Spoluzakladateľ Esetu verzus Marcel Slávik. Obávaný aktivista zažaloval rozhodnutie, ktoré posunulo Paškov projekt v Rusovciach

Peter Paško, spoluzakladateľ spoločnosti Eset a jeden z najbohatších Slovákov, je známy aj ako aktívny investor v realitách. Jeho najnovšie developerské plány sa orientujú v Rusoviach, kde navrhol projekt Rusovce - Sever. V povoľovaní rýchlo uspel, avšak aj rýchlo narazil. Proti zámeru sa postavil najobávanejší slovenský aktivista Marcel Slávik, ktorý žaluje nedávno vydané rozhodnutie a nevyhýba sa ironickej až agresívnej forme argumentácie.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Bývane pri meste od milionára a filantropa

Len v júli tohto roka sme v ASB informovali o najnovších developerských plánoch spoločnosti Residence FK. Tá patrí spoluzakladateľovi, milionárovi a filantropovi Petrovi Paškovi, ktorý už má vo svojom portfóliu niekoľko projektov. Ten najnovší má názov Rusovce – Sever a vznikne v nezastavanej časti neďaleko Rusovského jazera a populárnej bratislavskej hrádze.

Pre našu redakciu projekt opísal ako príjemné bývanie neďaleko mesta s vidieckym charakterom. „Zámerom je vybudovať príjemné bývanie pre ľudí, možno aj z radov našich zamestnancov z Esetu,” dodal spoluzakladateľ softvérovej spoločnosti Peter Paško. Ďalej skonštatoval, že pozemok kúpil už  v roku 2017 a priznal, že povoľovanie môže byť náročnejšie.

„Napriek existencii platného územného plánu Rusovce – Sever (z roku 2018, pozn. red.) žiadny investor v lokalite nemá územné rozhodnutie, resp. stavebné povolenie pre rodinné domy,” vysvetlil Paško. Jeho zámer pritom získal záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania v EIA a o pár dní neskôr aj súhlasné záväzné stanovisko od hlavného mesta.

Prvé povolenia aj náznaky možných problémov

Projektu sa teda darilo – získal zelenú od Bratislavy a neprávoplatne prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA). Slová spoluzakladateľa o náročnom povoľovaní sa v danom okamihu nepotvrdili, aj keď Peter Paško opisoval „nie príliš hladký povoľovací proces”.

Jeho slová sme v článku z júla doplnili v posledných odsekoch – do procesu zisťovacieho konania totiž chceli vstúpiť aktivista Marcel Slávik so Združením domových samospráv (ZDS), Záhradkári Dúbravská Hlavica o. z. či Cyklokoalícia. Bránila im v tom však novela zákona o posudzovaní platná od 1. januára 2025. Odvolania či pripomienky sa preto očakávali až po získaní kladného rozhodnutia v EIA.

Po úspechu prichádza konflikt, Slávik napadol rozhodnutie žalobou

A to sa napokon stalo. Prvý augustový deň bolo zverejnené odvolanie Združenia domových samospráv proti stanovisku zo zisťovacieho konania. Za týmto združením stojí predseda Marcel Slávik, ktorý už dlhé roky vstupuje do povoľovacích konaní, čím jednotlivé projekty zdržiava a procesy predlžuje. Pre spoločnosti i developerov sa stal postrachom, keďže nikto nevie, aký zámer si vyberie, aké námietky vznesie a kedy ich vznesie.

Zastaviť sa ho v minulosti pokúšal bývalý minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý na Slávika podal trestné oznámenie. To však nevyšlo – polícia v aktivitách Marcela Slávika nenašla vydieranie ani iný trestný čin a oznámenie zamietla, predseda združenia tak pokračuje vo svojej činnosti. Tento rok už striehol na nový Istropolis developera Immocap, podal aj rozklad proti projektu Green Park podnikateľa Ivana Kmotríka a postavil sa aj proti Astonu 2.022 na Bajkalskej ulici.

Marcel Slávik tentoraz „rúbe“ ešte vyššie – na spoluzakladateľa Esetu Petra Pašku. Proti rozhodnutiu z EIA na jeho projekt Rusovce – Sever podal odvolanie, ale aj správnu žalobu. „Žalobným dôvodom je nezrozumiteľnosť a nepreskúmanosť, nedostatočnosť skutkového zisťovania, nesprávny procesný postup žalovaného a nesprávne právne posúdenie veci,” uvádza ZDS.

Združenie jednotlivé dôvody v dokumentácii podrobne rozpisuje. V prvom prípade uvádza nesprávny výklad právnych predpisov v spojení s procesnými a formálnymi nedostatkami rozhodnutia. Len tento bod je rozpísaný na takmer šiestich stranách. Druhý bod uvádza nepreskúmateľnosť žalovaného rozhodnutia. Združenie na čele s Marcelom Slávikom uvádza, že napadnuté rozhodnutie je založené na plagiáte – extenzívnom prekopírovaní rozsiahlych častí zámeru bez označenia, že ide o citácie zámeru.

„Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné utvoriť si zrozumiteľný názor na to, na základe akých kritérií úrad rozhodol tak, ako rozhodol a prečo tak rozhodol. V odôvodnení absentuje celý kauzálny nexus racionálne prepájajúci skutkové zisťovanie s výrokom rozhodnutia…” píše združenie, resp. Marcel Slávik.

 „Z rozhodnutia je nezrozumiteľné, ako úrad posudzovania EIA uplatnil pri svojom rozhodovaní normu §29 ods. 7 zákona EIA,” uvádza ďalej ZDS. Tento zákon v skratke hovorí, že pred rozhodnutím musí úrad skontrolovať, či projekt potrebuje detailné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Pri tom sa musí riadiť určitými kritériami a zohľadniť všetky stanoviská a pripomienky, ktoré dostal od verejnosti alebo odborných orgánov. Podľa Slávika rozhodnutie neobjasňuje, či úrad tieto pravidlá dodržal a ako bral do úvahy pripomienky.

Hlavné mesto chcelo ďalšie posudzovanie Paškovho projektu

Združenie domových samospráv ďalej uvádza, že hlavné mesto malo požadovať ďalšie posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Posudzovanie by sa teda neskončilo vydaním stanoviska z 18. júla 2025, ale pokračovalo by vypracovaním podrobnejšieho hodnotenia projektu. ZDS má pravdu a Hlavné mesto SR Bratislava bolo jediným dotknutým orgánom, ktoré trvalo na ďalšom posúdení navrhovanej činnosti.

„V prvom rade Okresný úrad Bratislava nesprávne interpretoval procesné postavenie mesta Bratislava ako dotknutého úradu, keď mu vyplýva procesné postavenie dotknutej obce; v dôsledku toho nesprávne ustálil, aké záujmy vlastne háji. Samotná skutočnosť, že mesto Bratislava nereagovalo na doplňujúcu informáciu, neneguje jej požiadavku na ďalšie posudzovanie, a to ani s prihliadnutím na skutočnosť, že iné dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie,” píše Slávik.

Aktivista napokon pokračuje a ďalej argumentuje nezrozumiteľnosťou pre vnútornú protirečivosť vo viacerých bodoch, ale aj nedostatkom skutkového zisťovania. „ZDS požadovalo určenie opatrení ako vegetačné strechy v kombinácii s fotovoltikou, zelené fasády a vegetačné parkoviská. Nič z toho navrhovateľ nepredpokladá, ale vegetačné parkoviská milostivo zváži,” uvádza ďalej.

Odborný žargón vystriedala ironická agresia

Po odbornom a právnom žargóne v dokumentácii odvolania nasleduje na strane 13 pomerne drsný a ironický výstup Marcela Slávika: „Stále si bude navrhovateľ aj úradník srať do huby a tvrdiť vzájomne nekonzistentné tvrdenia? Koho chce úradník oklamať? Občana Slávika? To vážne naozaj niekto ešte stále skúša?” Predseda združenia pokračuje v agresívnom, sarkastickom duchu aj v ďalších riadkoch, pričom spomína aj bývalého politika Richarda Sulíka.

Marcel Slávik ďalej podrobne rozpisuje podľa neho procesné pochybenia Okresného úradu Bratislava pri posudzovaní projektu v EIA: „Konkrétne procesné zlyhanie úradu spočívajú v tom, že v dôsledku vnímania samého seba ako správneho orgánu, ktorý má rozhodnúť vo veci, konal výlučne analogicky uplatňovaním správneho poriadku. Teda zozbieral vyjadrenia dotknutých orgánov, formálne ich ústne prejednal a následne ipso facto sám na podklade týchto vyjadrení rozhodol. Ide o procesne nesprávny postup.”

Posledným bodom, ktorým združenie napáda kladné stanovisko Okresného úradu Bratislava na projekt Petra Pašku, je nesprávny výklad právnych noriem a s tým spojený nesprávny procesný postup. Aj vzhľadom na to požaduje Marcel Slávik odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom správny súd žiada, aby napadnuté rozhodnutie taktiež zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

Konflikt dvoch svetov

Z hľadiska verejného záujmu má tento spor širší rozmer. Rusovce sú citlivé územie v blízkosti chránených lokalít a rekreačnej zóny. To, či má projekt prejsť detailnejším posúdením, nie je len technikália – rozhoduje sa o podobe budúceho rozvoja Bratislavy.

Marcel Slávik je polarizujúca postava. Jeho jazyk je často na hrane, čo oslabuje jeho argumentačnú váhu. No fakt, že dokáže rozkývať aj projekt milionára a filantropa, ukazuje, že občiansky aktivizmus má stále silu brzdiť developerské aktivity veľkých podnikateľov. Či je to zdržovanie, alebo potrebná kontrola, ukážu až ďalšie rozhodnutia správneho súdu či odvolacieho orgánu.

Spor medzi Petrom Paškom a Marcelom Slávikom, dlhodobo najaktívnejším občianskym oponentom developerských projektov, však nie je len právnym ťahaním o Rusovce – Sever. Ide o konflikt dvoch svetov: sveta kapitálu, v ktorom sú prostriedky na výraznú premenu časti Rusoviec, a sveta aktivizmu, kde sa protestujúci neboja ani tvrdých slov, ani dlhých právnych bitiek. A z tohto pramení, že povoľovanie projektu Rusovce – Sever bude skutočne náročné.