Moderná knižnica s duchom starých čitární
Vytvoriť „domov“ niekoľkým miliónom kníh a dátových nosičov a zároveň zlúčiť dve knižničné inštitúcie s rozdielnymi tradíciami pod jednu strechu bolo základnou úlohou pre autorov návrhu najnovšej drážďanskej knižnice Sächsiche Landesbibliothek, v súčasnosti tiež známej pod skratkou S.L.U.B. Spomedzi takmer štyridsiatich ateliérov sa vďaka svojmu impozantnému riešeniu nakoniec presadila kancelária Ortner & Ortner.
Zložitá situácia
Umiestnenie knižnice technickej univerzity a štátnej bibliotéky pod jednu strechu našlo v Drážďanoch uplatnenie najmä preto, že obe inštitúcie sa v minulosti museli rovnako vyrovnávať s množstvom problémov. Bombardovanie mesta na konci druhej svetovej vojny ich pôvodné sídla zničilo, a tak nasledovalo neustále sťahovanie, premiestňovanie sa do provizórnych priestorov, permanentné rekonštruovanie a v konečnom dôsledku aj rozdrobenie materských inštitúcií na niekoľko desiatok pobočiek. Spojenie do jedného kultúrneho stánku sa teda napriek osobitnej histórii každej knižnice ukázalo ako najvhodnejšia alternatíva. Moderné centrum pre čitateľov a študentov vyrástlo na mieste bývalého športového ihriska technickej univerzity.
Architektonické riešenie
Drážďanská bibliotéka pôsobí na prvý pohľad veľmi nenápadne. Z príjazdovej cesty sa priečelie s hlavným vstupom pred zrakom okoloidúcich ukrýva za násypom, ktorý je pozostatkom niekdajšieho športoviska. Prírodnú hradbu vytvára aj pôvodný porast mohutných líp. Akoby chceli architekti vytvoriť nerušenú študijnú atmosféru aj prostredníctvom jej málo komunikatívneho výrazu vzhľadom na okolie.
Viditeľnú zložku stavby tvoria dve 18 metrov vysoké strohé budovy s množstvom úzkych a nepravidelne rozmiestnených okenných otvorov. V porovnaní s množstvom foriem a obrazov, ktoré sa človeku v bežnom živote naskytnú, potešia kubusy svojou geometrickou jednoduchosťou. Takmer navlas podobné kvádre stoja oproti sebe v dostatočne veľkej vzdialenosti na to, aby napriek svojej rovnorodosti pôsobili ako dva nezávislé objekty. Plochu medzi nimi vypĺňa nízky trávnik, kde-tu narušený spleťou chodníkov, ale najmä nečakane rozsiahle pole sklených tabúľ, chránených nízkym oplotením. V skutočnosti ide o veľkorozmerný svetlík, pod ktorým sa ukrýva srdce knižnice – čitáreň v hĺbke troch podlaží zapustených do zeme.
Aj keď umiestnením knižnice pod terén nejde o žiadne novátorské architektonické riešenie, jeho výnimočnosť spočíva práve vo veľkorysom prísune denného svetla do interiéru pod úrovňou terénu. V exteriéri zasa svetlík pôsobí ako umelá vodná hladina, na ktorej sa zrkadlia nadzemné časti knižnice. Tento obraz prispieva k pokojnej, ba takmer nehybnej atmosfére vonkajšieho komplexu.
Zelená plocha je de facto zatrávnenou strechou knižnice. Jej skryté podlažia majú celkovú úžitkovú plochu rovnajúcu sa štvorcu 110 × 110 metrov. Vyčnievajúce objekty sú zároveň súčasťou protiľahlých priečelí celého komplexu, ktoré na severnej aj južnej strane odhaľujú aj mínusové poschodia. Polkruh niekdajšej bežeckej dráhy pritom slúži ako znížený vstupný dvor. Severná fasáda je pod úrovňou terénu síce presklená, ale stále ju chráni široko zastrešená hustá kolonáda.
Dôraz na koncentráciu
Bratia Manfred a Laurids Ortnerovci okresali akýkoľvek dynamický výraz saskej knižnice na minimum. Stavba prísnych geometrických tvarov vzdáva hold racionalite. V samotnej inštitúcii vládne intímna pracovná atmosféra a absolútna koncentrácia. Sústredenosť však ľahko odvedú pohľady z okna, a preto autori návrhu radšej zvolili zúžené otvory obidvoch vytýčených budov, ktoré majú slúžiť len na nevyhnutný prísun svetla do vnútorných priestorov. V čitárni absentujú okná úplne, keďže ich funkciu preberá veľkorysý svetlík s elektrochromatickým sklom, ktoré dokáže miestnosť podľa aktuálnej potreby automaticky zatieniť.
„Je to budova pre čitateľov, nie pre užívateľov,“ zdôrazňuje Manfred Ortner, jeden z autorov projektu. Namiesto decentralizácie študijných zón postavil do popredia klasické riešenie priestrannej čitárenskej miestnosti podľa tradičného vzoru britských univerzít s veľkým počtom pracovných plôch, tmavým obložením a intímne pôsobiacim svetlom stolných lámp. Študovňu po obvode obklopujú galérie podzemných podlaží. Klasická predstava sa však súčasne stretáva s modernými prvkami v podobe technológií a nových materiálov. Obloženie stien napríklad pozostáva namiesto masívneho dreva z tzv. MDF dosiek, teda stredne lisovaných drevovláknitých platní. Zvyšnú časť stien dotvára pohľadový betón.
Ústredný motív
V severnom vyčnievajúcom kubuse sa nachádza foyer, kaviareň, kongresová miestnosť, múzeum a výstavná sála, zatiaľ čo administratívne funkcie a služby čitateľom sa sústreďujú v južnom protiľahlom objekte. Obidve budovy, umiestnené nad úrovňou terénu, zaujmú riešením monolitickej fasády z durínskeho travertínu. Povrch dotvára jednotný motív vertikálnych štruktúr vo forme úzkych okien a drážok v prírodnom kameni, ktoré sú usporiadané v nepravidelných odstupoch. Symbolizujú jednak knižné väzby v policiach, jednak čiarový kód ako identifikačný nástroj inventára bibliotéky. Rovnaký motív možno vidieť aj v interiéri na obkladoch stien a stropov. Neustále opakovanie tohto obrazu znásobuje knižničnú atmosféru. Drážďanská knižnica sa stala dokonale chráneným kráľovstvom literatúry a jej elektronických potomkov.
Sächsiche Landesbibliothek S.L.U.B.
Miesto: Drážďany, Zellescher Weg
Autori: Ortner & Ortner
Zastavaná plocha: 29 000 m2
Úžitková plocha: 12 800 m2
Študijné miesta: 990
Celkové náklady: 101 mil. EUR
Náklady na stavbu: 92 mil. EUR
Náklady na zariadenie: 9 mil. EUR
Anna Salvová
Foto: autorka
