

O osude pamäte

„Priemyselnú budovu Oliva Artés mali zbúrať v roku 2008, aby sa uvoľnil priestor pre nový Central Park Poble Nou, ktorý mal prerušiť kontinuitu historickej ulice Pere IV – s ňou je budova úzko spojená. Len niekoľko dní pred príchodom bagrov sa podarilo občianskemu združeniu Poble Nou presvedčiť mestské zastupiteľstvo, aby budovu, ktorá bola fakticky v stave štrukturálnej ruiny, zachovali,“ hovorí architekt Jordi Badia z katalánskeho ateliéru BAAS.

Pôvodný projekt vzišiel zo súťaže uskutočnenej v roku 2009 a jeho cieľom bolo zachovať veľmi osobitý charakter budovy. Najmä bohatosť jej vnútorného priestoru, pretože exteriér bol vždy obklopený hospodárskymi budovami. Projekt je založený na pridaní minima potrebného na jeho fungovanie. Rekonštrukcia stavby sa zamerala najmä na funkčné pretvorenie tak, aby budova dokázala naplno slúžiť svojej novej úlohe.

Striedanie povrchových úprav ocele.
Striedanie povrchových úprav ocele. | Zdroj: ADRIÀ GOULA

Na kosť

„Hneď po prvých skiciach nám bolo zrejmé, že ak chceme, aby projekt dokázal obhájiť svoj vznik, bude musieť fungovať čím skôr,“ hovorí Jordi Bardia. „Aby sme to dokázali, rozdelili sme ho na malé fragmenty a zoradili ich do fáz podľa priority.“

Strohosť, s ktorou projekt vznikol, sa premietol aj do zrušenia všetkého, čo nebolo absolútne nevyhnutné. Tak ostali len podstatné prvky, ktoré nakoniec podčiarkli existujúcu architektúru.

„Okná sme prekryli polopriesvitnými polykarbonátovými panelmi, ktoré zároveň ochránia pôvodné drevené rámy, kým nadíde čas na ich rekonštrukciu. Miestnosti sme zatemnili jednoduchými markízami z raffie, vymenili sme strechu a položili novú vrstvu betónovej podlahy. V tomto momente už mohla budova slúžiť verejnosti. Aj napriek tomu, že chýbala napríklad klimatizácia, sa v nej už uskutočnilo veľa výstav a prednášok.“

Obmedzený rozpočet si vyžiadal strohý prístup, ktorý sa však ukázal ako to najlepšie, čo mohli architekti zvoliť.
Obmedzený rozpočet si vyžiadal strohý prístup, ktorý sa však ukázal ako to najlepšie, čo mohli architekti zvoliť. | Zdroj: ADRIÀ GOULA

Hodnota premeny

V ďalšej fáze pribudlo schodisko a výťah, ktorým sa sprístupnilo loftové podlažie budovy. Po celej dĺžke hlavnej fasády vznikla veranda, ktorá plynulo prepojila interiér s exteriérom, teda múzeum s okolitým parkom. Pribudol bar, ktorý z parku priťahuje návštevníkov. „Všetko toto spoluvytvára kus architektúry niekde na pomedzí medzi skicou a dokončením, medzi stavbou a pavilónom,“ usmieva sa architekt.

V MUHBA sa konajú všetky možné kultúrne podujatia, výstavy, koncerty a filmové premietania napriek tomu, že je technicky stále v priebehu rekonštrukcie. Je praktickou ukážkou hodnoty architektonického recyklovania. Časť novej intervencie sa zlieva s pôvodnou budovou – niektoré zábradlia, jedna chodba, strecha, podlahy.

Ostatné, na druhej strane, sú jasne viditeľné a hneď rozlíšiteľné ako nový prvok. Zlaté schodisko z galvanizovanej ocele, výťah, veranda. Napriek tomu, že sa vyčleňujú od priemyselnej stavby, budú k nej už stále patriť.

Fabrika Oliva Artés, teda budova, v ktorej je dnes múzeum, bola jedna z najplodnejších tovární.
Fabrika Oliva Artés, teda budova, v ktorej je dnes múzeum, bola jedna z najplodnejších tovární. | Zdroj: ADRIÀ GOULA

Na začiatku bola fabrika

Podľa riaditeľa múzea Roca i Alberta ide v budove samotnej, ale aj v expozíciách, ktoré hostí, o vysvetlenie súčasnej spoločnosti.

„Prosperujúca Barcelona, metropola Katalánska i Európy, sa stala moderným mestom, ktoré si zakladá na svojej prezentácii. Je to centrum módy a inovácií. Na príklade Barcelony možno preukázať, čo súčasný svet skutočne je. Aj on sám má korene vo štvrti Poblenou, ktorá bola predovšetkým továrenskou základňou.“

Stála expozícia ponúka 12 tematických okruhov súčasnej spoločnosti vysvetlených pomocou širokej škály predmetov. Ako príklad možno uviesť vozidlo SEAT a neotvorenú fľašu piva Xibeca Damm, ktoré zhmotňujú koncept industrializácie, zatiaľ čo luxusná toaletná misa, ktorú v Londýne kúpila rodina Güellovcov pre Kráľovský palác Pedralbes, hovorí o zmenách v odpadovom hospodárstve.

Medzi ďalšie exponáty patrí americký Land Rover, ktorý používala Francova tajná polícia „grisos“, a prvé televízne reklamy.

Ako nové materiály vstúpili do priestoru len betón, kov a polykarbonátové tabule, ktoré chránia okná.
Ako nové materiály vstúpili do priestoru len betón, kov a polykarbonátové tabule, ktoré chránia okná. | Zdroj: ADRIÀ GOULA

MÚZEUM HISTÓRIE OLIVA ARTÉS

Miesto: Parc Central del Poblenou, Barcelona, Španielsko
Architekt: Jordi Badia
Klient: MUHBA – Ajuntament de Barcelona
Plocha: 2 456 m2
Realizácia: 2009 – 2020

Karolína Balášková

Článok bol publikovaný v časopise ASB 03/2021.

KategórieObčianske stavby