Moderné rezidencie v Mexiku

Dva domy, ktoré nezaprú „jednu ruku“, sú z rovnakého mesta v širšom okolí Mexica City, dokonca z jednej a tej istej mestskej časti Yautepecu. Mesto s osemdesiatimi tisícmi obyvateľmi nie je na naše pomery malé; niečo iné je však naše meradlo, niečo iné sú kritériá Spojených štátov mexických, jedenástej najľudnatejšej krajiny na svete.

Oaxtepec, kde stoja tieto domy od Jorge Hernandeza de la Garzu, bol kedysi samostatným mestom. Existoval, keď ešte na území terajšieho federálneho štátu Morelos, kde leží, bolo aztécke kráľovstvo Tlahuica. Už vtedy využívali oaxtepecké pramene; dnes je Oaxtepec vďaka nim vyhľadávanou destináciou. Ešte väčšiu zásluhu má na tom príjemná, hoci tropická klíma v hlbokých dolinách, o ktorej sa tu hovorí skromne, aby to nevyznelo rúhačsky, že je „takmer rajská“. Napriek tomu, že priemerné teploty cez deň oscilujú medzi lahodnými 20 až 26 °C, slnko má svoju silu.

Obe rezidencie sú v tesnom susedstve na okraji mesta pri rušnej rýchlostnej ceste číslo 115 vedúcej do Mexico City, od ktorej ich však chráni terénna vlna. To, že nie sú určené na celoročné bývanie, ale v podstate len na rekreáciu cez víkendy a dovolenky, v podstate nič z vybavenia neprezrádza – možno čosi naznačuje outdoorový nábytok od španielskej prémiovej značky Gandiablasco v obývacom priestore vo vile Suntro, ktorú postavili minulý rok. Oveľa nápadnejšie je, že ani v jednej nie je garáž či aspoň miesto na parkovanie. Auto rekreujúcej sa rodiny je v opatere country klubu, odkiaľ je na obe adresy príjemná krátka prechádzka.

Tvary a farby pod diktátom klímy
Je známe, že modernistická architektúra, ktorej počiatky sa spájajú najmä s tvorcami z Nemecka a Švajčiarska, čiže z chladných končín, zapustila v Latinskej Amerike veľmi hlboké korene. Biele vily Suntro a o dva roky staršia Los Amates uložené v zelených obdĺžnikoch dokonalého trávnika od architekta najmladšej generácie sú dobrým príkladom.

Mnohé prvky, ktoré vnímame ako estetické finesy, robia v tejto oblasti približne päťsto kilometrov pod obratníkom Raka dobrú, praktickú službu. Sú to predovšetkým veľké plochy muriva, ktoré chránia pred páľavou. V Los Amates je toto riešenie nápadné najmä v horných partiách východnej steny obývacieho priestoru. Podobný vysoký, vzdušný priestor v celej výške stavby v Suntre pred horúčavou v predpoludňajších hodinách chráni hlboká krytá terasa, na ktorej vznikajú pekné, najmä však žiaduce tiene. Riešenie východného priečelia s piatimi zvislými prvkami tu možno vzdialene pripomenie priehľady cez takzvané pilóty v slávnej Le Corbusierovej vile v Poissy; estetika je opäť iba jednou stránkou mince. Výrez (nad ktorým je aj tu veľká súvislá plocha múru) sleduje sklon terénu a popri rafinovanosti a atraktívnosti je cieľ prostý a praktický: výrez je navrhnutý tak, aby dnu nepražilo slnko.

Los Amates
V tomto pohľade vynikajú kompozičné finesy a veľmi dobre vidieť, ako architekt využil zrkadlenie veľkých sklených plôch na lodžii. Monumentálna sklená stena obývacieho priestoru je zrejmým rozvinutím schémy klasického stĺpového portika. Tento záber zachytáva prakticky celú parcelu. Za domom je vrcholok pahorku porastený hustým krovím, vpravo za múrom pri bazéne susedná parcela s elegantnými roystoneami – palmami kráľovskými.	Komunikácia, ku ktorej je záhrada a obývacia časť domu celkom otvorená, je krátkou odbočkou z ulice; je to v podstate súkromná cesta. Z druhej strany je country club, takže obyvatelia majú zaručený pokoj. Navyše, ako možno vidieť na obrázku, oddychová zóna je výrazne oddelená od spoločenskej.
Pohľad na juhovýchodné nárožie vily Los Amates je vhodnou ukážkou štýlovej orientácie víl. Jednoduchými až elementárnymi tvarmi, miestami so zaoblenými rohmi, nadväzujú na klasikov moderny. Aby nič nerušilo pôsobenie čistých tvarov, schodisko sa zaobišlo bez zábradlia, ktoré pritom na lodžii pôsobí veľmi elegantne. „Plávajúca“ doska, ktorá zdanlivo nesie dom, je charakteristickým prvkom Miesa van der Roheho. Aj Le Corbusierovým ideálom bol dom, „pod ktorý zachádza záhrada“.
Prízemie/Poschodie 1 – vstup, 2 – vedľajší vchod, 3 – chodba, 4 – obývacia izba, 5 – jedáleň, 6 – kuchyňa, 7 – práčovňa, 8 – rodičovská spálňa, 9 – detské izby, 10 – bazén

Chodník mizne v chladivej chodbe
Pojmy vzdušnosť a ľahkosť stavby vnímajú južania iste odlišne ako my. Už typické modernistické „dvíhanie“ či „plávanie“ stavby (ktorého majstrom bol Ludwig Mies van der Rohe) – v Los Amates ho vidíme v klasickej podobe dosky, v Suntre zasa ako svojské zaoblenie dolného okraja budovy – slúži na optické „ochladenie“, na vyvolanie „chladivého“ pocitu. Chladivý vnem v domoch bez potreby prikurovať podporuje aj farebnosť, ktorú by u nás v interiéroch mnohí vnímali ako priveľmi redukovanú.

Skrz-naskrz tropický šarm (aj keď podobnosť s naším gánkom pozdĺž južného múru sa priam ponúka) má krytá vonkajšia chodba v Suntre. Je to desaťapolmetrový tunel, oáza chládku, do ktorého ústi cesta ku schodišťu. Jeho horná časť zároveň vymedzuje lodžiu. Päť zasklených otvorov v strope chodby-tunela, ktoré umocňujú jeho fluidum, ozvláštňuje aj lodžiu, najmä v noci, keď v nich svietia svetlá. Variantom v Los Amates je priečka z latiek s rôznymi rozstupmi, ktorá vytvára atraktívnu tieňohru a v zadnej časti pred schodiskom chráni oddychovú zónu pred slnkom.

Suntro
Veľhory ležia na sever od Suntra. Výhľad na ne sa ukáže na konci komunikácie pred plotom, za ktorým sú nižšie položené parcely. Celkom vľavo pod končiarom sú zrúcaniny ranoaztéckej pyramídy Tepozteco z 12. až 14. storočia, v strede je jeden z najvyšších tunajších vrchov, takmer trojtisícový Cerro Otlayucan.	V pohľade do krytej chodby približne zo strednej časti parcely možno pozorovať, ako sa dve zóny domu kompozične odlišujú – z tohto hľadiska do privátnej časti na prízemí patrí aj jedáleň a kuchyňa. Zaujímavým detailom je, že hranica zón na chodníku pred vstupom do chodby je podobne zaoblená ako niektoré rohy a kúty.
Priečelie je jedna z mnohých variácií tradičného motívu skleného „boxu“ (spájajúcim sa s takzvaným Barcelonským pavilónom od Miesa van der Roheho) a plášťa. V efektnom čelnom pohľade, pri ktorom zabúdame, že ide o budovu s plochým stropom, sa ráta s večerným osvetlením a reflexom na vodnej ploche. Šikmá predná rovina je vyrátaná tak, aby clonila dráhu popoludňajšieho slnka.	Pohľad z krytej chodby ku schodom na plošinu s bazénom a k bránke. Od juhovýchodu chodba príjemne zatieňuje jedáleň. Na zábere nie je vidieť časť chodby so vstupom na toaletu a do dvoch skladových priestorov.
Jedálenská časť v obytnom priestore (za ňou je kuchyňa) je intímnym priestorom so zníženou svetlosťou oproti obývačke. Obývací priestor je zariadený outdoorovým nábytkom od španielskej firmy Gandia Blasco z Valencie, jedálenský komplet zo série Tram navrhol Francesco Rifé. Diela sú od mladého miestneho výtvarníka.	Lodžia s podlahou z hladeného betónu, ktorá je s určitými špecifickými interiérovými úpravami jednotná v celom dome. Pointou je osvetlenie v zasklených otvoroch, ktoré sú praktické, lebo vďaka nim je vidno dolu v chodbe uzavretej na boku.
	Po niekoľkých krokoch sa návštevník v oboch domoch dostane priam do srdca objektu. Tieto domy sa neskrývajú pred okolím – charakteristickým detailom je, že skokanská doska sa nachádza hneď vedľa vchodu. V Suntre je efektné riešenie prístupu k domu, trocha pripomína čestné schody grand escalier d’honneur; podstatný rozdiel oproti klasickým palácovým prvkom však je, že tu sa schodmi schádza, a nie vystupuje.
Prízemie
Poschodie
1 – vchod, 2 – vedľajší vchod, 3 – chodba, 4 – obývacia izba, 5 – jedáleň, 6 – kuchyňa, 7 – sklad, 8 – práčovňa, 9 – rodičovská spálňa, 10 – detské izby, 11 – bazén

Extrovertný – nie však na úkor súkromia
Oba domy sú orientované jedným smerom, nemajú teda štandardnú uličnú a súkromnú zónu. Hneď pri bránke je bazén s terasou, ktorý je zároveň reflexnou plochou – projekt s ňou ráta – a už pri prvom kontakte s architektúrou sa odkrývajú a rozvíjajú jej pointy. Len niekoľko krokov a z terasy sa prejde cez posuvnú sklenú stenu rovno do srdca domu.

Extrémne otvorená koncepcia v Los Amates je vo veľkej miere dôsledkom polohy domu bezprostredne pri ceste; oboma krídlami sa od komunikácie odvracia. V Suntre architekt využil dovnútra sa zvažujúcu parcelu a spoločenskú časť domu čiastočne zaclonil plošinou s bazénom, z ktorej sa noblesne schádza schodíkmi.
Treba dodať, že napriek extrovertnosti oboch mexických domov ich oddychová zóna je izolovanejšia ako v usporiadaní, ktoré je nám bližšie – kde sa bežne chodí okolo schodišťa vedúceho do spální a pracovní. Tu je schodište na samom konci komunikácie, čo je iste výhoda.

Karol Klanic
Foto: Paul Czitrom