Posvietili sme si na fasády luxusných hotelov

Funkcia hotelov je jasná. Ich hostia si väčšinou potrpia najmä na pohodlie vo svojich izbách. Tým väčšinou niet čo vytknúť; preto ich ani nehodnotíme. Naopak, ľudia, ktorí v danom meste žijú, ich zvnútra pravdepodobne nikdy neuvidia. Pre nich je teda oveľa podstatnejšie, ako hotel vyzerá zvonka. Akú má fasádu, či svedčí prostrediu. V Bratislave sme našli zopár hotelov, ktoré sa aspoň snažili uspokojiť aj domácich. Ale aj také, ktoré skôr testujú schopnosť zvyknúť si aj na niečo, čo človeku prekáža ako otlak na päte.

Tulip House Boutique Hotel na rohu Štúrovej a Tálerovej ulice v centre Bratislavy zrekonštruovali v roku 2008. Dom postavili v secesnom štýle na začiatku 20. storočia a nachádza sa v súvislej zástavbe, takže o jeho súlade s okolitou zástavbou niet pochýb. Investor sa snažil evidentne zachovať pôvodný štýl mäkkej maďarskej secesie, a fasáda preto vyzerá tak trocha ako torta. To však nie je na škodu. Turistov do cudzích miest ešte stále lákajú historické budovy a bývať v takej môže byť zážitok. Navyše sa Bratislavčania potešili obnove kultovej kaviarne Tulipán a tomu, že je o jeden chátrajúci dom s opadávajúcou omietkou menej.

Falkensteiner City Hotel má možno mnoho skrytých pokladov v interiéri, ale jeho fasáda doteraz vyvoláva vášne. Dielo renomovaného architektonického ateliéru získalo aj ocenenie, napriek tomu však obyčajného človeka obvykle neočarí. Škatuľa na nároží, kocka. Takto častujú domáci túto stavbu. Otvára sa tu, samozrejme, otázka, či je tu architektúra pre verejnosť, alebo treba verejnosť preonačiť, aby ocenila aj takúto architektúru. Podľa nás nie. Tento hotel stojaci pri mimoriadne rušnej ceste, s fasádou vyslovene funkčnou a bez čara, ozdobený nevábnou autobusovou zastávkou pred hlavným vchodom a podchodom pre chodcov, ktorý pripomína porevolučné 90. roky, patrí do skupiny stavieb, na ktoré si človek zvyká dlho.

Stavba tohto hotela stála 70 miliónov eur. Kempinski Hotel River Park Bratislava je luxusný, no zvonka veľa pôvabu nepobral. Zo strany Dunaja sa stráca v komplexe River Park a spolu s ním zvláštne pretŕča nad riekou. Z uličnej strany sa spoločne s komplexom hrozivo týči tesne nad električkovou traťou. Priedušné nábrežie sa stalo nepriestreľným a na ulicu dopadá váha súvislej masy zástavby. O vonkajšej podobe hotela sa toho veľa napísať nedá – niet o čom písať. Moderná architektúra by však mohla vyzerať aj inak.

Hotel Sheraton v rámci komplexu obchodného centra Eurovea neruší, ale ani nezaujme. Zostáva na pomedzí a nebyť toho, že pred ním postávajú limuzíny, niekedy by si človek ani nemusel všimnúť, že ide okolo hotela. Svojím spôsobom je to výhoda, ale keďže k dobrej architektúre patrí aj kus originality, zostávame bez úsmevu. Ale ani sa nemračíme.

Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.