Partneri sekcie:

Národná opera a balet v Oslo sa stala symbolom Nórska

Národná opera a balet v Oslo sa stala symbolom Nórska

Nová budova Národnej opery a baletu v Oslo z dielne architektonického združenia Snøhetta je najväčšou kultúrnou stavbou v Nórsku. Vyznačuje sa expresívnym minimalizmom a maximálne funkčnou a flexibilnou dispozíciou. Ctí si nórske remeslá a tradície a harmonicky zapadá do prostredia a panorámy mesta. Nórsko získalo nový symbol, ktorý reprezentuje celú krajinu a národ. Národná opera a balet sa stali „corporate identity” pre Oslo, podobne ako budova opery v austrálskom Sydney. Určite to nebola náhoda, že budova Národnej opery a baletu v Oslo získala Cenu Miesa van der Rohe za rok 2009.

História
Postaviť novú budovu pre operu a balet v Oslo bolo historickým rozhodnutím. Od roku 1927 prekonala nórska opera a balet dlhú cestu, päťkrát sa sťahovala, až nakoniec našla svoje miesto v časti Bjørvika v centre Oslo. Je zaujímavé, že Nórsko nemá univerzitu, obdobu našej Vysokej školy múzických umení pre vzdelávanie divadelníkov. Režiséri, herci, scénografi alebo kostyméri sú odkázaní na štúdium v zahraničí. V roku 2000 bola vypísaná medzinárodná architektonická súťaž na stvárnenie budovy opery a baletu, čím sa začala nová kapitola divadelníctva v Nórsku.

Miestom novej budovy sa stal polostrov Bjørvika vo východnej časti Oslo. Ide o súčasť prístavu, ktorý bol historickým miestom stretávania sa so zvyškom sveta. Tam, kde sa zem dotýka mora, je pomyselná hranica spájajúca ako dlhá vlna budovu opery a baletu. Tu sa verejnosť môže stretávať s umením. Je to symbolické a skutočné zároveň.

Spojenie prírody a mesta
Budova opery a baletu je prvou stavbou v plánovanej transformácii územia bývalého prístavu. Zhustenú dopravnú situáciu v okolí opery tento rok vyrieši nový tunel pod Oslofjordom. Biela mramorová ikona s asketickým výrazom, ktorej dominuje dlhý verejný priestor vo forme pochôdznej strechy, zapadá do scenérie mesta s Oslofjordom. Vždy však bude stáť oddelene od ostatných budov plánovaných na ostrovčekoch vedľa polostrova Bjørvika.

Spája prírodnú scenériu a mesto ako také. Formuje názor na verejné budovy, ktoré nie sú ani zďaleka také priateľské a otvorené k návštevníkom. Strecha divadla je kedykoľvek prístupná pre každého človeka. Nie sú vytvorené žiadne bariéry pre pohyb ľudí. Návštevník nemusí ísť ani na divadelné predstavenie a môže sa stať na krátky čas súčasťou výnimočného diela. Aj ľudia, ktorí sa prechádzajú po pochôdznej streche odetej do bieleho mramoru, opticky menia jej povrch. Cez internet si môžete zaplatiť prehliadku opery aj s odborným výkladom v 10 jazykoch.

Tri elementy
Koncept budovy je kombináciou troch hlavných elementov: Vlny predstavujú more a spojenie zeme a vody. ­Továreň ­reprezentuje vnútro budovy, ktorá by mala byť funkčná a flexibilná ­zároveň. Posledným elementom je tvar a výraz.

Vlny z fjordov a ich tvar boli prvotnou inšpiráciou pre tvorcov budovy Národnej opery a baletu v Oslo. Nekonečne dlhé vlny symbolicky spájajú zem a more. Architekti preniesli ich tvar do reality. Vytvorili doslova gigantický verejný priestor na stretávanie sa ľudí. Na pokrytie 25 000 m2 použili 35 000 mramorových dlaždíc z Talianska.

Dobre fungujúci organizmus
Idea továrne ako dobre fungujúceho organizmu bola tvorcom z ateliéru ­Snøhetta jasná hneď od začiatku. Všetky priestory musia byť flexibilne využiteľné aj v budúcnosti bez zmeny architektúry navonok. Počet a využitie miestností vopred konzultovali s budúcimi užívateľmi ešte vo fáze projektovania. Atraktívne sú nielen priestory pre návštevníkov, ale aj pre zamestnancov. Priestranné kostymérske a dekoračné dielne sú plné prirodzeného svetla a aj zamestnanci sa môžu pokochať nádherným výhľadom na fjord a mesto. To isté platí aj o presvetlených cvičebných sálach pre tanečníkov, ktoré sa nachádzajú v južnej časti budovy. Javisko je na západe. Kulisy sú umiestnené v severnej časti budovy. Administratíva s produkciou sa nachádzajú vo východnej časti.

Podmienky medzinárodnej architektonickej súťaže obsahovali aj požiadavku na monumentalitu budovy opery a baletu. Koncept z ateliéru Snøhetta vychádza z teórie, že monumentalita sa dá dosiahnuť aj cez zdôraznenie horizontály, nemusí to byť vždy len zdôraznenie vertikálnej hmoty. Idea spolupatričnosti, otvorenosti a dostupnosti každému bola pre autorov veľmi dôležitá a dospeli k záveru, že myšlienka na posilnenie horizontálneho predĺženia stavby s pochôdznym povrchom strechy je správna. Od najvyššieho bodu budovy kládli zvažujúci sa biely mramorový koberec roztiahnutý horizontálne smerom k vode. Vytvorený tvar budovy je v súlade aj s horizontom mesta. Monumentalita sa dosiahla netypicky cez predĺženie horizontály, nie cez zdôraznenie vertikály.


Mramor, drevo, kov a sklo

Na stavbu budovy opery a baletu sa po­užili tri hlavné materiály, ktoré sa definovali ešte pred vstupom do architektonickej súťaže. Biely mramor na pochôdznu strechu a stavbu ako takú, dubové drevo na vytvorenie vlnitých stien, schody a obklady rovných stien v interiéri a kov na stvárnenie takzvanej továrne. Počas práce na projekte pribudlo sklo ako štvrtý materiál, ktorý nekonkuruje bielemu mramoru, len ho vhodne dopĺňa.

Architekti zo Snøhetta definovali materiály, ktoré sa zhodujú s priestormi vytvárajúcimi architektúru. Drevené vlny v interiéri sa vyrábali ručne podľa tradičných technologických postupov známych po stáročia pri výrobe nórskych lodí. V hlavnej sále sú viditeľné ladné dubové drevené zaoblené steny, ktorých tvar určili špecialisti na akustiku. Nikde nenájdeme látkové čalúnenie na stenách, ktorým sa zvyknú korigovať ­akustické problémy v budovách podobného typu, kde akustika je prvoradým kritériom kvality. Dizajnérom akustiky bola firma BrekkeStrandArup. Významným prvkom v auditóriu je gigantický luster s oválnym zrkadlom, ktoré odráža svetlo a slúži ako zdroj osvetlenia v auditóriu. Hlavná opona pozostáva z digitálneho obrazu hliníkovej fólie, ktorá je schopná odrážať farby v hľadisku. Všetky efekty ovláda počítač. Autorkou je americká umelkyňa Pae White. Orchestrisko je výškovo aj priestorovo maximálne flexibilné.

Na stvárnení interiérov sa podieľali svojimi dielami mnohí známi nórski umelci, medzi inými aj Olafur Eliasson. Dotvorenie interiéru je inšpirované prírodou, napríklad ľadovými kryštálmi.

Objekt patriotizmu
Budova Národnej opery a baletu v Oslo reprezentuje symbol národnej identity a stáva sa objektom patriotizmu. Je dôstojnou pokračovateľkou trendu spojenia nadčasovej architektúry a klasického divadla, ktoré sa prvýkrát realizovalo pri stavbe opery v Sydney. Avantgardná ­architektúra sa môže stať identifikujúcou značkou pre celú krajinu. Škoda, že takéto pocity sa nedostavia pri prehliadke 21-ročnej novostavby SND v Bratislave.

Nórska Národná opera a balet
Miesto: polostrov Bjørvika, východná časť Oslo, Nórsko
Autori: Ateliér Snøhetta / Kjetil Traedal Thorsen, Tarald Lundevall, Craig Dykers
Investor: Ministerstvo kultúry a cirkví ­Nórskeho kráľovstva
Počet remeselníkov a inžinierov na stavbe: 8 000 z 25 krajín sveta
Začiatok výstavby: 2004
Koniec výstavby: 2008
Otvorenie: 13. apríl 2008
Celková plocha: 38 500 m2
Plocha javiska: 8 300 m2
Plocha auditória: 11 200 m2
Plocha zázemia: 19 100 m2
Dĺžka: 207 m
Šírka: 110 m
Dĺžka stropu nad javiskom: 54 m
Hĺbka pod úrovňou mora: 16 m
Počet miestností: 1 100
Počet divákov v hľadisku v hlavnej sále: 1 369
Počet divákov v hľadisku vo vedľajšej sále: 400
Počet zamestnancov: okolo 600
Vlastník budovy: 90 % Nórske kráľovstvo / Kingdom of Norway, 10 % Nórska nadácia pre operu / Norwegian Opera Foundation
Celkové náklady: 4,3 bilióna nórskych korún, asi 416 mil. eur

Ateliér Snøhetta
Ateliér Snøhetta založili pred 20 rokmi, keď päť mladých architektov – traja Nóri, jeden Rakušan a jeden Američan prekvapivo vyhrali prestížnu súťaž na knižnicu v Alexandrii v Egypte. Niektoré zdroje uvádzajú ako spoluzakladateľa ateliéru Snøhetta aj Martina Roubika, vlani zosnulého architekta českého pôvodu. V roku 2009 mala firma už 120 zamestnancov rôznych národností. Momentálne majú office v Oslo, ktorý vedie Kjetil Traedal Thorsen, a súčasne aj v New Yorku, kde ho riadi Craig Dykers. Všetky projekty z dielne ateliéru Snøhetta kladú dôraz na kontext stavby a prírodnej scenérie, snažia sa o harmóniu medzi architektúrou a okolitým prostredím. Navyše, vždy ide o vysoko kvalitné ekologické stavby.

Cena Miesa van der Rohe ako prestížne európske ocenenie nie je jediným ocenením, ktoré združenie získalo. Snøhetta sa môže pochváliť aj ziskom ceny Nordic Selected Award, ktorá sa udeľuje v Kodani za jedinečný dizajn za uplynulých desať rokov v severských krajinách.

© Ing. arch. Renata Rehorovská
Foto: © autorka, www.commons.wikimedia

Autorka je architektka v slobodnom povolaní, publikuje články o architektúre a umení v odborných časopisoch

Článok bol uverejnený v časopise ASB.