Leytron – vinárska dedinka vo švajčiarskom kantóne Wallis. Medzi viničom a kamennými múrikmi trčí k oblohe kváder obložený bridlicou. Naklonený hranol z dielne architektov Nunatak Architectes o svojom účele na prvý pohľad veľa neprezradí, úplne jasná je však pozoruhodná precíznosť, s akou reaguje na požiadavky mladých klientov i na podmienky okolitej prírody. Zrozumiteľná je aj výpoveď o túžbe vytvoriť výnimočnú stavbu.
Na okraji dedinky Leytron, ktorá leží na brehu rieky Rhôny medzi mestami Sion a Martigny, stojí veľa moderných domov, ktoré majú s okolitou krajinou a tradíciami spoločné len málo alebo vôbec nič. Patria potomkom starousadlíkov, ktorí sa už vinárstvu nevenujú, i tak sa však rozhodli ostať v kraji svojich predkov; možno pre puto, ktoré ich viaže k rodnej pôde, alebo jednoducho preto, že im rodičia odkázali pozemok.
Patria k nim i Zuffereyovci. Ich dom je posledný na východnom okraji dediny, asi 50 metrov od cesty. A niet pochýb o tom, že hneď upúta pozornosť okoloidúcich.
Pri pohľade od cesty cez vinohrad je koncepcia projektu jasná: zvažujúci sa Maison Zufferey kopíruje tvar a štruktúru hôr v zadnom pláne vysoko abstraktne, i napriek tomu však celkom zrejme.
„Zaborená“ stena domu ponúka výstup na terasu.
Medzi koreňmi viniča čnie sivý bridlicový útvar nie nepodobný prepravnému kontajneru, ktorý omylom vypadol z nákladného priestoru lietadla. Ak by kontúry domu boli len o niečo menej pravidelné, mohol by byť aj zmenšenou kópiou masívu L’Ardévaz, ktorý sa týči v pozadí: napodobnenina, „ktorá má zmysel len na tomto konkrétnom mieste“, hovorí Roland Vassaux, partner v spoločnosti Nunatak Architectes. Podoba však presahuje hranice tvaru. Skalnatý útvar na okraji hory slúžil aj ako predloha pre zamatovo lesklé bridlicové obloženie obytnej schránky. Miestny kameň, z ktorého vychádza tradičná, trochu drsná miestna architektúra, je v tomto prípade priemyselne opracovaný a vytvoril jemný šat perfektne vyváženej budovy.
Iný uhol (aj pohľadu)
„Maison Zufferey“ sa tradícii miestnej architektúry vymyká nielen tvarom, ale i svojou orientáciou. Domy v údolí Rhôny sú zvyčajne otočené na juhovýchod, smerom k popoludňajšiemu slnku, čím však zároveň nastavujú tvár nepríjemnému vetru, ktorý v údolí často fúka práve popoludní. Terasa domu Maison Zufferey je otočená na východ, takže ponúka tieň i ochranu pred vetrom. Miesto na prístrešok pre auto aj vchod do domu vzniklo pod skosenou západnou časťou domu. Vstupné priečelie žiari jasnou zelenožltou farbou, ktorá zdôrazňuje jedinečnosť riešenia.
Vstup do domu.
Pretože okná v obývacej izbe kopírujú sklon šikmej steny, výstup na terasu umožňujú kolmo osadené dvere.
Ani samotní majitelia dlho netušili, čo ich čaká. Architekt Roland Vassaux im pri prezentácii projektu ukázal najprv pôdorysy interiéru: prízemie s kuchyňou, obývacou izbou a jedálňou, toaletou pre hostí a komorou, horné poschodie s tromi spálňami a dvoma malými kúpeľňami a tiež otvorené podkrovie so študovňou a televíznou miestnosťou – skrátka funkčné pravouhlé dispozície, ktoré nenasvedčovali možnej extravagancii. Až potom vytiahol zo zásuvky nákresy domu v perspektíve. Prekvapenie klientov bolo obrovské.
Odhalenie sivého monolitu
Náklady na projekt a stavbu domu s plochou 185 m2 boli relatívne nízke a to predovšetkým vďaka drevenej konštrukcii, ktorá umožnila rozsiahlu prefabrikáciu. Zo železobetónu sú len základy a základová doska, konštrukcia nakloneného hranola je z lepených nosníkov z jedľového dreva.
Farebne veľmi striedmo poňatý priestor jedálne oživujú odvážne farby doplnkov a stoličiek.
Farba kuchynskej linky ladí s pohľadovým betónom v interiéri.
Vnútorné steny (i v kúpeľniach) sú obložené doskami s orientovanými vláknami, podľa potreby chránenými náterom odolávajúcim vode; podlahy a stropy na hornom poschodí sú z jedľových dosiek. Aby sa náklady udržali na nízkej úrovni, povrchovú úpravu podlahy na prízemí tvorí liaty betón, v ktorom sú zabudované rúrky podlahového vykurovania. Na miestach, kde si klienti želali svetlo bez vizuálneho prepojenia, napríklad medzi kúpeľňami na poschodí, sú nainštalované biele priesvitné panely z akrylového skla.
Okná sú jediným prvkom, ktorý svojou orientáciou narúša ilúziu naklonenej škatule. Pri pohľade zvonka naznačujú horizontálnu líniu a prezrádzajú umiestnenie izieb v jej vnútri. Celkový dizajn sa pri jednotlivých oknách ani raz neopakuje: majú rôznu veľkosť a sú osadené v rôznych výškach, aby aj deti mohli vychutnať pohľad na údolie, vinice a okolitú horskú scenériu.
Okná v obývacej izbe kopírujú sklon šikmej steny.
A opäť v hlavnej úlohe okná – v detskej izbe sú osadené nízko, tak, aby ani najmenší obyvatelia domu neboli ukrátení o kontakt s prírodou. Daňou je väčšia opatrnosť a dodatočné bezpečnostné opatrenia.
V šikmej fasáde kratšej steny domu je nainštalovaná dvojica strešných okien VELUX. Výklopné strešné okná typu GPL presne splnili potreby obyvateľov domu na pohodlné vetranie a nerušený výhľad zo spálne do okolia. Na úplné zatemnenie a odhlučnenie interiéru sú okná vybavené vonkajšou predokennou roletou, ktorej farba ladí s farbou bridlice.
Zvlášť pôsobivá je akási „zmena na plátne“, ktorá vzniká po celej dĺžke severnej fasády: keď obyvatelia domu spustia žalúzie nalakované nasivo, aby sa ukryli pred slnkom, dom akoby sa zmenil na kamenný monolit. Vďaka svojej sivej farbe je v okolitej krajine menej nápadný, avšak nikdy úplne nezaprie svoju prítomnosť.
V západnej časti prvého poschodia, priamo nad prístreškom pre auto, sa nachádza spálňa rodičov. Dve strešné okná vpúšťajú do celej miestnosti popoludňajšie i večerné slnko.
Prístupová chodba zo severnej strany prechádza všetkými poschodiami ako „promenade architecturale“. Okná majú rôznu výšku i rozmery a umožňujú tak všetkým obyvateľom domu bez ohľadu na ich vzrast obdivovať výhľad na miestnu horu L’Ardévaz. Schodisko teda slúži ako prírodná galéria.
Majiteľ Janick Zufferey hovorí, že ich domov bol novátorským počinom. V okolí neboli nijaké podobné stavby. Obec navyše schválila územný plán, ktorý ďalšiu novú výstavbu v okolitých viniciach zakázal. Zuffereyovci si teda budú môcť užívať ničím nerušený výhľad na horský masív L’Ardévaz i naďalej.
