Karim Rashid: Dizajn, ktorý hovorí rečou súčasnosti

Prvý slovenský festival architektúry a dizajnu AND odštartoval sériu ochutnávok z toho najlepšieho, čo táto oblasť ponúka. Úlohy veľvyslanca svetovej architektonickej a dizajnérskej obce na Slovensku sa zhostil Karim Rashid, neprehliadnuteľný, svetovo uznávaný dizajnér, ktorý – ako tvrdí – chce zmeniť svet. Zaujal svojou schopnosťou demokratizovať dizajn a urobiť ho cenovo dostupným aj pre strednú triedu. Nemá rád, keď sa hovorí o vysokom a nízkom umení, pretože svet vníma ako plynulý priestor bez hrán a bez akýchkoľvek racionálnych a ekonomických rozdielov. Snaží sa vyhýbať všetkému, čo zaváňa konvenciami, elitárstvom, masovosťou alebo klasifikáciou. Podľa jeho mienky má byť súčasťou všetkých výtvorov práve diverzita, variabilnosť a zmena.

Dizajn ako demokratické umenie
Súčasný svet sa rozvíja dych vyrážajúcou rýchlosťou a zaplavuje sa novými technológiami, materiálmi, softvérmi a produktmi dennej spotreby. Zvyšuje pôžitky človeka a nevyhnutne vyžaduje aj zmysel pre originalitu a inováciu.

„Na jednej strane je tu digitálny vek, ktorý sa šíri exponenciálnym spôsobom ďalej. Na druhej stojí fyzický svet zotrvávajúci vo svojej banálnej rovine. Uvedomil som si, že tieto dva svety treba priblížiť. A to tým, že budeme vytvárať veci, priestory či témy, ktoré dokážu poskytnúť rovnakú skúsenosť ako digitálny vek – skúsenosť, ktorá s vami v konkrétnom čase vytvára určitý vzťah,“ vysvetľuje Karim Rashid.

Podľa skúseného tvorcu je dizajn čosi ako demokratické umenie, ktoré sa dotýka všetkých, a to bez ohľadu na ich spoločenské postavenie, kultúrne hodnoty alebo vyznanie. „Súvisí so všetkým, s čím sa denne stretávame, a na náš život vplýva veľmi konzekventne. Mojou prácou je štúdium alternatív a možností s cieľom vytvoriť komoditu, ktorá bude medzičlánkom celej spoločnosti a banálne ju naplní krásou.

Mnohí ľudia si myslia, že umelci vidia do budúcnosti. Nie je to pravda. Nesnažíme sa pozerať do budúcnosti, ale vnímať súčasnosť, a tým formovať budúcnosť. V tomto spočíva program dizajnu – byť umelcom reálneho.

Náš každodenný život stojí uprostred medzi priemyslom a užívateľom, medzi sebavyjadrením a túžbou, medzi technológiou a sociálnym správaním človeka. Ak chcú produkty prispieť k rozvíjaniu fantázie a zmyslových skúseností, musia narábať s naším emociálnym zázemím. Navrhovanie je kreatívnou, fyzickou a súčasne politickou činnosťou, ide o sociálne interaktívny a zodpovedný proces, ktorý je dôležitejší než samotná fyzická forma a ktorého výsledkom je estetická forma. Jeho obsah majú určovať a inšpirovať súčasné podmienky.

Dizajn tvaruje naše individuálne aj komerčné prostredie a zohráva dôležitú úlohu v rámci kultúry a našej krátkodobej verejnej pamäte. Produkty, ktoré môžeme označiť prívlastkom súčasné, formujú život a správanie človeka, majú vplyv na udržateľnosť, obrovský dosah na hospodárstvo a podnecujú k tomu, aby sme sa posunuli novým smerom,“ zdôrazňuje dizajnér.

Lepšie miesto na život
Rashidova genialita spočíva aj v jeho schopnosti uplatňovať pri rozvíjaní svojich produktov nové technológie a materiály. Na druhej strane poukazuje na to, že pri navrhovaní komodít a interiérov sa stále neuvažuje nad tým, čo súčasný človek naozaj potrebuje.
 
„Ako spoločnosť, ktorá žije podľa marketingových princípov, dokážeme posúdiť len to, čo poznáme. Výsledkom sú váhavé postoje ľudí v prieskumoch, ktoré od nich žiadajú vyslovenie názoru na nové veci. V skutočnosti dokážu títo ľudia reagovať len na to, čo existuje a čo im je známe. Aj preto výrobné spoločnosti vo vývojovej oblasti uprednostňujú uplatňovanie archetypov. Nastúpite napríklad do lietadla a uvedomíte si, že sedadlá sa v priebehu šesťdesiatich rokov s výnimkou nových technológii a materiálov takmer nezmenili.

Aj mobilné telefóny vyzerajú v princípe stále rovnako. Lipneme sa veciach, ktoré poznáme z histórie, pretože sme naučení vnímať minulosť ako niečo úžasné. Napriek tomu, že história v skutočnosti taká vôbec nebola. Život vo svete je dnes v priemere z historického hľadiska lepší než v minulosti. Pred tristo rokmi predstavovalo 96 % sveta chudobu a 4 % tvorili bohatí. Dnes táto schizma neexistuje, pretože väčšinu reprezentuje stredná trieda.

Navrhli sme rozličné systémy, urbanistické štruktúry či komodity a určili sme svetové problémy. Úlohou dizajnu však nie je vyriešiť pálčivé problémy ľudstva, ale skrášliť prostredie, ktoré sme vytvorili, urobiť z neho lepšie miesto na život. Mali by sme používať nové technológie, implementovať nové nápady, materiály, zisťovať, ako funguje naše sociálne správanie a povýšiť veci k tomu, aby sme vytvorili príjemnejší svet.

Majik Café, Belehrad V reštaurácii sa spája Karimova záľuba v zmyselných líniách a farbách a vo vytváraní dynamizujúceho priestoru. Atmosféra sa tu preniesla do 21. (techno)storočia, čomu napovedá oznamovací LED displej textových správ pre zákazníkov. Techno-organické sa však spája s humánno-organickým, napr. v podobe mužského a ženského profilu, ktoré tvoria vstup do dídžejskej klubovne. V modernom interiéri ožívajú srbské motívy prostredníctvom ikonicky tvarovaných okien či starej dekoratívnej vzorky, a vytvárajú tak kaleidoskopický inšpiratívny priestor na oddych, zábavu, dobré jedlo a pitie.      Foto: Nebojsa Babic

Čo by sa stalo, keby som nastúpil do lietadla a nad svojím sedadlom by ma vítal nápis s mojím menom? Myslím si, že by to posunulo hranice o kúsok ďalej. Takáto technológia by pritom stála len pár eur,“ pokračuje Karim Rashid.

Dizajn v jeho ponímaní je zlepšením života po estetickej, poetickej, experimentálnej, zmyslovej aj emocionálnej stránke. Súčasný biznis by mal mať podľa Rashida o záujme skrášľovať svet a o jeho odľahčení od nostalgie, zastaraných tradícií, dávnych rituálov, gýča a nezmyslov.

Kultúrne hodnoty ako základ značky
Dizajn podľa Rashida nepredstavuje štýl, resp. štylizovanie, ale sprítomňovanie. Navrhovanie totiž vychádza zo súčasných kritérií, zatiaľ čo pri štylizovaní sa uplatňujú historické prvky. „Ak vytvorím interiér, v ktorom sa inšpirujem napr. biedermeierom, znamená to, že iba štylizujem. Minimalizmus sa tiež stáva určitým štýlom, ktorý sa zakladá na jednoduchej geometrii tvarov. Nie je zložité vytvoriť dokonalý štvorec alebo kocku a neustále tieto motívy opakovať. To však pre mňa nie je výzva.

Éra, v ktorej žijeme teraz, hľadá novú mäkkosť – produkty a priestory, ktoré vytvárajú dojem plynulosti, bezhraničnosti a pohodlia. Prístup dizajnéra k riešeniu hotelovej izby neposúva hranice možností, pokiaľ vychádza iba z toho, že miestnosť potrebuje nejakú posteľ, nočný stolík, lampu alebo stoličku. Hromadenie predmetov možno považovať iba za prosté dekorovanie.

Veľké množstvo hotelov má malé postele a veľké kúpeľne. To dokazuje, ako málo sa predtým rozmýšľalo nad tým, čo hosť v izbe skutočne robí a čo naozaj potrebuje. Dizajn by mal predovšetkým narábať s ľudskou skúsenosťou. V hotelovej izbe strávite väčšinu času v posteli. Prečo by si teda dizajnér nemohol do tej postele ľahnúť a uvažovať nad vylepšeniami interiérového riešenia?“ pýta sa Karim Rashid. A jeho úvahy smerujú ďalej.

Hovorí, že aj mestá a jednotlivé kultúry môžu byť predmetom dizajnu, ktorý pôsobí súčasne ako globalizátor aj faktor rozmanitosti. Pôsobia a rozvíjajú sa podobne ako značky. Dokážu sa odlíšiť a napredovať len v tom prípade, ak budú šíriť svoje kultúrne hodnoty. „Imitovanie je jednoduché, ale dôležité je zachytiť podstatu kultúry daného miesta. Originalita chýba napr. obrázkom pláží, ktoré propagujú prímorské letoviská. Pred dvoma rokmi som bol po veľmi dlhom čase v rodnej Káhire a videl som mesto, ktoré sa snažilo predávať svoju štyritisícročnú históriu. Naozaj však nemôže ponúknuť nič iné, niečo súčasné?“ podnecuje dizajnér.

Upozorňuje, že jediným spôsobom, ako zažiť konkrétnu architektúru alebo interiérové riešenie, je navštíviť miesto jeho vzniku. Dielo situované v konkrétnej lokalite, ktorá má hranice a určitý kontext, má jedinečnú možnosť stať sa unikátnym. Karim Rashid sa snaží hľadať určitú svojráznosť miesta, kde sa predmet jeho tvorby nachádza, a túto osobitosť vložiť do svojich moderných návrhov: „Pri výbere zákazky je pre mňa určujúce, či má určitý vzťah k danému miestu a či mi dokáže poskytnúť určitú inšpiráciu. Vtedy možno prostredníctvom súčasného riešenia v návštevníkovi umocniť pocit, že sa bude na konkrétnom mieste cítiť v konkrétnom čase veľmi živo.

Keď som robil reštauráciu v Belehrade, urobil som veľmi jednoduchú vec. Objavil som totiž tvary, ktoré boli hlboko zakorenené v juhoslovanskej kultúre a využil som ich aj v interiérovom riešení. Reštaurácia vďaka tomu pôsobí veľmi reprezentatívne. Najmä v očiach domácich, ktorí túto abstrakciu hneď pochopili. Ľudia ju radi navštevujú, pretože vytvára s danou lokalitou určitý vzťah. A to je v našej práci nesmierne dôležité.“

Karim Rashid Narodil sa v roku 1960 v umeleckej rodine žijúcej v Káhire. Otec, napoly Alžírčan, napoly Egypťan sa živil ako abstraktný maliar. Karimova matka bola zasa Angličanka s írskymi koreňmi. Rodina sa z Egypta najskôr presťahovala do Paríža, potom do Londýna a nakoniec zakotvila v Kanade. Život v multikultúrnej rodine a uprostred mnohonárodnej kanadskej komunity vplýval na formovanie Karimovho globálneho duchovného občianstva. Rashidov otec si v novej krajine našiel prácu televízneho scénografa. Karim ukázal svoje umelecké nadanie a schopnosť odlišného a jedinečného videnia sveta už ako päťročný počas výletnej plavby, na ktorej vyhral súťaž v kreslení. Kým ostatné deti maľovali delfíny a morské vlny, malý chlapec zaujal obrázkom batožiny. V roku 1982 získal titul v odbore industriálny dizajn na univerzite v Otave. Neskôr pokračoval v štúdiu na neapolskej univerzite spolu s takými hviezdami ako Ettore Sottsass. Jeden rok následne pôsobil v milánskom štúdiu Rodolfa Bonetta. Svoju vlastnú kanceláriu, ktorá pôsobí dodnes, si otvoril v roku 1993 v New Yorku, býva však súčasne v šiestich mestách a simultánne pôsobí v takmer štyridsiatich krajinách sveta. Pracuje aj v Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore, Poľsku či Rumunsku. Preslávil sa predovšetkým ako produktový a interiérový dizajnér, módny tvorca, ale známy je aj ako umelec na poli DJ hudby. Dodnes vyprodukoval približne 2 500 komodít pre nespočetné množstvo klientov, napr. Alessi, Umbra, Prada, Nambé, Zanotta, Sony, Miyake, Method či Dirt Devil. Na konte má aj niekoľko knižných titulov a dva hudobné albumy. Niekoľko rokov pôsobil ako profesor industriálneho dizajnu, v súčasnosti je hosťujúcim lektorom na univerzitách, konferenciách a iných podujatiach po celom svete. Svoje práce vystavoval vo viacerých múzeách vrátane New Yorku, Chicaga, Montrealu, Toronta, Londýna, Tokija alebo Holandska, a získal približne štyridsať významných ocenení. Jeho hyperaktívnu a v konštantnom pohybe zotrvávajúcu tvorivú osobnosť dopĺňa charakteristické biele či ružové oblečenie a nápadné okuliare. Karimov starší brat Hani je spoluzakladateľom architektonického štúdia Asymptote, ktoré sa stalo priekopníkom v oblasti tvorby počítačovej organickej architektúry.

Anna Salvová
Foto: Karim Rashid Inc., Nebojsa Babic, Milovan Knezevic, Cemal Emden, Brian Park